Macron skončí ako Ľudovít XVI., zastrájali sa demonštranti na mieste, kde kedysi stála gilotína

Na snímke policajti počas demonštrácie v Paríži, štvrtok 16. marca 2023. Foto: TASR/AP Na snímke policajti počas demonštrácie v Paríži, štvrtok 16. marca 2023. Foto: TASR/AP

„Ľudovít XVI. bol sťatý, Macron, môžeme začať znova!“ skandovali v noci z piatka na sobotu demonštranti proti dôchodkovej reforme francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na parížskom námestí Place de la Concorde. Práve tu počas francúzskej revolúcie popravili kráľa Ľudovíta XVI. V sobotu už polícia protesty na tomto námestí a tiež na bulvári Champs-Élysées zakázala.

Zákazu predchádzali dve noci nepokojov vyvolaných tým, že Macron zavádza nepopulárnu dôchodkovú reformu bez schválenia v dolnej komore parlamentu. Tam totiž zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov nemá dostatočnú podporu. Protestuje sa aj v ďalších mestách.

O rozhodnutí obísť parlament informovala poslancov vo štvrtok po troch stretnutiach s Macronom premiérka Élisabeth Bornová. Tí na to reagovali pokrikovaním, bučaním aj spevom Marseillaisy. „Nemôžeme si dovoliť hazardovať s budúcnosťou dôchodkov,“ vysvetlila Bornová poslancom.

Macron ešte predtým oznámil členom kabinetu, že návrh chcel pôvodne predložiť na schválenie Národnému zhromaždeniu, ale „finančné a hospodárske riziká tohto kroku by boli príliš veľké“.

Z pohŕdania občanmi obviňovali Macrona počas protestov hnutia žltých viest. V druhom volebnom období sa chcel zbaviť tohto imidžu.

Senát reformu schválil ešte vo štvrtok. Keďže však Macron nemá v dolnej komore parlamentu väčšinu, rozhodol sa využiť možnosť, ktorú prezidentovi ponúka gaullistická ústava z roku 1958. Podľa článku 49.3 sa moc v štáte sústreďuje primárne okolo prezidenta a má prednosť aj pred parlamentom.

Poslanci Národného zhromaždenia na tento postup reagovali dvoma návrhmi na vyslovenie nedôvery Macronovi. Malo by sa o nich hlasovať na budúci týždeň. Podľa pozorovateľov však nemajú veľkú šancu na úspech, keďže opozícia je príliš rozdrobená.

„Názor, že nežijeme v demokracii, sa objavuje čoraz častejšie. Na sociálnych sieťach je prítomný stále – sčasti ako konšpiračná teória, sčasti ako vyjadrenie úzkosti,“ cituje denník The New York Times politológa Nicolasa Tenzera z Parížskeho inštitútu politických vied.

Poznamenávajúc, že za posledné dve desaťročia bol Macron prvým prezidentom, ktorému sa podarilo vo voľbách vo Francúzsku obhájiť úrad, americký denník hodnotí, že sa mu zároveň podarilo zničiť dva stranícke piliere povojnového štátu: socialistov i gaullistov. Nenávidia ho preto stredoľavé i stredopravé strany, o stranách na vzdialenejších okrajoch spektra ani nehovoriac.

Vo funkcii má byť do roku 2027 a zrejme bude čoraz osamotenejší. Budúcnosť zrejme nemá ani jeho strana Obnova, ktorú sám pred siedmimi rokmi založil pod názvom Republika, vpred! Malo to byť progresívne hnutie spájajúce pravicu a ľavicu, ale zrejme zostane iba dopravným prostriedkom, ktorý Macronovi poslúžil na ceste do Elyzejského paláca.

(red)

https://standard.sk/333771/francuzsko-zakazalo-protesty-oproti-parlamentu-po-tom-co-macronova-vlada-zavadza-dochodkovu-reformu/

Ďalšie články