Bioplyn sa preferoval ako jeden z ekologickejších zdrojov energie, aj preto mal dostávať od štátu podporu. Ako sa na Slovensku historicky rozvíjal váš sektor?
Najvýraznejší rozvoj bioplynového sektora na Slovensku trval päť rokov a za tento čas sa vybudovalo 109 bioplynových staníc s celkovým elektrickým výkonom vyše 96 MW, ktoré okamžite začali vyrábať elektrinu a teplo. Tento vývoj sa začal koncom roka 2009 a skončil sa v roku 2013. Po roku 2013, predovšetkým v dôsledku podstatného zníženia garantovaných výkupných cien, sa postavilo iba pár bioplynových staníc s nízkymi výkonmi.
Ostatné obdobie je typické bezprecedentnou energetickou situáciou. Problémom sa nevyhol ani váš segment bioplynových staníc? Čo vás najviac trápi?
Najzávažnejším a pretrvávajúcim problémom je zlá ekonomická situácia bioplynových staníc na Slovensku. Dlhé roky stanovené výkupné ceny, za ktoré predávame vyprodukovanú energiu, nepokrývali zvyšujúce sa prevádzkové náklady, splátky úverov, nehovoriac o vytváraní zisku a priestoru pre budúce investície. Mnohé bioplynové stanice boli nútené znížiť alebo úplne ukončiť svoju výrobu. Bioplynové stanice sú previazané aj s poľnohospodárskymi družstvami, ktoré sú tiež vo finančnom ohrození. Výrazná pozitívna korekcia vo výkupnej cene nastala až od 4. februára, pre mnohé stanice však prišla príliš neskoro. Navyše sa netýka všetkých staníc, platí iba na tento rok a budúci rok je opäť nejasný.
Za aké ceny ste boli obvykle zvyknutí predávať elektrinu?
Väčšina bioplyniek bola historicky v povinnom výkupe pri cenách v rozmedzí 134 až 148 eur za megawatthodinu (MWh) podľa roku spustenia. Výkupná cena bola ešte znížená v prípade poskytnutia investičnej pomoci. Pri tejto cene a neustále sa zvyšujúcich nákladoch to vôbec nevychádzalo, a tak došlo k dramatickému poklesu výroby elektriny.
K akému?
Medziročne k najväčšiemu poklesu došlo v minulom roku, kde z pohľadu vyrobeného množstva elektriny voči roku 2021 odhadujeme pokles približne o 40 percent.
Nepremietli sa zvýšené náklady do vašich cien?
Stanovovanie výkupných cien je v kompetencii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ten má možnosť na základe nárastu cien “paliva” premietnuť ho do výkupných cien cez koeficient indexácie. Pre bioplynové stanice je palivom bioplyn, ktorý produkujú z rôznych vstupných surovín a často ho musia ešte predspracovať. Pri biologicky rozložiteľných odpadoch je to separácia a hygienizácia. Náklady pre každú stanicu sú preto rozdielne a je zložité ich zjednotiť.
Cenová regulácia, ktorú nastavilo ÚRSO, pristupuje k indexácii výkupnej ceny iba pri medziročnej zmene nákladov na palivo presahujúcej 8 percent. Keďže poslednú dekádu sme mali relatívne stabilné obdobie s nízkou mierou inflácie, náklady na palivo nepresiahli rast 8 percent a výkupná cena sa nemenila. V každom prípade, náklady sa každý rok o pár percent zvýšili, čo kumulatívne od roku spustenia – teda medzi rokmi 2010 až 2013 – predstavuje obrovský nárast. To, čo sa udialo v minulom roku – skokový nárast inflácie, nedostatok energie spojený s jej extrémnymi cenami, či už z dôvodu konfliktu na Ukrajine, sucha, ale aj politických dôvodov –, spôsobilo extrémny nárast nákladov bioplynových staníc.
Ako na to bioplynové stanice zareagovali?
Výrobcovia dostali na výber: buď upíšu obrovské straty, prevádzku zatvoria, alebo využijú príležitosť vysokých cien elektriny a aj za cenu porušenia zákona prejdú z povinného výkupu na trhové ceny. Čo mali robiť? Niektorí vydržali, niektorí, žiaľ, prevádzky utlmili alebo úplne zavreli. Rokmi podvyživený segment nemal na takúto situáciu vytvorené žiadne rezervy.
