Pred pár dňami sme slávili 35. výročie Sviečkovej manifestácie. Jednou z požiadaviek jej účastníkov bola náboženská sloboda, teda i právo veriacich na slobodné pôsobenie ich cirkví.

Už niekoľko mesiacov čítame v médiách, že na Ukrajine vláda prezidenta Zelenského stále viac útočí na Ukrajinskú pravoslávnu cirkev Moskovského patriarchátu, ďalej budem používať skratku UPC(MP).

Ukrajinská vláda verzus UPC

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) v sobotu prehľadala rezidenciu metropolitu UPC(MP) Pavla. Pavlo je i rektorom slávneho historického kláštora Kyjevsko-pečerská lavra. Ukrajinské úrady požadujú už niekoľko týždňov, aby sa mnísi UPC(MP) z lavry vysťahovali.

Už pár dní predtým SBU Pavlovi doručila rozhodnutie o podozrení zo spáchania trestného činu podnecovania medzináboženskej nenávisti a ospravedlňovania vojny. Podľa vyhlásenia SBU mal metropolita Pavlo vo verejných vystúpeniach opakovane urážať náboženské cítenie Ukrajincov, znevažovať názory veriacich iných konfesií a snažil sa voči nim iniciovať nepriateľské postoje. Mal opakovane vystúpiť s vyhláseniami ospravedlňujúcimi alebo popierajúcimi nelegitímne konanie Ruska voči Ukrajine.

Metropolita v domácom väzení s elektronickým náramkom

Neviem, čo konkrétne sa za obvineniami z nenávisti skrýva. Viem len, v akom svete teraz žijeme. Podľa Európskeho parlamentu sa skoro všetci dopúšťame nenávisti, keď veríme, že manželstvo je len medzi mužom a ženou. A vieme, že v Amerike FBI tri roky skúmala, či prezident Trump nie je ruský špión. A vieme, ako ľahko sa dá niekoho obviniť z „proruskosti“ hoci aj na našom malom Slovensku. Čo potom na Ukrajine?

Najnovšie kyjevský okresný súd uložil metropolitovi Pavlovi dva mesiace domáceho väzenia. Pavlo musí nosiť elektronický náramok.

Je to kuriózne. Predstavujem si ten softvér. Niekde na stanici SBU ktosi kontroluje, či metropolita v podobe svetielka na obrazovke je tam, kde má byť, teda zavretý doma. V Číne, krajine komunistického elektronického sledovania, by ma to neprekvapilo. V Európe áno.

Čo sa to vlastne na Ukrajine deje?

Najprv trochu histórie

Za Sovietskeho zväzu ukrajinskí pravoslávni veriaci boli súčasťou Ruskej pravoslávnej cirkvi v rámci ukrajinského exarchátu. Keď sa schyľovalo k rozpadu Sovietskeho zväzu, z exarchátu vznikla Ukrajinská pravoslávna cirkev UPC(MP). Za skratkou jej názvu sa v zátvorke zvykne uvádzať aj skratka MP, čo znamená Moskovský patriarchát. Znamená to, že UPC(MP) v otázkach týkajúcich sa kanonického práva podlieha Moskovskému patriarchátu.

Po rozpade Sovietskeho zväzu dochádzalo k pokusom o vytvorenie takej cirkvi, ktorá by nemala žiadne, ani formálno-právne  väzby na Ruskú pravoslávnu cirkev, čiže by bola autokefálna. Rozhodujúcim krokom pod gesciou prezidenta Porošenka bol v roku 2018 vznik Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny PCU.

Po vzniku PCU začalo pochopiteľné postupné slabnutie UPC(MP), ktorej veriaci prechádzali do PCU, často išlo o celé farnosti. Treba však poznamenať, že k tomu dopomáhala aj štátna moc.

