Spoločné európske dane opäť reálnejšie

Novú politiku podporuje Nemecko, v čase odchodu Spojeného kráľovstva predsedajúci štát Európskej únie.  

Vyjednávači Európskeho parlamentu a nemeckého predsedníctva v Rade EÚ v utorok dospeli ku kompromisu ohľadom politickej dohody o viacročnom finančnom rámci EÚ na roky 2021 – 2027, ktorá predpokladá aj vytváranie vlastných zdrojov do spoločného európskeho rozpočtu.

Vyjednávači súhlasili so zásadou, že strednodobé až dlhodobé náklady na splácanie dlhov z ozdravného fondu v hodnote 750 miliárd eur by nemali ísť na úkor dobre zavedených investičných rozpočtových programov a ani by nemali viesť k oveľa vyšším príspevkom členských štátov podľa výpočtov hrubého národného produktu. Zhodli sa, že počas nasledujúcich siedmich rokov sa vytvoria nové vlastné zdroje do rozpočtu EÚ.

Ozdravný fond z európskych daní

Okrem príspevkov, ktoré vygenerujú dane z plastového odpadu, obsahuje cestovná mapa na vlastné rozpočtové zdroje EÚ od roku 2021 aj príjmy založené na systéme obchodovania s emisnými povoleniami. To by malo nastať od roku 2023, čo môže byť spojené s mechanizmom kompenzácie uhlíka na hraniciach EÚ.

Uvažuje sa o digitálnej dani (od roku 2024) a tvorbe vlastných zdrojov založených na dani z finančných transakcií. V hre sú aj financie získané cez podnikový sektor vytvorením spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb (od roku 2026).

Spoločne na podporu rodovej rovnosti

Kompromisná dohoda o dlhodobom rozpočte EÚ znamená, že sa budú implementovať vylepšené metodiky sledovania klimatických zmien a biodiverzity, aby sa zabezpečilo, že najmenej 30 percent z celkovej sumy sedemročného rozpočtu Únie a z výdavkov programu EÚ budúcej generácie podporia stanovené ciele v oblasti klímy, a aby od roku 2024 celkovo 7,5 percenta ročných výdavkov bolo vyčlenených na ciele v prospech biodiverzity, a od roku 2026 až 10 percent.

Ďalšou prioritou dlhodobého rozpočtu, ako uvádza TASR,  bude podpora rodovej rovnosti a jej dôsledné začleňovanie do praxe.

Postoj Slovenska nejasný

Kompromis, ku ktorému dospeli vyjednávači, ešte musia potvrdiť poslanci na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu a ministri členských krajín na niektorom zo zasadnutí Rady EÚ.

Pozícia Slovenska v budúcich rokovaniach nie je úplne zrejmá. V programovom vyhlásení vláda Igora Matoviča tvrdí, že „medzi prvé konkrétne úlohy týkajúce sa európskych záležitostí patria rokovania o európskom rozpočte po roku 2020. Celkové nastavenie rozpočtu bude musieť odrážať nielen naše národné, ale aj dlhodobé priority EÚ a reagovať na potrebu ekonomickej obnovy EÚ po COVID-19 kríze.“

(joh, tasr)