Spojené štáty majú zákon, ktorý im umožňuje vojensky zasiahnuť proti Medzinárodnému trestnému súdu

282376548_374671894704486_6010810251080060800_n Foto: Facebook/United States Air Force

Zatiaľ čo sa predchodca Vladimira Putina Dmitrij Medvedev vyhráža útokom na sídlo Medzinárodného trestného súdu v Haagu, v Spojených štátoch amerických platí legislatíva, ktorá tamojšej armáde vojenskú akciu proti tomuto súdu umožňuje. O prachom zapadnutom zákone a jeho pozadí píše Tomáš Dugovič.

Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu je inštitúcia, o ktorej sa v čase mieru príliš nehovorí. Ruská invázia na Ukrajinu a konkrétne čerstvý zatykač priamo na prezidenta Vladimira Putina ho však dostali na prvé stránky novín.

ICC vydal zatýkací rozkaz na šéfa Kremľa minulý týždeň v piatok. Súd sídliaci v administratívnom centre Holandska v piatkovej tlačovej správe uviedol, že zatykač vydáva aj na prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.

Pripomíname, že podľa súdu existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že Putin a Ľvovová-Belovová sú zodpovední za vojnový zločin nezákonnej deportácie detí a ich nezákonný presun z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska.

Moskva v bezprostrednej reakcii uviedla, že zatykač je „právne neplatný“ a nemá podľa nej žiadny význam. Rusko navyše v pondelok oznámilo, že začalo trestné konanie proti niekoľkým sudcom a hlavnému prokurátorovi ICC Karimovi Khanovi.

Najmocnejší ho ignorujú

Veľkú kontroverziu vyvolal v tejto súvislosti postoj ruského exprezidenta Dmitrija Medvedeva, ktorý sa inštitúcii vyhrážal raketovým útokom. „Je celkom možné si predstaviť scenár, že ruská loď umiestnená v Severnom mori by mohla strategicky zasiahnuť budovu haagskeho súdu hypersonickou raketou Onyx,“ napísal. Zároveň sudcom ICC odkázal, aby „pozorne sledovali oblohu“.

Ruské opovrhovanie medzinárodným súdom sa síce na prvý pohľad môže javiť ako ojedinelé, ale v skutočnosti je skôr ďalším kúskom do mozaiky krízy dôvery, ktorú ICC zo strany významných štátov prežíva už od svojho vzniku (vytvorený bol v roku 1998 takzvaným Rímskym štatútom).

Hoci sa totiž zdá, že hovorí v mene niečoho, čo sa v médiách zvykne nazývať ako „medzinárodné spoločenstvo“, autoritu ICC značne podrýva fakt, že jeho jurisdikciu v súčasnosti neuznáva nielen Rusko, ale ani Čína, India či Spojené štáty americké, teda popri EÚ vôbec najdôležitejšie veľmoci tohto storočia.

Dmitrij Medvedev. Foto: TASR/AP

Zákon na vojenské zakročenie proti ICC

Bizarné je, že svoj nepriateľský postoj vyhrotili aj Spojené štáty, ktoré majú z tejto skupiny štátov suverénne najmenší demokratický deficit.

Washington totiž v minulosti prijal legislatívu – hovorovo známu ako Zákon o invázii do Haagu – ktorá umožňuje prezidentovi podniknúť vojenskú akciu proti ICC s cieľom ochrany amerických predstaviteľov a vojenského personálu pred trestným stíhaním alebo väzbou.

Zákon okrem toho stanovuje stiahnutie americkej vojenskej pomoci tým krajinám, ktoré ratifikujú zmluvu o ICC, a obmedzuje účasť USA na udržiavaní mieru na pôde Organizácie spojených národov OSN za predpokladu, že Spojené štáty nezískajú imunitu pred trestným stíhaním.

Legislatívu podpísal vtedajší americký prezident George Bush v roku 2002 a bola súčasťou mnohostranného úsilia zameraného proti tejto nadnárodnej právnej inštitúcii.

„Nový zákon, ktorý údajne chráni príslušníkov americkej armády pred Medzinárodným trestným súdom, ukazuje, že Bushova administratíva sa vo svojej kampani proti súdu nezastaví pred ničím,“ komentovala vtedy správanie USA ľudskoprávna organizácia Humans Right Watch.

„Štáty, ktoré ratifikovali túto zmluvu, sa snažia posilniť právny štát,“ povedal Richard Dicker, vtedajší riaditeľ Medzinárodného programu spravodlivosti v Human Rights Watch. „Bushova administratíva sa ich za to snaží potrestať,“ doplnil toho času funkcionár.

Samozrejme, k naplneniu obsahu legislatívy nikdy neprišlo.

