Problém alebo príležitosť? Ako som bol vyslobodený z väzenia otázky: Prečo?

Ricci, Sebastiano, 1659-1734; Christ Healing the Blind Man Uzdravenie slepého. Sebastiano Ricci (1659-1734). Zdroj: Wikimedia.org

Na ceste hlbšieho poznania nás produktívne sprevádzajú aj takzvané „aha-momenty“, teda situácie, keď sa nám otvoria nové horizonty pohľadu a my odrazu vidíme širšie súvislosti. K najsilnejším momentom osobne radím jeden, ktorý je spojený s rodinnou tragédiou. V širšom príbuzenstve tragicky zahynul človek, ktorý po sebe zanechal mladú rodinu.

Ktorí ste si tým prešli, viete si predstaviť tú bezmocnosť. Myšlienky sa vám točia najmä okolo jednej pálčivej otázky: Prečo!? Niekoľkohodinovú cestu na pohreb som si v záplave pochmúrnych myšlienok krátil prípravou homílie na najbližšiu nedeľu.

Zhodou okolností to bol príbeh človeka slepého od narodenia, ktorého Ježiš zázračne uzdravil. Na prvý pohľad evanjeliová klasika. Lenže práve táto klasika ma v ťažkej situácii zasiahla neklasickým spôsobom. Bol to zážitok „aha-momentu“, ku ktorému sa odvtedy neustále vraciam, aby som ho aktualizoval na svoju situáciu. Patria sem chvíle, v ktorých ma ustavične naháňa a bičuje otázka: Prečo?

Hľadať príčinu svojej situácie je zaiste veľmi dôležité. Hľadám totiž vysvetlenie svojho terajšieho stavu v minulosti, aby som eventuálne mohol usmerniť jeho budúci vývoj. Pod vplyvom analýzy minulosti môžem urobiť krok vpred. Lenže čo ak sa otázky „prečo?“ neviem zbaviť ani po jej zodpovedaní? Môže sa ľahko stať, že ma otázka „prečo“ uväzní v minulosti a ja sa nedokážem pohnúť ďalej.

Zázračná otázka, ktorá odkrýva horizonty

Do spleti týchto myšlienok zasvietila spomínaná Ježišova „klasika“. Svätý evanjelista Ján v deviatej kapitole zaznamenal príbeh človeka, ktorý – hoci bol od narodenia slepý – po stretnutí s Ježišom Kristom videl.

Na celej udalosti ma osvietil práve spôsob, ako sa Ježiš k slepému mužovi priblížil. Ten bol v jasnom kontraste s postojom Ježišových žiakov. Oni totiž svojmu učiteľovi položili tradičnú otázku: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia –, že sa narodil slepý?“ (Jn 9,2) Alebo inými slovami: Prečo?!

Niektoré dobové rabínske školy učili, že dieťa môže zhrešiť už počas tehotenstva v lone svojej matky. Za hriech niektorí považovali, keď dieťa „koplo“ svoju matku, a pripisovali to jeho hnevu. Týmto si potom vysvetľovali príčinu, ak sa dieťa narodilo postihnuté. Keď teda Ježišovi žiaci vidia takýto prípad človeka s vrodeným postihnutím, zalovia v rabínskych vysvetleniach. A presne toto Ježiš nerobí, ale zostáva pri konkrétnom človeku v jeho aktuálnej situácii. Tak ako niekoľko okamihov predtým zostáva pri žene, ktorá bola pristihnutá pri cudzoložstve. Ostatní ju chcú kameňovať, lebo sa pozerajú iba na príčinu. A pritom nevidia všetko. Nevidia vlastný hriech. Až keď ho zatušia, pustia z ruky kamene.

Ježiš sa pozerá ináč. On vidí následok, vidí možnosti. Aj preto neodpovedá na otázku apoštolov podľa ich tradičnej schémy: Prečo? Namiesto otázky: Prečo je tento problém? smeruje k otázke: Na čo? Čo sa s tým dá robiť? Na otázku príčiny odpovedá následkom: „Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky.“ (Jn 9,3)

Ježiš svojím prístupom rozširuje horizont. Z otázky o našom zlyhaní robí otázku o možnostiach Boha. Preto Kristus nehovorí o slepom žobrákovi ako jeho žiaci – hovorí priamo s ním. A v tom je zásadný rozdiel. Ježiš sa ho totiž dotkne presne na mieste jeho zranenia. Bez toho, aby ho slepec vôbec prosil, bez hľadania príčiny jeho stavu. Dotyk Boha je bez predsudkov. Možno práve preto je tak uzdravujúci.

Viac Ježiša, menej náboženstva

Celý príbeh uzdravenia slepého človeka má až 38 veršov, pričom samotný akt uzdravenia zachytáva iba prvých sedem. Zvyšné verše opisujú lavínu náboženských reakcií strážcov Zákona, ktorí vznášajú proti uzdraveniu námietku a opäť zablúdia do slepej uličky otázky: Prečo? Kristus urobí mesiášsky zázrak a daruje zrak slepému od narodenia. A oni utekajú do svojich náboženských predpisov. „Počkaj, počkaj, ale veď je sobota a vtedy predsa aj Pán Boh musí oddychovať!“ Absurdné! To, čo vzniklo preto, aby človek zachytil blízkosť Boha, sa stáva prostriedkom na útek pred ním.

Ježišove slová mi v náročnej situácii darovali svetlo nového horizontu. Odpoveď neprišla hneď, ale ukázal sa nový smer. Otvorilo sa okno, keď sa zavreli dvere. Zažil som doslovný „aha moment“, keď slová Ježiša Krista boli zrazu aktuálne a boli tu pre mňa osobne: Aha, aj tu je cesta!

Odvtedy túto skúsenosť neustále zúročujem. Výsledkom sú stále nové skúsenosti, keď si popri otázke prečo? položím otázku: Na čo?

Už dávnejšie som totiž objavil, že pri pátraní po príčine problému podvedome hľadám aj obetného baránka. Obetný baránok však situáciu nevyrieši natrvalo. Preto si zakaždým položím otázku o možnostiach. Tento spôsob nazerania „nevynašla“ až moderná psychológia. Prišiel s ním už Ježiš Kristus.

Je to cesta, ako v každom probléme hľadať a objaviť príležitosť. 


Ďalšie články