Päť tipov na jarné výlety: Čarovné zákutia Malých Karpát či cesta po stopách rytierov a mníchov na Považí

S prichádzajúcou jarou a lepším počasím vám ponúkame tipy na výlety, ktoré zvládnu aj deti alebo starší ľudia. Miesta sme vybrali z pohľadu Západoslováka, ktorý chce ísť na jednodňový výlet a hlavným kritériom bola malebná príroda, zaujímavá pamiatka a jednoduchý prístup autom s krátkou prechádzkou.

1. Za históriou a do prírody v Malých Karpatoch – hrad Dobrá Voda, Kostol Všetkých svätých v Dechticiach a Hlbočiansky vodopád

Dedina Dobrá Voda je seizmicky najaktívnejšia oblasť Slovenska a vďaka tektonickému zlomu je ukrytá vo zvláštnom údolí, odborne zvanom depresia, ktoré ju oddeľuje od ostatného podhoria Malých Karpát. Tak trochu svet sám o sebe, čo sa vyplatilo v časoch tureckých útokov, keď tam ľudia z nižšie položených dedín hľadali útočište.

Ukrytá v lese nad obcou sa nachádza relatívne dobre zachovaná zrúcanina rovnomenného hradu. Najlepší prístup k nemu je cez miestny cintorín popri hrobe slovenského barda Jána Hollého, ktorého na Dobrej Vode doopatroval jeho kamarát a miestny farár Juraj Lackovič. Postačí 15 – 20 minút chôdze z cintorína a ste na hrade, ktorého počiatky siahajú až do 13. storočia. Ako mnohé hrady si prešiel viacerými prestavbami, mal mnohých majiteľov, medzi nimi Matúša Čáka a Stibora zo Stiboríc a poslednú pečať mu vtlačili prestavby z čias protitureckých bojov, keď vznikol dolný hrad.

Z Dobrej Vody sa autom spustíme do neďalekej dediny Dechtice. V Dechticiach ľudia rozprávajú jednou z najtvrdších verzií západoslovenského nárečia a na miestnom cintoríne sa nachádza kostol – rotunda z 12. storočia, ku ktorému neskôr pristavali barokovú vežu. Patrí k jedným z najstaršie stojacich kostolov u nás a nedávno ho pekne zrekonštruovali s dôrazom na jeho románsky pôvod. Kostol je špecifický svojou architektúrou, ktorá asi pochádza z Itálie, a románskymi freskami. Možno sa v ňom nachádza aj najstaršia románska klenba na Slovensku.

Nad Smolenicami sa nachádza jediný vodopád v Malých Karpatoch vysoký približne 9 m. Najlepší čas na jeho návštevu je pri topení snehu a po dažďoch, lebo je dosť závislý od zrážok a časť roka býva aj vyschnutý. Po modrej turistickej značke od obecného úradu sa k Hlbočianskemu vodopádu dostaneme za približne 30 minút. Ďalej sa dá ísť na lúky pri zámku a celá túra trvá približne hodinu a pol. Vodopád a dolina sú súčasťou Smolenického krasu, ku ktorému patrí aj známejšia jaskyňa Driny. Zdatnejší turisti sa môžu vybrať na najvyšší vrch Malých Karpát Záruby, odkiaľ je to už len kúsok k exponovanej zrúcanine hradu Ostrý Kameň, čo môže zabrať približne 5 hodín.

2. Čarovný kút v Súľovských vrchoch – Záskalie, Kostolec a Súľov-Hradná

Už zo základnej školy poznáme Manínsku tiesňavu a mnohí sme tam išli na exkurziu. Kúsok za ňou sa nachádza dedina Záskalie a z nej pokračuje cesta do Kostoleckej tiesňavy s impozantným skalným previsom. Vytvoril ho Manínsky potok a prezývajú ho strecha Slovenska. Od cesty sa naskytne úchvatný pohľad a odporúčam ísť ešte ďalej do dediny Kostolec, nad ktorou sa nachádza vápencové bralo Bosmany.

Okrem dych berúcich vápencových skál sa okolo všetkých dedín nachádzajú malebné lúky s poľnými cestami ako stvorené na prechádzky aj s najmenšími deťmi. Žiadne strmé výstupy, ale pohodlné, po vrstevnici idúce cesty a krásne výhľady. Drobci môžu trhať nechránené kvety, obdivovať čmeliaky a rodičia na chvíľu oddychovať.

Nachádzame sa v západnej časti Pieninského bradlového pásma, ktoré meria približne 600 km a medzi jeho najznámejšie miesta patria Súľovské skaly, ktoré tvoria impozantnú hradbu okolo malebných dedín Súľov a Hradná, opäť ako stvorených na nenáročné prechádzky po lúkach a lesoch. Tieto kúty v Strážovských a Súľovských vrchoch patria medzi mojich top päť lokalít Slovenska, kam chodím za malebnou prírodou. Až sa človeku nechce veriť, že aj taká krása môže ešte existovať. V oblasti sa nachádza niekoľko reštaurácií – kolíb, tak na svoje si prídu aj milovníci tradičnej kuchyne. Ľudia, ktorí majú chuť na náročnejšiu túru, sa môžu vybrať na Súľovský hrad na bralách. Odmenou im bude výhľad zhora.