SBU proti UPC(MP)

V roku 2018, keď vznikala štátom podporovaná PCU, orgány činné v trestnom konaní zároveň zakročovali proti UPC(MP). Koncom roka 2018 Bezpečnostná služba SBU vykonala prehliadku rezidencie metropolitu Pavla. Teda Pavlo to teraz neprežíva prvýkrát. Zároveň SBU vykonala aj prehliadky vo viacerých chrámoch UPC(MP).

Zároveň chcel ukrajinský parlament donútiť UPC(MP) ku zmene jej mena. Bol prijatý zákon, že cirkev, ktorá kanonicky podlieha cirkvi v inom štáte, ktorý sa dopúšťa agresie, musí mať vo svojom názve aj názov onoho štátu. Rusko vtedy už bolo považované za agresorský štát kvôli anexii Krymu a podpore rebelov na Donbase. UPC(MP) by teda podľa predkladateľov zákona musela mať v názve prívlastok „ruská“. Čitateľ ľahko pochopí, o čo poslancom šlo. UPC(MP) protestovala s tým, že jej riadiace centrum je predsa v Kyjeve, nie v Moskve. V decembri 2019 Najvyšší súd Ukrajiny rozhodol, že UPC(MP) si môže svoj názov ponechať.

UPC(MP) teda čelila nepriateľskému tlaku zo strany vlády a parlamentu už dávno pred vojnou.

UPC(MP) a vojna

Po ruskej invázii na Ukrajinu prímas UPC(MP) metropolita Onufrij vo vyhlásení okamžite žiadal ruského prezidenta Putina, aby zastavil bratovražednú vojnu, ktorú označil za opakovanie hriechu Kaina, ktorý zabil brata v závisti. Vyjadril lásku a podporu pre ukrajinských vojakov, ktorí bránia svoju vlasť a zvolával na nich Božie požehnanie.

Sobor UPC(MP) 27. mája 2022 zašiel ešte ďalej, keď opakovane odsúdil vojnu, vyjadril nesúhlas s postojom moskovského patriarchu Kirilla k vojne a oznámil, že prijal zmeny štatútu, „ktoré svedčia o úplnej autonómii a nezávislosti Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi“.

UPC(MP) síce vykazovala viac farností ako PCU, ale ruská invázia podľa prieskumu verejnej mienky znamenala dramatický pokles počtu veriacich UPC(MP) z 15 percent na 4 percentá, u PCU, naopak, ich počet vzrástol z 38 na 52 percent. Počet pravoslávnych veriacich, nerozlišujúcich medzi oboma cirkvami, poklesol z 22 na 11 percent.

V hre je úplný zákaz UPC(MP)

12. mája 2022 Svätá synoda UPC(MP) protestovala proti zámerom skupiny poslancov ukrajinského parlamentu predložiť zákon o zákaze UPC(MP). „Pokusy o zákaz činnosti Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi považujeme za neprijateľné. Akékoľvek rozhodnutia zakázať našu cirkev a obmedziť práva jej veriacich sú trestné a porušujú ústavu Ukrajiny. Takéto činy možno kvalifikovať ako akt národnej samovraždy,“ stojí vo vyhlásení synody. Synoda sa dovolávala spravodlivosti u prezidenta Volodymyra Zelenského.

Synoda sa tiež sťažovala na prípady, keď orgány miestnej samosprávy prijímali nezákonné rozhodnutia zakazujúce alebo obmedzujúce činnosť miestnych náboženských spoločenstiev UPC(MP).

Miestne orgány zakázali činnosť UPC(MP) napríklad v meste Brovary v Kyjevskej oblasti a v Konotope v regióne Sumy. Za zákaz UPC(MP) sa v prieskume vyslovilo 51 percent obyvateľov Ukrajiny.

V máji 2022 hovorca Verchovnej Rady, teda parlamentu, Ruslan Štefančuk uviedol, že počas vojny sa so zákazom UPC(MP) neráta, lebo by to rozdeľovalo spoločnosť.

Nuž, to bolo v máji.

