Ideológia na filozofickej fakulte UK: Odísť musela aj profesorka pedagogiky

Krátko po tom, čo sme informovali, že z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského dekan Marián Zouhar odstránil profesora slovenských dejín Martina Homzu, objavil sa podobný prípad. Tentoraz ide o profesorku pedagogiky Máriu Potočárovú.

NázorDekan Zouhar odvolal Homzu. Viedli k tomu anonymy od 4 študentov, ktoré nikto nepreveril

Profesorka vraj dlhodobo upozorňovala na to, že na Katedre pedagogiky a andragogiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského dostavajú prednosť vyučujúci so slabou vedeckou kvalitou, no správnym ideologickým pozadím. Výsledkom boli problémy so získaním akreditácie. Fakulta sa však namiesto riešenia kvality vyučujúcich rozhodla zbaviť kritickej profesorky. Jej príbeh priniesol denník Postoj.

Problémy s akreditáciou

Profesorka Mária Potočárová pôsobí na Univerzite Komenského viac ako tridsať rokov. Od roku 2010 bola ako profesorka garantkou pedagogiky na filozofickej fakulte. Na Katedre pedagogiky a andragogiky, kde pôsobila, však postupne začalo dochádzať k problémom s odbornosťou vyučujúcich, čo vyvrcholilo do problémov so získaním akreditácie. Filozofická fakulta UK sa preto od roku 2014 dostala do stavu, že nemá doktorandské štúdium a nemôže menovať profesorov a docentov v odbore pedagogika.

Dôvodom podľa profesorky bolo, že katedra sa viac ako na odbornosť zameriavala na to, aby sa vyučujúci venovali správnym témam. „Zhruba od mojej profesúry sa prijímali na katedru vyučujúci, ktorí učili predmety z iných špecializácií sociálnej pedagogiky alebo z poradenstva, pričom sa zameriavali na šikanovanie či zneužívanie, delikvenciu mládeže, arteterapiu alebo na rodovo citlivú pedagogiku,“ tvrdí v rozhovore Potočárová.

Dekan Zouhar ozdravný proces zastavil

Situácia sa nakrátko začala riešiť po tom, čo sa dekanom filozofickej fakulty stal sinológ Martin Slobodník. Ale ten tri mesiace po nástupe do funkcie tragicky zahynul a situácia sa zmenila. Nový dekan Marián Zouhar údajne Potočárovej vyčítal, že v predmetoch pedagogická antropológia a etika rodinných vzťahov má zahrnutý ako filozofický smer aj personalizmus.

„Podľa neho som si zvolila smer, ktorý je predsa náboženský. Poopravila som ho, že je to síce smer, ktorý prezentujú aj nábožensky orientovaní existencialisti, ale je veľmi blízky chápaniu osoby ako takej. Možno som bola až príliš priama, keď som mu povedala aj to, že ak je možné, že na Katedre logiky, odkiaľ pán dekan pochádza, sa prednáša marxistická metodológia vied, tak by sa mohol na fakulte prezentovať aj celkom iný, tiež relevantný filozofický smer,“ uvádza Potočárová.

Podivné praktiky na Katedre pedagogiky

Aké pomery panujú na katedre, profesorka opísala aj na konkrétnych príkladoch. Pri výbere na nové miesto si členovia katedry vyberali z dvoch uchádzačiek. Jedna mala veľmi slabý životopis, na konkurze dokonca klamala o tom, že je v habilitačnom procese na inej univerzite. Ale zameriavala sa na rodovo citlivú výchovu. Druhá účastníčka mala vzorný životopis s množstvom publikačnej činnosti doma aj v zahraničí.

Výberová komisia preto vybrala druhú uchádzačku. Potočárová opisuje, že dekan pre technickú chybu výberové konanie zrušil a vypísal nové. Pritom Potočárovú už do výberovej komisie neobsadil. Výsledkom bolo, že prijatá bola prvá uchádzačka.

