Sú 350-eurové poukážky na notebook a tablet to, čo slovenskí školáci skutočne potrebujú?

Plán dočasne poverenej ministerky investícií Veroniky Remišovej predstavuje v praxi rozdanie digitálnej techniky v hodnote 350 eur každému žiakovi prvého ročníka strednej školy, každému piatakovi osemročného gymnázia, ale aj všetkým deťom z domácností s príjmom, ktorý neprekračuje 60 percent mediánu príjmu [mediánová mzda na Slovensku v roku 2021 predstavovala 1 145 eur, čo znamená, že presne polovica pracujúcich zarábala menej ako tento príjem, pozn, red.].

Nie každý vidí tento krok ako premyslený a potrebný na to, aby sme u detí dosiahli požadované zmeny vo vzdelávaní. Odborník na školstvo Juraj Hipš sa pre Štandard vyjadril, že ministerstvo investícií upozorňoval na závažné chyby ešte pred spustením samotného projektu. „Pýtal som sa, či je skutočne potrebné, aby aj šesťročné deti dostávali notebook. Upozorňoval som aj na medzinárodné štúdie, z ktorých vyplýva, že rozdávanie počítačov bez premyslených podporných aktivít neprináša zlepšenie vzdelávacích výsledkov,“ vysvetľuje Hipš.

Projekt Digitálny žiak sa podľa jeho slov tvári ako úsilie pomôcť deťom, no v skutočnosti to skôr vyzerá ako snaha minúť čo najrýchlejšie nedočerpané eurofondy.

Na projekt financovaný z eurofondov je vyčlenená suma 66 miliónov eur. Digitálna koalícia aktuálne o spolupráci komunikuje s približne 3 500 školami v rámci celého Slovenska.

Pandémia zmarila vyučovanie každého piateho žiaka

Predseda Digitálnej koalície Mário Lelovský vidí zmysel projektu predovšetkým v potrebe prispôsobiť sa školstvu a vzdelávaniu, ktoré sa čoraz viac digitalizujú. „Situácia je dnes, žiaľ, taká, že mnoho žiakov sa s počítačom fyzicky stretne len párkrát týždenne, a to na hodinách informatiky. Vzniká tak výrazná priepasť medzi deťmi, ktoré si samostatne dokážu vyhľadávať informácie na internete, a tými, ktoré sa k počítaču dostanú len zriedkavo,“ opisuje prehlbujúce sa rozdiely.

Viac ako 18 percent žiakov na Slovensku sa počas pandémie nezúčastňovalo na dištančnom vzdelávaní vôbec. „Znamená to, že približne každé piate dieťa vyučovanie počas niekoľkých mesiacov úplne vynechalo,“ dodáva Lelovský.

Štúdia Inštitútu vzdelávania počas pandémie potvrdila, že hlavná príčina spočívala hlavne v nedostupnosti potrebných technických prostriedkov na pripojenie.

Projekt Digitálny žiak však prichádza v období, keď sa deti na vyučovaní zúčastňujú fyzicky a dištančné vzdelávanie sa uskutočňuje sporadicky, ak vôbec.

„Nemyslím si, že rozdávaním peňazí na tablety či notebooky zlepšíme vzdelávanie a odrazí sa to na výsledkoch meraní. Mali by sme ísť cestou vytvorenia lepších podmienok v školách,“ hovorí pre Štandard riaditeľ Cirkevnej spojenej školy v Bardejove Martin Šmilňák.

Potrebujú deti z chudobných rodín najviac tablety a počítače?

Väčšina počítačov smeruje k deťom zo sociálne vylúčeného prostredia. Vystáva otázka, ako budú so zariadeniami pracovať tie z nich, ktoré doma nemajú pripojenie na internet, prípadne tiež elektrinu, a tak ani možnosť nabiť si získané notebooky a tablety.

„Ich hlavným problémom je, či budú mať vôbec čo jesť,“ upozorňuje Juraj Hipš. „Ministerstvo investícií ocenilo moje pripomienky a sľúbili, že sa ozvú. Nikdy viac sa ale neozvali a žiadne zmeny v projekte nespravili,“ objasňuje.

„Ak z nejakého dôvodu dôjde k situácii, že bude potrebné vzdelávať sa dištančne, tablety môžu pomôcť. Domácnosť by však potrebovala internet alebo dáta a aj priestor pre deti, ktoré sa takto vzdelávajú,“ myslí si riaditeľ Šmilňák a dodáva, že na vypracovanie úloh a ich poslanie žiaci potrebujú internet a pokoj.

Deťom zo znevýhodneného prostredia by vo vyrovnávaní vzdelávacích výsledkov podľa Hipša omnoho viac pomohlo kvalitné doučovanie. „Upozorňujú na to už dlho viacerí odborníci na vzdelávanie. Lenže ľahšie sa z eurofondov rozdajú počítače, ako sa realizujú kvalitné podporné opatrenia na pomoc deťom,“ tvrdí školský odborník.