3. Po stopách mníchov a rytierov – Haluzická tiesňava, ruiny kostola Všetkých svätých a hrad Beckov

Na Považí sa nachádza ešte jedno špecifické miesto, ktoré nám pripomenie rokliny Slovenského raja a dýcha históriou. V dedine Haluzice je opustený Kostol Všetkých svätých zo začiatku 13. storočia, z ktorého sa zachovali len steny a zakonzervované trčia do neba. Na vyvýšenine nad kostolom je rozhľadňa poskytujúca výhľady doďaleka a v susedstve je aj svojrázna obec Bošáca. Podľa legendy sa volá po stredovekých mníchoch-pustovníkoch, ktorí chodili bosí, ale známejšia je pre slivkové sady a náš národný talizman a metlu zároveň.

Vráťme sa radšej do Haluzíc. Od kostola sa vyberieme dole po lúke a prídeme k Haluzickej tiesňave, ktorá je tak trochu dielom prírody a tak trochu dielom ľudského umu, ktorý sa boril s rozširovaním tiesňavy. Talianski inžinieri vytvorili sériu hrádzok, ktorými zastavili prehlbovanie tiesňavy, ale voda si ďalej hľadá nové cesty a rozširuje svoju doménu. Aj na úkor opevnenia kostola. V tejto tiesňave môžete vidieť, ako pracuje živel. Je dlhá približne kilometer, hlboká len 50 metrov, takže vás čaká nenáročná prechádzka. Okolitá príroda pre bujnú vegetáciu pripomína džungľu.

Na druhej strane Váhu sa nachádza jeden z najznámejších slovenských hradov – Beckov. K jeho zveľadeniu podstatnou mierou prispel Stibor zo Stiboríc, lojálny rytier Žigmunda Luxemburského, ktorý s ním išiel do mnohých dobrodružstiev a nebezpečenstiev. V Beckove si budoval svoje honosné sídlo po vzore kráľovského paláca. Odporúčam prečítať si knihu Rytier a jeho kráľ od Daniely Dvořákovej. Dnes sa ruina hradu prebúdza k novému životu a stále prebiehajú konzervačné práce. Na hrade sa koná aj množstvo podujatí. Všetci poznáme siluetu hradu zo severu alebo z diaľnice s výrazným bralom. Ešte pred jeho návštevou však skúste vyjsť na lúku východne od hradu. Pri evanjelickom kostole zabočte smerom na strelnicu a hore k záhradkárskej osade. Z cesty zbadáte starú medzu so stromami, cez ňu ide zelený turistický chodník. Tam už treba ísť peši. To miesto poskytne úplne novú perspektívu a podľa mňa ešte čarovnejšiu ako notoricky známy pohľad zo západu.

4. Romantický kraj na úbočí sopky – Podpoľanie a jeho kostoly

Na jeseň sme písali o gotickom kostole v Ponikách. Vďaka freskovej výzdobe ide o slovenský unikát. Poniky však ležia v jedinečnom kraji na výlety do prírody. Malebné Podpoľanie s políčkami, lúkami a množstvom ovocných stromov ponúka úžasné scenérie v každom ročnom období. Keď však začnú kvitnúť čerešne a lúky s lesmi sa sviežo zelenajú, je to jedno z najlepších miest na jarný výlet počas slnečného víkendu. Môj tip sú Strelníky a Hriňovské lazy.

Milovníci histórie sa môžu tešiť na kostol v Ponikách a ďalšie stredoveké kostoly v blízkych dedinách v Hornej Mičinej, Sliači-Hájnikoch, Čeríne a Zolnej. Tieto kostoly sú malými pevnosťami, ktoré slúžili na ochranu dedinčanov pri útokoch Turkov, k čomu dopomohlo aj to, že v stredoveku sa budovali na vyvýšeninách. Za návštevu stojí najmä Kostol svätého Martina v Čeríne zo začiatku 14. storočia, lebo svojou výzdobou konkuroval Kostolu sv. Františka v Ponikách. Žiaľ, pri prechode frontu počas druhej svetovej vojny ho zasiahli mínometné granáty a časť fresiek nenávratne zmizla.

V Zolnej stojí nedávno zreštaurovaný Kostol svätého Matúša z 13. storočia a – na rozdiel od kostolov v Mičinej, Ponikách a Čeríne – má ešte stredovekú predstavanú vežu. S kostolom v Očovej je spojený aj zaujímavý príbeh, aký by málokto čakal. Nachádza sa v ňom hrob tureckého janičiara, ktorý sa podľa legendy zaľúbil do miestnej dievčiny, dezertoval, konvertoval a následne pomáhal brániť svoj nový domov. Miestni mu dali poctu najvyššiu – hrob a náhrobný nápis priamo v kostole.

Bonusový tip na výlet pre bonvivánov – Trnava

Pre mnohých ľudí na Slovensku je Trnava synonymom „sedláckeho“ mesta, kam by ani nevkročili, lebo „místni tvrdo viprávajú“, a preto nepotrebujú ypsilon. Takže zhrňme si fakty a pokloňme sa pred kráľovnou našich miest.