Zákon o zákaze je pripravený v parlamente

Začiatkom decembra 2022 predniesol prezident Zelenskyj prejav, v ktorom ohlásil opatrenia vlády týkajúce sa náboženského života na Ukrajine.

Oznámil, že vláda pripraví zákon o zákaze náboženských organizácií pridružených k centrám vplyvu v Ruskej federácii. Mal byť preskúmaný Štatút vedenia Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi ohľadne cirkevno-kanonického prepojenia s Moskovským patriarchátom a v prípade potreby mali byť prijaté opatrenia ustanovené zákonom. Naznačil tiež, že UPC(MP) už nebude užívať Kyjevsko-pečerskú lavru.

No a napokon oznámil, že bezpečnostné orgány „musia zintenzívniť opatrenia na identifikáciu a boj proti podvratným aktivitám ruských špeciálnych služieb v náboženskom prostredí Ukrajiny“.

Ide o zabezpečenie „duchovnej nezávislosti“, hovoril Zelenskyj.

V januári 2023 vláda premiéra Denysa Šmyhala zákon o zákaze predložila do parlamentu.

SBU verzus UPC(MP)

SBU zasahovala proti UPC(MP) už pred Zelenského prejavom. Do februára 2023 vykonala 350 prehliadok v cirkevných budovách, vyšetrovala 850 osôb, viedla 60 trestných stíhaní týkajúcich sa duchovných UPC(MP) vrátane štrnástich biskupov. SBU hovorí o „nepriateľských agentoch“.

V siedmich prípadoch súdy vyriekli verdikt o vine.

UPC(MP) sa bráni

Svätá synoda UPC(MP) už v novembri 2022 vydala vyhlásenie, v ktorom označila obvinenia z kolaborácie voči nej za nepreukázané a neopodstatnené. Vyjadrila znepokojenie nad násilným zaberaním kostolov UPC(MP) a z iniciatívy predstaviteľov samosprávy protestovala proti provokatívnym vyhláseniam štátnych úradníkov otvorene namiereným proti UPC(MP).

Upozornila tiež na skutočnosť, že mnoho veriacich UPC(MP) bojuje v radoch ukrajinskej armády proti ruským silám a dožaduje sa prístupu k sviatostiam ako sväté prijímanie a spoveď.

Obvinenia voči UPC(MP) majú vzbudiť dojem, ako keby šlo o nejakú prevodovú páku, ktorou ruská politika vykonáva vplyv na Ukrajinu.

Pozrime sa, čo na to hovorí známy ruský metropolita Hilarion. Hilarion naozaj nie je bábkou Kremľa. Pred vojnou na Ukrajine bol považovaný za „korunného princa“ Ruskej pravoslávnej cirkvi. V zasvätených kruhoch sa hovorí, že jeho neochota podporiť ruskú inváziu spôsobila jeho kariérny pád, keď ho Ruská pravoslávna cirkev vymenovala za metropolitu Budapešti a Maďarska a stratil miesto v Rade prezidenta Ruskej federácie pre styk s náboženskými organizáciami.

Hilarion sa v roku 2019 vyjadril takto o UPC(MP): To nie je „ruská cirkev“. Jej členmi sú občania Ukrajiny, ktorí sa narodili a vyrastali v ich krajine, majú ukrajinský pas a milujú svoju vlasť. Jej administratívne centrum nie je v Moskve, ale v Kyjeve. [...] Samosprávna Ukrajinská pravoslávna cirkev má všetky práva, ktoré jej umožňujú byť národnou cirkvou svojej krajiny. S Moskovským patriarchátom ho spája duchovná a historická jednota siahajúca až do čias Kyjevskej Rusi, no nemá na Moskve žiadnu administratívnu, finančnú ani inú závislosť.“

Čo hovorí pápež František a OSN

Moskovský patriarcha Kirill sa v marci 2023 obrátil na svetových náboženských lídrov s výzvou, aby sa zastali UPC(MP) v súvislosti so snahou ukrajinského štátu vysťahovať UPC(MP) z Kyjevko-pečerskej lavry.