Podivné praktiky na katedre sa dotkli aj priamo Potočárovej. Tá v rozhovore popisuje prípad, keď jej kolegyňa z katedry ukradla projekt a získala vďaka nemu grant z agentúry VEGA. Univerzita s týmto plagiátorstvom však podľa jej slov nič neurobila, aj keď jej orgány potvrdili, že boli porušené jej osobnostné práva aj etický kódex univerzity.

Vynútený odchod

Celý príbeh profesorky Potočárovej a filozofickej fakulty sa skončil odchodom profesorky. K tomu vraj došlo na nátlak dekana Zouhara, ktorý podľa profesorkiných slov využil reorganizáciu fakulty na to, aby sa jej zbavil.

Na otázku, či bol dôvod, prečo musela odísť, viac ideologický alebo osobný, profesorka odpovedá: „Som presvedčená, že som im jednoducho nesedela do konceptu a smerovania odboru. Pritom práve akademická pôda by mala byť priestorom slobodného myslenia a rôznych pohľadov na veci.“

Do konceptu nesedel ani Homza

Pripomeňme, že za zvláštnych okolností dekan Zouhar vyhodil aj profesora Martina Homzu. Dôvodom údajne boli sťažnosti štyroch študentov v anonymnej študentskej ankete. Tí Homzovi vyčítali “sexizmus, dezinformácie o LGBT+ ľuďoch” či “degradovanie žien a opovrhovanie študentmi“. Podľa viacerých ľudí z katedry je však za odvolaním Homzu skôr snaha zničiť Katedru slovenských dejín.

„Viacerí ľudia už dlhšie tvrdia, že táto katedra ako taká by nemala existovať, lebo ide o nacionalistický diskurz,“ uviedol v rozhovore pre Štandard Samuel Burda z katedry. 

RozhovorDoktorand o odvolaní Homzu: Obvinenia sú súčasťou snáh o zrušenie Katedry slovenských dejín

To, že filozofická fakulta sa po nástupe dekana Zouhara mení na ideologicky jednoliate teleso, si myslí aj profesorka Potočárová. „Myslím, že všetky humanitné odbory sú s rastúcou silou presiaknuté genderovou agendou. Myslím si, že základňa je na katedre, kde pôsobí dekan Zouhar, no a potom sa to určite vypuklo týka možno práve Katedry pedagogiky. Tam je to spojené najmä s tým, že keď nie sú ľudia dobrí v teórii a výskume, kompenzujú si to takouto agendou,“ hodnotí v rozhovore profesorka.

Bizarný plán rodovej rovnosti

V súvislosti s Univerzitou Komenského sme nedávno upozorňovali aj na bizarný plán rodovej rovnosti, ktorý má táto univerzita schválený. Podľa neho majú napríklad učitelia pri predstavení sa uviesť aj svoje preferované zámená. Táto príručka navyše odporúča učiteľom, aby nepraktizovali skupinové diskusie, keďže pri nich sa prejavujú sebavedomí a priebojní jedinci, čo príručka považuje za „črty kultúrne späté s mužskosťou”.

PolitikaOslavy diverzity či rodovo citlivý jazyk. O čom je nová agenda rodovej rovnosti na Univerzite Komenského

Správne by sa malo postupovať tak, že študenti budú rozdelení do skupín, ideálne čo najinkluzívnejšie, dostanú minútu na prediskutovanie problému a svoj názor potom spolužiakom a vyučujúcemu odprezentuje náhodne vybraná osoba, nie tá, ktorá má prirodzené schopnosti to podať publiku najpútavejšie a najzapamätateľnejšie, ale napríklad tá, ktorá sedí naľavo.

Na implementovanie týchto pravidiel majú dohliadať filozofky Mariana Szapuová, Zuzana Kiczková a Etela Farkašová, ktoré vedú na fakulte Centrum rodových štúdií. Všetky tri pritom pred rokom 1989 vyučovali marxizmus.