Podľa nastavených pravidiel môže výrobca spraviť zmenu uplatňovania si podpory povinným výkupom a prevzatím zodpovednosti za odchýlku raz ročne, a to do konca januára na nasledujúci kalendárny rok. To by musel mať obrovskú predvídavosť, aby už v januári 2021 vedel, že rok 2022 bude taký dramatický.
Nastala pre výrobcov elektriny cenová regulácia?
Cena elektriny sa dostala do úplného extrému v auguste 2022, keď na burze krátkodobo presiahla hranicu tisíc eur. Európska únia na toto, samozrejme, musela zareagovať, nariadila vládam členských krajín aplikovať pre vybraných výrobcov elektrickej energie cenové stropy. Vo všeobecnosti bol cenový strop nastavený na 180 eur za MWh, bolo však možné na národnej úrovni spresniť, na koho sa bude aplikovať, ako aj podľa technológie stanoviť strop v rozmedzí od 50 do 250 eur za MWh. Výnos nad úroveň cenového stropu sa považuje za nadvýnos a je predmetom mimoriadnej dane vo výške 90 percent.
Na Slovensku bola 8. decembra 2022 prijatá novela zákona o energetike, ktorá umožnila aplikovať cenové stropy. Nastavená hranica bola na úrovni inštalovaného výkonu 0,9 MW a cenovým stropom pre bioplynky predávajúce za trhové ceny mala byť cena historicky stanovená ÚRSO pri spustení zdroja do prevádzky. Celý mechanizmus stropovania sa spustil zverejnením nariadenia vlády, ktoré stanovilo, respektíve upresnilo cenové stropy.
Koľkých bioplyniek sa to týka?
Stanice s výkonom do 0,9 MW tvoria približne štyri pätiny bioplynových staníc na Slovensku. Problém nespočíval ani tak v počte bioplynových staníc, ktorých sa to týka, ale v cene stropu, ktorý mal byť hlboko pod výrobnými nákladmi. Preto by aj výrobcovia, ktorí za cenu porušenia pravidiel vystúpili z povinného výkupu a prešli na trhové ceny, boli nútení podnikať so stratou.
Reagovali ste na to?
Od 4. februára tohto roka začalo platiť nariadenie vlády o krízovej regulácii, ktorým sa stanovujú pevné ceny pre podporu elektriny vyrobenej z bioplynu, ako aj cenové stropy pre výrobu elektriny. Aj vďaka intenzívnej komunikácii o reálnych nákladoch s ministerstvom hospodárstva sa podarilo dosiahnuť výkupnú cenu 232 eur a výšku stropu 240 eur za MWh.
Schválené nariadenie sa však odklonilo od nášho pôvodného vnímania, keď nastavená cena mala byť garantovanou výkupnou cenou pre všetky bioplynové stanice s nárokom na podporu doplatkom a zároveň po zohľadnení nákladov na odchýlku pre bioplynky mimo povinného výkupu aj cenovým stropom.
Ako sa nariadenie odklonilo od pôvodného vnímania?
Zámerom ministerstva bolo pomôcť predovšetkým výrobcom, ktorí zostali v povinnom výkupe a v dôsledku historicky nastavených výkupných cien upisovali veľké straty. Pre ostatných nastavovali cenové stropy. Prieskumy našej asociácie za február 2023 však ukázali, že v povinnom výkupe zostalo iba 10 percent bioplynových staníc. V praxi to znamená, že garantovanú výkupnú cenu 232 eur dostanú len tieto bioplynové stanice. Pre ostatné, ktoré zo systému podpory povinného výkupu boli nútené vystúpiť, platí naďalej na účel doplatku minuloročná cena naindexovaná o necelých 9 eur, teda 143 až 157 eur ako minimálna garantovaná cena.
Niektorým sa podarilo zakontrahovať si predaj elektriny na rok 2023 za vysoké trhové ceny, iní predávajú za spotové ceny. Za marec 2023 je priemer spotových cien necelých 113 eur za MWh. Tieto stanice budú mať aj tento rok obrovské ekonomické problémy.
Celý sektor sa tak ocitol v legislatívnej pasci?
Problémy pri investovaní a poberaní dotácií pre bioplynový sektor spôsobujú najmä legislatívne zmeny a zásahy, akými sú aktuálne platné zákony a vyhlášky. Ak sa chcú už teraz zadlžené a utlmené bioplynové stanice modernizovať, musia si nabrať ďalšie úvery. Poskytnutie nových úverov však bude problematické, väčšina bioplyniek dnes nevie preukázať ani len malú ziskovosť. Aj pri aktuálnych výzvach z Plánu obnovy a odolnosti sú ich podmienky pre veľa bioplynových staníc nereálne. Sú znechutení historickým vývojom v tomto segmente, veľa bioplyniek spĺňa definíciu podniku v ťažkostiach, čo ich priamo vylučuje z výzvy.