Pápež František na jeho výzvu reagoval kladne, keď vo svojom prejave povedal: „Prosím bojujúce strany, aby rešpektovali náboženské priestory. [...] Osoby zasvätené modlitbe – nech sú akéhokoľvek vyznania – sú oporou Božiemu ľudu.“ Konkrétne spomenul aj Kyjevsko-pečerskú lavru.

O diskriminácii UPC(MP) hovorí aj OSN.

Správa OSN o situácii na Ukrajine v oblasti ľudských práv vymenováva všetky legislatívne iniciatívy smerujúce k zákazu UPC(MP), ako aj akcie bezpečnostných orgánov Ukrajiny vrátane domových prehliadok a trestných stíhaní. Správa uvádza, že tieto opatrenia „by mohli byť diskriminačné“.

Čo si o tom máme myslieť?

Snažil som sa z médií získať čo najviac podrobných informácií o podstate kampane, ktorá sa vedie proti UPC(MP) a o podstate trestných stíhaní, ktoré sa vedú proti jej členom.

V jednom prípade som sa dočítal, že duchovného stíhajú za odovzdávanie vojenských informácií ruskej strane. Nevedno, či ide o jeden prípad, alebo viacero. Viem si predstaviť, že v takom prípade je stíhanie opodstatnené. Podľa všetkého sa však väčšina stíhaní zakladá iba na vyjadreniach názorov obvinených osôb. Keď sledujem, ako vypätá dokáže byť situácia na Slovensku, keď vidím, ako aj u nás rozdávajú nálepku „proruskosti“, tak stíhania na Ukrajine veľa dôvery nevzbudzujú. Nie je známe, že by tieto prehliadky priniesli nejaké šokujúce odhalenia. Vraj niekde našli ruský pas, čo je trochu málo.

Najmä však neboli odhalené žiadne závažné prepojenia UPC(MP) ako celku s tisícami duchovných a miliónmi veriacich na ruskú politiku, ktoré by boli nepriateľské voči Ukrajine.

Nechajte UPC(MP) na pokoji

Keď sa UPC(MP) zastal pápež František a keď o jej diskriminácii hovorí aj OSN, vari by sme sa jej mali zastať aj my. To, čo vidíme na Ukrajine, je vládna kampaň, ktorá smeruje k zrušeniu veľkej cirkvi, čo je v demokratickej krajine nevídané. Neospravedlňuje to ani stav vojny, najmä keď táto kampaň začala dávno pred začiatkom vojny.

Ukrajinské úrady by mali nechať UPC(MP) na pokoji. Obe pravoslávne cirkvi na Ukrajine môžu existovať vedľa seba a nebolo by dobré, aby vláda zasahovala trestnými stíhaniami a zákazmi.

Ako rímskeho katolíka mi totiž napadajú tri veci. Po prvé, nebol by som rád, aby nám niekto vyčítal najbližších sto rokov, že sme sa previnili mlčaním k likvidácii jednej odnože východného kresťanstva, pričom táto likvidácia by prebehla pod gesciou západnej superveľmoci. Tak, ako nám vyčítajú už osemsto rokov dobytie Konštantinopolu štvrtou križiackou výpravou.

Po druhé, zameňte si UPC(MP) za katolícku cirkev a Moskvu za Vatikán a hneď si spomeniete, že podobné kampane sme zažili za komunizmu i my.

A ešte tretia poznámka.

Pravoslávne kresťanstvo bolo sedemdesiatimi rokmi sovietskeho komunizmu zgniavené a potupené. Dôsledky si nesú všetky pravoslávne cirkvi, ktoré sme spomínali, či je to ruská, alebo UPC(MP), alebo PCU. Veľa sa hovorí o spolupráci pravoslávnych duchovných so sovietskymi tajnými službami. Bolo to veľké poníženie cirkvi. Aj dnes sa to spomína najmä vtedy, keď treba cirkev ponížiť.

