35 rokov a jedna otázka

V sobotu si pripomenieme najdôležitejšiu demonštráciu proti komunizmu na Slovensku. Čo z toho étosu zostalo dnes?

Bolo 25. marca 1988, nápad prišiel od Slovákov z cudziny, ale všetko podstatné sa odohralo tu u nás. Dvaja muži spísali požiadavky, lídri tajnej cirkvi podporili veriacich, na námestie a do okolitých ulíc prišli tisíce ľudí. Neboli to len veriaci, medzi zápasom za občianske slobody a náboženskú slobodu bola vtedy symbióza. Jedno neodporovalo druhému. Spoločný nepriateľ potláčal obidve.

Čo je z toho po 35 rokoch?

Doba sa za ten čas zmenila dvakrát. Najskôr padol komunizmus, dodnes je to veľký a slávny moment našich a európskych dejín.

Ale potom prišli nové pokušenia a nové spory. Náboženstvo sa zrazu údajne stalo blízke Talibanu, práva sa začali miešať s bezprávím, slobodu vraj treba chrániť obmedzovaním plurality a slobody prejavu, presadzovanie dúhovej ideológie si mnohí pletú s láskou k blížnemu a tak ďalej. Veď to všetci dobre poznáme.

Kedy sme vstúpili (alebo kedy vstúpime) do novej epochy, to sa bude dať určiť až s odstupom, ale niekde na tom pomedzí už sme. Minimálne sa o to vedie zápas.

V zmenených pomeroch majú kľúčový význam médiá. V skutočnosti hrajú absolútne kľúčovú rolu. Cez niektoré médiá sa manipuluje politika alebo verejná mienka, určuje sa, čo sa smie a čo je už „toxické“, ktorý hoax je dovolený a ktorý je už nebezpečný, čo je prozápadné a čo Západ údajne spochybňuje.

Všimnite si, ako si u nás 70 percent spoločnosti myslí niečo iné, ako takmer všetky médiá. V demokratickej spoločnosti by to malo mať váhu, malo by to formovať politiku štátu, médiá by tieto zástupy ľudí mali vnímať, politici by ich mali reprezentovať, alebo aspoň na nich brať ohľad.

Ale u nás je to inak.

Väčšina čelí tlaku, akoby na svoj názor nemala právo. Niečo podobné sme zažili aj počas komunizmu. Ani tam nerozhodovala väčšina, vláda na ňu nebrala ohľad.

Lenže my dnes máme slobodu. Máme voľby. A je tu aj Štandard, ktorý sa nebojí diskusií, ktoré v iných médiách neexistujú. Dostávame maily a správy od mnohých z vás, dokonca aj od novinárov z iných redakcií, ako to oceňujete. Považujeme to za svoje poslanie. Iná žurnalistika ako tá, čo hľadá pravdu, nemá význam.

Preto vás chcem na dnešné výročie osloviť a pozvať: predplaťte si Štandard. Ak ho stále nečítate celý, ak to stále odkladáte, urobte tak dnes. Ak máte vo svojom okolí ľudí, o ktorých viete, že by mali Štandard čítať, povzbuďte ich.  

Potrebujeme sa navzájom.

Mesačné predplatné stojí 7,99 eur ročné 89 eur. Všetky podrobnosti nájdete tu.

Ďakujem vám!