Demokrati neústupní ako Republikáni

Hoci Spojené štáty dokázali počas dvoch desaťročí k ICC zaujať aj pragmatickejší prístup, ako vo svojom minuloročnom blogu ilustrovali akademičky z Harvardu Kathryn Sikkinková a Helen Clappová, na odmietavý postoj ako taký nemá vplyv ani striedanie osadenstva Bieleho domu.

Napríklad exprezident Donald Trump vo svojom výkonnom nariadení vydanom 11. júna 2020 vyhlásil národný stav núdze, aby sa vysporiadal s „hrozbou pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku Spojených štátov“, ktorú predstavuje ICC.

A hoci dňa 21. apríla 2021 jeho nástupca Joe Biden toto nariadenie odvolal, poznamenal, že „Spojené štáty naďalej namietajú proti tvrdeniam ICC o jurisdikcii nad personálom takých neštátnych zmluvných strán, ako sú Spojené štáty americké … a budú rázne chrániť súčasných a bývalých zamestnancov Spojených štátov pred akýmikoľvek pokusmi o uplatnenie takejto právomoci“.

Proti Rusom je dobrý

Pokiaľ sme hovorili o pragmatickom prístupe USA voči Medzinárodnému trestnému súdu, možno to ilustrovať aj na jednomyseľne prijatej rezolúcii Senátu USA z dielne republikánskeho senátora Lindseyho Grahama z jari 2022, teda v období krátko po vypuknutí vojny.

Dokument totiž nabáda členské štáty, aby požiadali ICC alebo iný príslušný medzinárodný tribunál o prijatie akýchkoľvek vhodných krokov na vyšetrenie vojnových zločinov ruských ozbrojených síl na Ukrajine. „USA konečne vidia zmysel Medzinárodného trestného súdu,“ okomentoval vtedy rezolúciu americký denník Washington Post.

Lindsey Graham. Foto: Facebook

Čo im prekáža?

USA vo všeobecnosti ICC vyčítajú napríklad absenciu riadneho procesu pred porotou alebo nemožnosť obnovy konania v prípade skutkových omylov.

Problémom má byť aj nezlučiteľnosť s ústavou, pretože podriadenie sa jeho jurisdikcii by umožnilo súdiť amerických občanov za zločiny spáchané na pôde USA, ktoré sú vo výlučnej súdnej moci USA. Najvyšší súd už dlho zastáva názor, že takéto trestné činy môžu súdiť iba súdy Spojených štátov.

Hlavnou námietkou zaoceánskej veľmoci je ale podľa niektorých zdrojov možné presadzovanie jurisdikcie ICC nad americkými vojakmi a takisto politickými elitami obvinenými z vojnových zločinov páchaných v zahraničí.

https://standard.sk/334245/john-bolton-oznacil-medzinarodny-trestny-sud-za-hrozbu-pre-diplomaticke-riesenie-konfliktu/

Heger by Putina určite zatkol

Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo veľmoci od Ruska po Spojené štáty americké volia voči ICC ten najtvrdší slovník, v prípade malých krajín vrátane Slovenska je situácia skôr opačná.

Náš dočasne poverený premiér Eduard Heger totiž vo štvrtok uviedol, že slovenské orgány by mali zatknúť ruského prezidenta Vladimira Putina a odovzdať ho do Haagu za predpokladu, že by vstúpil na územie našej krajiny.

Líder mimoparlamentného zoskupenia Demokrati tak reagoval na otázku redaktora denníka Pravda, nachádzajúc sa v Bruseli na dvojdňovom samite lídrov Európskej únie.

„Myslím si, že určite by sme tak mali konať. Medzinárodný zatykač je jednoznačný, jasný signál o tom, že Vladimir Putin pácha trestnú činnosť. Je to úplne nespochybniteľné. Videli sme to od prvého dňa. Teraz už je to aj čierne na bielom,“ uviedol doslovne Heger.

Na archívnej snímke z 31. marca 2021 budova Medzinárodného trestného súdu (ICC) so sídlom v Haagu. Foto: TASR/AP

Preváži ekonomické partnerstvo či právne záväzky?

Testom odhodlanosti zatknúť ruského prezidenta podľa medializovaných správ ako prvá zo zmluvných štátov ICC prejde Juhoafrická republika, kam sa Putin zrejme chystá v lete s cieľom zúčastniť sa samitu ekonomického zoskupenia BRICS. Návšteva však ešte nebola oficiálne potvrdená.

„Ako vláda sme si vedomí našej zákonnej povinnosti. Odteraz však do samitu zostaneme v kontakte s rôznymi relevantnými zainteresovanými stranami,“ uviedol hovorca prezidenta Cyrila Ramaphosu Vincent Magwenya s tým že zatykač berú na vedomie.


Ďalšie články