Oslavy diverzity či rodovo citlivý jazyk. O čom je nová agenda rodovej rovnosti na Univerzite Komenského

Najväčšia slovenská univerzita začala vlani s implementáciou Plánu rodovej rovnosti, ktorého cieľom je „predísť rodovej diskriminácii”. To chce Univerzita Komenského (UK) dosiahnuť „iniciovaním zmien, ktoré povedú k vytváraniu otvoreného, podporujúceho a nediskriminujúceho prostredia”. Upozornil na to denník Postoj. V čom však konkrétne zmeny spočívajú?

Školenia zamestnancov a oslavy diverzity

Oficiálna univerzitná komunikácia musí scitlivieť a používať rodovo vyvážený jazyk. V praxi to znamená, že jej oficiálne dokumenty budú o čosi dlhšie, keďže napríklad namiesto oslovenia študenti, čiže takzvaného generického maskulína, bude UK požívať „inkluzívne” oslovenie študenti a študentky, prípadne študentstvo, aby sa necítili diskriminované ani nebinárne osoby.

Zvýšenie povedomia o problematike rovnosti majú za cieľ takzvané dňové či týždňové oslavy diverzity, počas ktorých chce univerzita bojovať s „rodovými predsudkami a homofóbiou a posilniť angažovanosť akademickej obce v oblasti rodovej rovnosti a diverzity”. Tieto akcie by sa mali organizovať raz ročne.

Okrem používania „inkluzívneho jazyka” v oficiálnej komunikácii a osláv diverzity UK zavedie aj školenia a tréningy pre svojich zamestnancov. Tí sa budú vzdelávať v tom, ako inkluzívny jazyk používať, ako podporiť kariérny rast výskumníčok či ako postupovať pri podnetoch týkajúcich sa sexuálneho násilia.

Predstavte sa a uveďte preferované zámená

So zavedením nového jazyka do praxe má pomôcť aj niekoľko príručiek. V jednej z nich sa píše, že „spôsob komunikácie, ktorý sa používa v rámci výučby je mimoriadne mocný nástroj”.

V príručke sa vyučujúcim odporúča, aby pri predstavení sa študentom uviedli aj svoje „preferované zámena”. Má to totiž povzbudiť osoby, ktoré si túto informáciu prajú zdieľať s ostatnými, aby tak urobili tiež. Učitelia tiež majú v oslovovaní používať preferovaný rod.

Mali by sa vyvarovať používania výrazu „slečna”, keďže je „necitlivé”. O ľuďoch z LGBT komunity by sa nemali vyjadrovať ako o „lesbičkách a homosexuáloch”, ale ako o „lesbách a gejoch”. LGBT ľudí by súhrnne mali označovať ako „queer”, alebo „kvír”. Pripomeňme, že queer v angličtine znamená čudný.

Vyučujúci by si mali dávať pozor aj na „viktimizujúce označenia”. Napríklad namiesto o „postihnutých ľuďoch” či „obetiach násilia” by sa malo hovoriť o „osobách so zdravotným znevýhodnením”, respektíve o „ľuďoch, ktorí zažili násilie”.

Učitelia by sa tiež mali vyhýbať takzvanému „mansplainingu”. Podľa príručky ide o „situáciu, keď muž žene niečo blahosklonne a siahodlho vysvetľuje na základe predpokladu, že niečo nevie len preto, lebo je žena”. V rovnakom bode sa pripomína, že pozor by si mali dať aj na „gaslighting”, čiže „manipulačnú metódu, ako niekoho prinútiť spochybniť realitu a viniť seba za niečo, za čo môže niekto iný”.

Zdá sa tiež, že rodovo necitlivé je aj prechyľovanie priezvisk zahraničných autoriek. Hoci v príručke sa nepíše, aby vyučujúci neprechyľovali, ale odporúča sa zvážiť používanie ženského priezviska v zahraničnom tvare.

O týchto odporúčaniach vznikol aj krátky komix, v ktorom je stránka vždy rozdelená na dve časti: včera a zajtra. V časti „včera” sú vyobrazené nesprávne oslovovania a zaužívané metódy a v časti „zajtra” je to už v súlade s novými odporúčaniami, pričom všetci sa na obrázkoch tvária spokojne a šťastne.

Napríklad na jednej stránke je podnietená diskusia o rodových stereotypoch zakorenených v kultúre. Autori komixu sa snažia na príklade, v ktorom sú líderské vlastnosti vnímané ako mužské, ukázať, že na rodové stereotypy, ktoré sú v nás „hlboko zakorenené”, treba poukazovať a diskutovať o nich. 

Ten, tá, to, te?

V jednej z príručiek je v odkazoch na odporúčanú literatúru uvedený aj dokument Agender-Bezrod. Ako už naznačuje názov dokumentu, je v ňom navrhnutý nový, neutrálny rod pre slovenský jazyk. Čiže rod pre ľudí, ktorí sa nepovažujú ani za mužov, ani za ženy, ale označujú sa ako nebinárne osoby.

Podľa autora je stredný rod v slovenčine nedostatočný, a preto navrhuje zavedenie úplne nového rodu. „Slovenčina nepozná skutočne nepríznačný rod, čo je jednak urážka queer-gender ľudí a zároveň jeden z možných dôvodov neschopnosti nastolenia zmeny v rodových úlohách a identitách. Navrhnutým riešením je vytvorenie úplne nového a neutrálneho rodu s vlastnými zámenami a príponami pri ohýbaní slov,” odôvodňuje autor dokumentu jeho existenciu.

Bez zachádzania do detailov, ilustrujme princíp návrhu na príklade používania zámen. Neutrálne zámená sú „en“ (osobné zámeno), „te“ (ukazovacie zámeno) a privlastňovacie zámená „jena“ a „tena“.

Pri prídavných menách podľa autora neexistuje základ, z ktorého by boli odvodené vhodné prípony. Preto „vyzýva odbornú jazykovednú komunitu slavistov, aby spravili výskum v tejto oblasti, čím tieto prípony lepšie zapadnú do jazykového kontinua”.

Stop sebavedomým jedincom

Za zmienku stojí aj pasáž už spomínaného komixu, ktorá si kladie za cieľ presadzovanie inkluzívneho vzdelávania, na úkor sebavedomých a priebojných jedincov, čo príručka považuje za „črty kultúrne späté s mužskosťou”.

Problémom je podľa príručky kladenie otázok celej skupine. Pri odpovediach prirodzene vyniknú sebavedomé osoby, čo je vraj nesprávne.

Správne by sa malo postupovať tak, že študenti budú rozdelení do skupín, ideálne čo najinkluzívnejšie, dostanú minútu na prediskutovanie problému a svoj názor potom spolužiakom a vyučujúcemu odprezentuje náhodne vybraná osoba, nie tá, ktorá má prirodzené schopnosti to podať publiku najpútavejšie a najzapamätateľnejšie, ale napríklad tá, ktorá sedí naľavo.