Dekan Zouhar odvolal Homzu. Viedli k tomu anonymy od 4 študentov, ktoré nikto nepreveril

Najskôr sme to videli na amerických a západných univerzitách, ale už to dorazilo aj k nám. Študenti, ktorí bez dôkazov obvinia svojho profesora z údajného sexizmu, môžu dosiahnuť jeho odvolanie. Takýto postup je škandalózny, porušuje princíp prezumpcie neviny a slobodu na univerzite. Najmä ak obvinenia smerujú aj k ďalším profesorom a popredným pedagógom.

Začalo sa to na MDŽ, na Filozofickej fakulte sa stali dve veci, ktoré si zaslúžia pozornosť, ale doteraz sa písalo iba o jednej z nich. 

Pod záštitou dekana fakulty, profesora Mariana Zouhara, sa konala novodobá „oslava“ sviatku v podobe festivalu pod názvom Žena, Život, Sloboda! Z celkového počtu zhruba 3 000 študentov, zamestnancov a pedagógov FiF UK sem prišlo asi 40 ľudí. Problémom nie je, ak sa na univerzite ozvú radikálne názory, problémom je, ak sa ideológia stane oficiálnou doktrínou fakulty. Od pádu komunizmu neuplynulo tak veľa času, aby sme zabudli, k čomu to povedie.

Heslá, ako „smrť patriarchátu,“ „patriarchát a kapitalizmus zabíjajú“ či „za feministickú a queer budúcnosť“ a „feminizmus alebo zhoríme“ ideologické sú. Rovnako ako „zástava progresívnej hrdosti“. Pri študentoch to neprekvapí, ale vedenie univerzity by malo ideológii vo vede aj vo vyučovaní čeliť.

Žiaľ, stal sa presný opak. A nemyslím tým len seminár, kde sa dekan fakulty prihlásil k ideologickým požiadavkám študentov.

V ten istý Medzinárodný deň žien prebehlo na Gondovej 2 aj ďalšie stretnutie. Boli na ňom členovia Katedry slovenských dejín a ten istý dekan FiF UK – prof. Zouhar. Tu už bol dekan menej citlivý a bez uvedenia osobitného dôvodu odvolal z vedenia Katedry slovenských dejín jej dlhoročného vedúceho profesora Martina Homzu. Na stretnutí s členmi katedry oznámil, že Katedru slovenských dejín mieni zlúčiť s ďalšími historickými pracoviskami fakulty. Práve Homza dlhodobo oponoval snahám o zrušenie samostatnej katedry venovanej našim dejinám.

Odvolanie Homzu dekan zaradil do jediného bodu programu stretnutia s pracovníkmi katedry. Tým bodom bolo zaujať stanovisko „k vyjadreniam obsiahnutým v ostatnej študentskej ankete“, presnejšie k vyjadreniam niektorých študentov zo zimného semestra školského roku 2022/2023. Na celej škole sa na tejto anonymnej ankete zúčastnilo 25 percent zo všetkých študentov fakulty, čiže k študijnému programu História na bakalárskom stupni zaujalo nejaké stanovisko 17 – 18 študentov z celkového počtu vyše 50 študujúcich na bakalárskom stupni.

Mal som možnosť anketu čítať, takže viem, že hodnotenia sa vo všeobecnosti niesli v pozitívnych farbách, študenti vyjadrovali spokojnosť na 5 hviezdičiek. Medzi týmito hodnotiacimi sa v rubrike „Napíšte váš názor na študijný program“ objavili 4 (slovom: štyri) anonymné písomné vyjadrenia, ktoré odsudzovali väčšinu garantov štúdia histórie. Presnejšie, väčšinu zo všetkých mužských členov s titulmi docent a profesor z katedry slovenských dejín a niektorých s rovnakými titulmi z katedry všeobecných dejín.

Teda nielen Homzu, ale aj ďalších, všetko rešpektovaných osobností slovenskej historiografie.

V prístupe pána dekana už došlo k určitej selekcii. Kritika smerovala najmä ku Katedre slovenských dejín a na jej základe bol profesor Homza okamžite odvolaný z pozície vedúceho katedry.

Odvolanie nebolo dekanom ústne ani písomne nijako zdôvodnené, vraj ho zdôvodňovať nemusí. Z kontextu vyplynulo, že odvolanie bolo dôsledkom negatívneho hodnotenia od študentov v anonymnej ankete.

