Diskreditácia Martina Homzu, časť druhá

Verejná diskreditácia Martina Homzu sa dostala do novej etapy. Bola na neho vytiahnutá vec, ktorej závažnosť odmietol aj dekan fakulty. Homza na druhej strane za celou kauzou vidí útok na katedru a jej ďalšiu existenciu.

Možno nás tak v najbližších dňoch čaká riešenie, ktoré celú kauzu ukončí. A možno sa riešenie už našlo. Aj preto sa treba venovať každému obvineniu a pokúsiť sa rozumieť motívom v pozadí.

Martin Počátko v článku v Pravde napríklad zavádza už v nadpise. Jeho text má iný nadpis na internetovej stránke a iný v papierovom vydaní Pravdy, ten druhý tvrdí, že za odvolaním vedúceho katedry má byť sexuálne obťažovanie.

Po anonymných útokoch zo školskej ankety, ktorým však nečelil iba Homza, ale aj ďalší prominentní akademici, hoci verejne sa „prepiera“ iba Homza, tu tak máme druhý útok na povesť a meno Martina Homzu.

Venoval som niekoľko uplynulých dní snahe o preverenie toho, čo sa deje, kontaktoval som viacero ľudí, na základe čoho si dovolím povedať: Obvinenia akokoľvek spájajúce odvolanie Martina Homzu s údajným sexuálnym obťažovaním nie sú pravdivé.

Ako vzniklo nové obvinenie

Začnime s tým, že doteraz takéto obvinenie voči Homzovi nezaznelo ani raz. Ani pri samotnom odvolávaní profesora z funkcie vedúceho Katedry slovenských dejín (o čom svedčí odvolací list), ani predtým. Autor článku pritom navodzuje dojem, akoby pomenoval pravý dôvod, no v skutočnosti takýto dôvod pri odvolaní nezaznel. Ide o vytiahnutie minuloročného obvinenia voči Homzovi, spísaného niektorými študentami v júni 2022, ktoré vedenie školy po preverení odmietlo. Dekan fakulty Marián Zouhar, ktorý dal vtedy informácie v ňom uvedené preveriť externými (a vo veci nezaujatými) odborníkmi, ho v mailovej komunikácii, ktorú som s ním viedol, nazval „pamfletom“, ktorému netreba prikladať význam.

V tomto „pamflete“ – podľa článku v Pravde – malo byť aj obvinenie o sexuálnom obťažovaní študentky zo strany profesora. Homza sám s tým nikdy nebol konfrontovaný, dokonca ani oboznámený. Obťažovanie je trestný čin, voči takémuto správaniu existujú riadne právne mechanizmy, kým neprebehol štandardný postup, platí prezumpcia neviny. Preto treba byť opatrný. Zvlášť teraz, takmer po roku, keď je toto obvinenie účelovo a nepravdivo spájané s témou odvolania Homzu z vedenia katedry.

Mieša sa tu viac vecí naraz. Pred rokom bol profesor Homza pokarhaný, išlo o porušenie pracovnej disciplíny, ktorú sám priznal, o žiadnom obťažovaní však nebola zmienka. Rovnako žiadna zmienka o sexuálnom obťažovaní študentky nebola ani v sťažnosti Etickej rady FiF UK, ktorú Homza obdržal pred veľkonočnými sviatkami a ktorá opäť tematizuje niektoré tvrdenia zo spomínaného „pamfletu“.

Text článku v Pravde je napriek vyššie spomenutému z veľkej väčšiny postavený práve na tomto „pamflete“ z minulého roka. Jeho text je v článku opakovane citovaný a označovaný ako „podnet“ či „stanovisko“ študentov.

Pozrime sa naň teda bližšie. Dostal som sa ku komunikácii, ktorá dokazuje, ako pri jeho vytvorení ponúkli svoje „rady“ niektoré popredné osobnosti Filozofickej fakulty UK. Vyplýva to z písomnej výmeny názorov študentov, ktorí popisujú komunikáciu s niektorými pedagógmi pri koncipovaní „pamfletu“. Redakcii Štandardu som screenshoty z tejto komunikácie dal k dispozícii.

Hlavnou témou rozhovoru spred roka bola diskusia niektorých bakalárskych študentov histórie o tom, ako – slovami jedného zo študentov – „ukončiť“ profesora Homzu. Dodajme, že v tom čase Homza učil študentov (pre pandémiu covidu) prevažne dištančnou formou a prichádzal s nimi do styku minimálne.