Ako málo sa však hovorí o neuveriteľnom mučeníctve, ktorým muselo pravoslávie prejsť. Spolupracovník Michaila Gorbačova Alexander Jakovlev vo svojej knihe Storočie násilia v Sovietskom Rusku píše, že na vrchole stalinského teroru v rokoch 1937 až 1938 bolo uväznených 168-tisíc duchovných, z toho 106-tisíc bolo zastrelených.

Aj slávu tohto martýrstva zdedili všetky spomínané odnože pravoslávia. Pred zákazom to majme na pamäti.

Širší kontext konfliktu ohľadne UPC(MP)

Konflikt medzi ukrajinskou vládou a UPC(MP) je ilustráciou základnej skutočnosti, ktorú politika a médiá hlavného prúdu neradi vidia. Tou skutočnosťou sú dve protichodné kultúry, ktoré na Ukrajine existovali. Jedna je postmajdanská kultúra na západe krajiny, druhá na východe a prechod medzi nimi je postupný.

Na západe chceli ísť do NATO a EÚ viac, na východe oveľa menej.

Na západe sú viac banderovcami, na východe radšej oslavujú víťazstvo nad fašizmom v druhej svetovej vojne.

Na západe rozprávajú po ukrajinsky, na východe viac po rusky.

Na západe sa stavali proti Rusku, na východe mali k Rusku priateľský vzťah.

Na západe viac podporujú postmajdanské vlády, na východe sa proti nim postavili so zbraňou v ruke.

Na západe má UPC(MP) nulový vplyv, na východe je silnejšia.

Na západe po vypuknutí vojny Ukrajinci utekali na západ do EÚ, na východe Ukrajinci utekali do Ruska, vlastne s tým začali už v roku 2014.

Ako je to s jednotou ukrajinského národa

Zvykne sa hovoriť, že Rusko inváziou Ukrajincov zjednotilo. Sčasti je to pravda. Politickú kultúru východu Ukrajiny invázia značne oslabila. Napríklad pre postavenie UPC(MP) bola invázia zničujúca.

Tvrdenie o jednote však obsahuje v sebe háčik. Jednota je dosahovaná donucovacími prostriedkami, niekedy násilím. Vždy, keď počujeme o jednote, spomeňme si na zastrelených policajtov na Majdane, na upálených v Odese a na obmedzovanie požívania ruského jazyka pre rusky hovoriacich Ukrajincov. Na šírenie kultu Banderu smerom na východ, na označovanie účastníkov referend na Donbase v roku 2014 za teroristov. Na ostreľovanie Donbasu. Na milióny, ktoré ušli do Ruska. Na extrémistov z Pravého sektora bijúcich ľudí na uliciach. Na zákaz proruských televízií ešte pred vojnou. Na zákaz opozičných strán ešte pred vojnou. Na stovky domových prehliadok v cirkevných budovách.

A najnovšie na metropolitov elektronický náramok. A na vládny návrh zákona o zákaze UPC(MP) v ukrajinskom parlamente.

Je možné, že postmajdanská kultúra napokon tú východoukrajinskú úplne potlačí. Je možné, že časť Ukrajincov na východe sa podvolí. Je možné, že časť sa nepodvolí a odíde z Ukrajiny aj s územím. Nevieme, čo bude. Vieme, že je tu vojna, ktorá nehodlá skončiť.

Toto všetko sa deje s tichou podporou krajín Západu, ktorých politické elity zameškali už dávno čas, keď ešte mohli ukrajinským politikom niečo vytknúť. Teraz je už neskoro. Už by museli obžalovať aj sami seba.

Kedy nám dôjde, čo všetko sa dalo do pohybu v roku 2008 na samite NATO v Bukurešti, kde sa rozhodlo, že Ukrajina bude členom NATO?