Ak tieto riadky číta študent filozofickej fakulty, pravdepodobne zaregistruje, aké jednoduché je dosiahnuť odvolanie vedúceho katedry. Až také jednoduché to však nebolo. Profesor Homza totiž pred rokom dostal od dekana Zouhara pokarhanie. Čiastočne oprávnene, pretože dekan nejakú zodpovednosť voči kritizovanému pedagógovi vyvodiť musel a niektoré obvinenia, týkajúce sa najmä nedochvíľnosti profesora, boli pravdivé. Problém je, že veľká časť obvinení bola, aj podľa očitých svedkov, jednoducho vymyslená.

Čo vlastne profesorom a docentom vyčítali? Jedno vyjadrenie uvádza sexistické poznámky počas prednášok, porušujúce etický kódex fakulty a univerzity. Ďalší anonymný názor označuje za problém sexizmus, dezinformácie o LGBT+ ľuďoch a ich znevažovanie a iné nehumánne postoje. Iný hovorí o degradovaní žien či opovrhovaní študentmi. Ani jedna sťažnosť konkrétne neuvádza, akých výrokov alebo verbálnych či iných útokov sa údajne pedagógovia dopustili. A to aj napriek tomu, že anketa bola úplne anonymná.

Ak by boli obvinenia pravdivé, bol by to problém. Ak by pravdivé neboli, je to problém tiež. Na ich základe sa totiž trestalo. Obvinenia však napriek všetkému zostali vo všeobecnej rovine. Označení pedagógovia sa nedozvedeli, čoho presne sa údajne dopustili. Dekan neprezentoval žiadne preverenie, nezazneli svedectvá iných študentov, chýba akýkoľvek dôkaz.

Niektoré z obvinení, napríklad degradovanie žien, boli pripisované aj členom Katedry všeobecných dejín. Tam však dekan voči vedúcemu katedry žiadne kroky nepodnikol. A treba jasne povedať, že ani tam by to nebolo správne.

Prečo dekan Marián Zouhar konal tak razantne voči profesorovi Martinovi Homzovi, nevieme. Nepodložene ho obviňovať by bolo nesprávne.

Treba priznať, že ak sa voči niekomu vedie diskreditačná kampaň, podobne, ako sa to javí v prípade prof. Homzu, nie je pre nadriadeného ľahké zistiť, kde je pravda. Motiváciou na odvolanie z funkcie môže byť aj niečo úplne iné, napríklad snaha odstaviť dotyčného pedagóga, a zdôvodniť to podľa potreby. Napovedal by tomu fakt, že Homzovi dekan pár dní pred odvolaním odporúčal „dobrovoľný odchod“ z pozície vedúceho Katedry slovenských dejín, pretože „príliš vytŕča“.

Aj takýto postup je na univerzite a v slobodnej spoločnosti neprijateľný. Na akademickej pôde má byť miesto aj pre nepohodlné názory a má ju charakterizovať férovosť a zásady morálky, a nie mocenský boj.

Naopak, na univerzite je správne a potrebné chrániť každého, kto je diskriminovaný či ohrozovaný. Univerzita má byť práve miestom, kde sa každý jednotlivec cíti bezpečne, bez ohľadu na rasu, národnosť, náboženstvo, pohlavie či sexuálnu orientáciu. Rešpekt si zaslúži každý, nielen študent, ktorý útočí na učiteľa, ale aj učiteľ, ktorý čelí anonymnému obvineniu.

Odvolanie profesora Martina Homzu preto vyvoláva závažné otázky. O tejto veci musíme začať otvorene a pravdivo hovoriť. Čo ak bude vyslovená anonymná kritika voči vedúcim iných katedier? Aj ich dekan odvolá bez uvedenia dôvodu? A čo ak sa nájdu štyri anonymné obvinenia proti dekanovi (ako v prípade Homzu), aj on bude zbavený funkcie?

Nebolo by to správne. Tak, ako nie je správne ani odvolanie profesora Homzu. Tomuto postupu treba zabrániť, a preto sa chcem profesora Homzu verejne zastať. A vyzývam na to aj ďalších.

Autor je externým doktorandom na Katedre slovenských dejín FiF UK.