Aká je budúcnosť bioplynových staníc za takýchto okolností?
Z prieskumu našej asociácie, ktorý sa však konal krátko po schválení novely zákona o energetike v decembri minulého roka, vyplýva, že 51 percent dotknutých bioplynových staníc plánuje znížiť svoju výrobu na polovičný alebo nižší výkon. Štvrtina uvažuje o zakonzervovaní bioplynovej stanice, čo je v podstate núdzové zastavenie výroby, a 23 percent uvádza, že svoje prevádzky ukončí natrvalo. Ohrozí to stovky pracovných miest, ale aj dodávateľský reťazec, do ktorého sa radia aj spomínané slovenské družstvá a farmy zamerané na výrobu lokálnych živočíšnych a rastlinných produktov.
Aká silná je tam previazanosť s vami?
Ten dosah by tu mohol byť dokonca násobne vyšší. Bioplynové stanice aktívne prispievajú k dosiahnutiu klimatických cieľov a plneniu stanovených záväzkov voči našej planéte najmä v súvislosti so znižovaním únikov emisií metánu do atmosféry. Z pohľadu vplyvu na klimatické zmeny ide o rádovo horší skleníkový plyn než oxid uhličitý.
Máme aj nespochybniteľný prínos pri zhodnotení bioodpadu. Separácia bioodpadov pri zdroji sa len začína, takže jeho množstvo je stále malé. V očiach štátu sú kompostárne a bioplynové stanice veľkým konkurentom pre jeho zhodnocovanie. No pre každú z nich je vhodný iný typ bioodpadu a preto by si nemali konkurovať, ale navzájom spolupracovať. Bioplynové stanice však pre zložitosť získavania povolení a finančnú náročnosť technológie na jeho spracovanie s touto investíciou váhajú.
Chýba vám teda legislatíva?
Chýbajúce prepojenie zákona o obnoviteľných zdrojoch energie a legislatívy o odpadoch je problematické pri hľadaní lepšieho využitia finančných prostriedkov určených na zhodnocovanie odpadov pri výrobe bioplynu a biometánu.
Cenou za benefity bioplyniek je vyššia cena elektriny, ktorá sa nemôže porovnávať s cenou iných obnoviteľných zdrojov energie bez prevádzkových nákladov. Žiadny iný obnoviteľný zdroj však nedokáže garantovať nepretržitú, respektíve riadenú výrobu elektriny podľa požiadaviek spotreby elektriny a tepla.
Ako teda vidíte budúcnosť bioplynových staníc na Slovensku?
Okrem spomínaných prínosov pri spracovaní biologicky rozložiteľného odpadu vidím budúcnosť jednoznačne v transformácii bioplynových staníc na biometánové. Bioplyn obsahuje 50 – 60 percent metánu a po dočistení na 97 percent čistoty vie byť priamou náhradou zemného plynu. Vie výrazne prispieť k dekarbonizácii priemyslu, ako aj nákladnej dopravy, kde je problematické nahradiť fosílne palivá iným typom energie.
Navyše sa Slovensko v rámci Európy radí na druhé miesto z pohľadu rozvinutosti plynovej infraštruktúry.
Ďalšiu príležitosť naďalej vidím vo výrobe elektrickej energie a tepla. Nie však kontinuálnej výrobe, ale predovšetkým ako “protiváhu” proti iným OZE (slnečné, veterné elektrárne) a poskytovaniu podporných služieb pre prenosovú sústavu. Bioplynové stanice tak môžu významne prispieť k výraznému nárastu podielu iných OZE na celkovej výrobe elektriny a tepla.
Rýchly nárast produkcie bioplynu a jeho dočisťovaného variantu biometánu, ktorý, ako som už zdôraznil, je priamou náhradou zemného plynu. Je teda neoddeliteľnou súčasťou riešenia, ako to stanovuje dokument REPowerEU vydaný Európskou komisiou, aby Európska únia dosiahla nezávislosť od dovozu ruského zemného plynu, ale predovšetkým na naplnenie klimatických cieľov smerujúcich k uhlíkovej neutralite.
Foto – Matúš Zajac