Na otázku, či ide podľa jeho názoru o populistický krok, Hipš reaguje, že nevie, či je to populizmus, ale „nepochybne je to amaterizmus. Ani jedno, ani druhé ale nie je dobré“, dodáva.

Nákup digitálnej techniky v praxi

Do júna tohto roka sa môžu spomínané cieľové skupiny, ktoré chcú získať tablet alebo notebook, zaregistrovať na stránke Digitálny žiak. Ak si budú chcieť kúpiť techniku prevyšujúcu sumu možného získaného príspevku, finančný rozdiel si doplatia.

Osoby, ktorých žiadosti vyhodnotia po overovaní ako relevantné, si budú môcť svoj príspevok uplatniť priamo v kamenných predajniach zmluvných predajcov.

„Aktuálne máme v rámci projektu zaregistrovaných viac ako dvesto predajcov, ktorí prejavili záujem o zapojenie sa. So subjektami, ktoré spĺňajú podmienky, v týchto dňoch uzatvárame zmluvy,“ vysvetľuje predseda Digitálnej koalície.

Lelovský predpokladá, že žiaci a ich rodičia budú mať možnosť zakúpiť si digitálnu techniku s využitím príspevku približne v štyristo slovenských predajniach.

Riaditeľ Šmilňák vníma dôležitosť predovšetkým vo vytvorení zadaní, úloh a podmienok na sústavné využívanie týchto zariadení. „Čo bude potom, keď zariadenia dosiahnu o pár rokov svoju životnosť? Je to jednoducho nesystémový krok. Minieme peniaze, chvíľu sa o tom pohovorí a celý projekt odznie,“ zdôrazňuje.

Výzvou bude zaistiť, aby sa s technikou nekšeftovalo

Predchádzať nelegálnemu predaju digitálnej techniky nebude jednoduché, no podľa predsedu Digitálnej koalície majú plán, ako minimalizovať takéto nezákonné praktiky. „Každé zariadenie zakúpené s použitím digitálneho príspevku bude zaregistrované do systému s jeho výrobným číslom, respektíve IMEI číslom, ktoré sa používa iba na identifikáciu zariadenia identifikačnými údajmi používateľa,“ vysvetľuje Lelovský.

Počítače a tablety budú zároveň označené špeciálnou neodstrániteľnou nálepkou, ktorá má zabezpečiť, že ide o techniku z eurofondov. „V prípade, že sa takéto zariadenia ocitnú na bazároch, pôjde o porušenie zmluvy a pôvodného majiteľa sa na základe evidovaných údajov bude dať spätne dohľadať,“ približuje jednotlivé kroky prevencie Lelovský.

Digitálna koalícia sa však v tomto smere spolieha predovšetkým na rodičov, ktorí v prvom rade nesú zodpovednosť za svoje deti.

Obavy, že aj napriek týmto opatreniam dôjde k obchodovaniu, vyjadruje aj riaditeľ cirkevnej spojenej školy. „Niektoré z týchto zariadení skončia v záložni, niektoré ako herné zariadenia. Dúfam, že aspoň časť z nich pomôže pri vzdelávaní,“ dodáva.

Má odstrániť rozdiely a zvýšiť digitálnu gramotnosť

Myšlienkou celého projektu je podľa slov predsedu koalície to, aby bol každý jeden študent pripravený na novú digitálnu dobu a aby sa vyrovnali rozdiely medzi žiakmi, ktorí techniku majú, a tými, ktorí jej majiteľmi nie sú. „Záujem o príspevok, ktorý po mesiaci evidujeme, potvrdzuje, že pre ohrozené skupiny žiakov ide skutočne o adresnú pomoc,“ vysvetľuje Lelovský zámery projektu.

Zmysluplne využiť príspevok z ministerstva pre školu sa bude usilovať aj riaditeľ cirkevnej spojenej školy. „Neviem, na základe čoho bola vybraná cieľová skupina. U nás to využijeme a dáme tomu projektu zmysel,“ dopĺňa Šmilňák.

„Sľúbili sme, že eurofondy budeme využívať na užitočné a zmysluplné riešenia, ktoré pomôžu ľuďom. Presne taký je projekt Digitálny žiak. Cieľom nášho odvážneho projektu je, aby všetci žiaci a študenti boli pripravení na digitálnu dobu a aby sa mohli úspešne uplatniť pri ďalšom štúdiu alebo v zamestnaní. Spoločne tvoríme úspešné Slovensko, kde ľudia vo všetkých regiónoch budú mať dobrú prácu a európsku kvalitu života,“ uzatvára pre portál Digitálny žiak poverená ministerka investícií Veronika Remišová.