Zem okolo staršej slovanskej osady na briežku patrila našim arpádovským kráľom, ktorí sa rozhodli ju zveľadiť a pri jednej okružnej ceste po Slovensku z nej Belo IV. vytvoril slobodné kráľovské mesto. Od začiatku bola koncipovaná veľkoryso so širokými ulicami a priestrannými námestiami. Žiadna krivolaká, temná ulička, kam slnko nezasvietilo a v noci vás zaklali nožom. Z počiatkov Trnavy sa zachovalo najstaršie a treba podotknúť aj najrozsiahlejšie mestské opevnenie na Slovensku. Stredoveká Trnava patrila medzi päť najväčších miest strednej Európy.

V meste sa nachádzal františkánsky, klariský aj dominikánsky kláštor a okrem nich farský kostol, špitál a od konca 15. storočia aj slovenský kostol. V žiadnom inom stredovekom meste na Slovensku nemáme toľko cirkevných inštitúcií, čo svedčí o veľkej ekonomickej sile mesta, lebo ich mohlo uživiť. Kráľ si v strede mesta medzi osadou Slovákov a románskych hostí vybudoval svoj hrad a rezidenciu. Bola skutočným kráľovským sídlom, z ktorého najmä anjouovskí králi a Žigmund Luxemburský spravovali Uhorsko a pobývali tam aj niekoľko mesiacov. Bola kozmopolitným mestom, lebo po tatárskom vpáde sa v nej usadili nemeckí hostia, sťahovali sa do nej ľudia zo západného a stredného Slovenska a z Moravy, žila tam židovská komunita a neskôr sa obohatila o Maďarov, Chorvátov, Srbov a prichádzali aj talianski kupci. Mešťania si nechali komíny vymetať talianskymi kominármi, lebo mať Taliana na streche bolo módne.

Po jezuitskej univerzite zostal v Trnave unikátny komplex kolégií a univerzitného kostola a mesto sa tak trochu ponáša na Oxford, len mu chýbalo ešte pár desaťročí vývoja, aby bol v ňom dvojciferný počet kolégií. Univerzita stála aj za vznikom prvého spisovného jazyka, lebo taká bola móda v Európe. Spisovným jazykom sa stal ten, ktorým rozprávali profesori významnej univerzity a písali sa v ňom literárne diela. Z mne nepochopiteľného dôvodu sa naši evanjelici rozhodli pre jazyk maloroľníkov z ľaľa-ho Liptova, čo pre nás na prvom stupni základnej školy má tragické dôsledky v rozsahu 25 chýb v diktáte len vďaka mäkčeňom.

Späť však k veľkolepej Trnave. Ostrihomskí arcibiskupi si z nej spravili svoje sídlo a v Bazilike sv. Mikuláša je pochovaný aj renesančný velikán, polyhistor a diplomat Anton Vrančič (chor. Antun Vrančić, tal. Antonio Veranzio). Aj vďaka uhorským prímasom je v centre najviac sakrálnych stavieb na Slovensku. Trnava sa pýši ôsmimi katolíckymi kostolmi a miestny kolorit dotvárajú protestantský a pravoslávny kostol, dve synagógy a niekoľko kaplniek.

A hlavne, dnes je Trnava mestom štýlových kaviarní, výborných reštaurácií, skvelých trhov, dvakrát v roku aj dejiskom čarovných stredovekých trhov a mnohých menších podujatí hipsterského rázu. To všetko dopĺňajú kultúrne podujatia, ktorých pôvod siaha k jezuitským koncertom a divadlu. Pokojná prechádzka v slnkom zaliatom meste spiacich veží, káva a skvelý koláč je to, čo potrebuje moderný bohém k spokojnému životu. Dalo by sa povedať až opulentne barokovému.

Užitočné linky na plánovanie výletu

Pre ešte lepší zážitok z výletu a získanie čo najpresnejších informácií odporúčam nasledovné stránky.

Turistická mapa portálu hiking.sk – pre plánovanie turistiky v prírode. Na turistickej mape si môžete vyznačiť trasu a program vám prepočíta údaje o trase, ako stúpanie, klesanie, čas, vzdialenosť.

Apsida.sk – webstránka venovaná kostolom s hodnotnými informáciami, odkazmi na ďalšiu literatúru a fotkami.

Hrady – užitočné informácie o slovenských hradoch. O najstarších dejinách mnohých hradov sa informácie dajú nájsť aj na stránke hradiska.sk.

Lexikón miest – pri plánovaní výletu do mesta si môžete prečítať publikáciu Lexikón stredovekých miest na Slovensku, ktorú vypracoval kolektív autorov zo slovenských univerzít a Historického ústavu SAV.

Slovakiana – online encyklopédia pamiatok, umenia a dokumentov. Vyhľadávanie je trochu neprehľadné, ale ak kliknete na link, dostanete sa na abecedný zoznam, kde nájdete niektoré z miest spomínaných v článku.