Z rozhovoru študentov vyplýva, že sa o vhodnom postupe a sformulovaní sťažnosti radili s dvomi poprednými osobnosťami Filozofickej fakulty UK. Pri diskreditácii Homzu mal svojimi radami pomáhať docent z jednej katedry a osoba z Centra rodových štúdií. Nebudem na tomto mieste zachádzať do ďalších podrobností, aj keď prípravu obvinení voči Homzovi a rady týchto pedagógov študentom možno verne zrekonštruovať. Študenti preukázateľne dostali rady, ako využiť študentskú anketu (napríklad napísať na Homzu viac ako 2 podnety), ale dostali tiež ponuku, že s nimi títo pedagógovia „dotiahnu nedostatky“ sťažnosti.

Mimochodom, terčom obvinení v ostatnej anonymnej študentskej ankete boli viacerí ďalší pedagógovia, Homzovi sa však venovala selektívna pozornosť. Ak nie je dôvodom pokus o zrušenie katedry, bolo by potrebné dôveryhodne objasniť tento selektívny prístup.

Najmä ak pedagógovia hovorili študentom aj o svojich sporoch s Homzom, respektíve o možnom zrušení katedry, ktorú donedávna viedol, pričom spomenuli, že vítajú kroky študentov.

Jednotlivé obvinenia voči jeho osobe a budúcnosť katedry, ktorú viedol, teda spolu súvisia.

Študentská anketa

V diskusii študentov, ktorú som si prečítal, je reč aj o študentskej ankete (anonymné obvinenia Homzu a ďalších čelných pedagógov jeho katedry). Bohužiaľ, aj tu platí, že dohadovanie sa študentov medzi sebou a navyše s pedagógmi inej katedry, znižuje dôveryhodnosť celej ankety.

Ak dochádzalo k takejto koordinácii, naozaj možno dôverovať tomu, že vyjadrenia študentov v ankete sú len autonómnym názorom jednotlivcov?

Problém študentskej ankety na Filozofickej fakulte UK je širší, zďaleka sa nedotýka len Katedry slovenských dejín. Pri vyhodnocovaní študentskej ankety v zimnom semestri 2021/22 sa na vedenie fakulty obrátila Katedra slovenského jazyka, aby fakulta prevzala zodpovednosť za nenávistné prejavy v ankete a verejne k nim zaujala stanovisko. Apeluje na vedenie fakulty, aby bezodkladne prijalo opatrenia na zamedzenie zneužívania anonymnej ankety na šírenie nenávisti, neprávd, urážok či na iné neetické počínanie.

Katedra slovenského jazyka sa druhýkrát sťažovala aj v letnom semestri 2021/22:

„Neanonymní (konkrétne pomenovaní) vysokoškolskí učitelia sú objektom neverifikovateľných anonymných vyjadrení študentov. Vyjadrenia mnohých študentov už dlhú dobu smerujú k ráznemu prehodnoteniu vzťahu „študent – učiteľ“ ako rovnocenných partnerov vo vzdelávaní na nový vzťah „študent je viac ako učiteľ a iba on má pravdu“. My, dlhodobo spoločensky, politicky, finančne nedocenení akademickí pracovníci nechápavo, bezmocne a s hlbokou ľútosťou sledujeme čoraz vyhranenejší a radikálnejší anonymný dopyt niektorých našich vlastných študentov po trestaní, karhaní či vypočúvaní vyučujúcich. (…) Študenti už pomerne zreteľne dávajú najavo svoje poňatie nástroja „ankety“ ako nástroja na hodnotenie (hoci podľa zákona o vysokých školách má ísť o vyjadrenie) a na následné drakonické sankcionovanie pedagógov. Toto má byť cieľom študentskej ankety?“

Vráťme sa teraz k preukázateľným faktom, napríklad k tomu, za čo bol profesor Homza odvolaný.

Dôvod odvolania

Článok v Pravde to spája s údajným sexuálnym zneužívaním. Keby to však mal autor alebo denník preukázať, nedokázali by to.

Po prvé preto, že tie dôvody dekan fakulty neuviedol a ani sa k nim nechcel vyjadriť. Povedal len, že vraj ich profesor Homza pozná. Ani predtým pri odvolávaní Homzu na jeho explicitnú otázku, za čo bol odvolaný z funkcie vedúceho katedry, však žiadne zdôvodnenie nedostal. Potvrdzujú to viacerí účastníci stretnutia.

Žiadny dôvod nie je uvedený ani písomne v odvolacom dekréte. Podľa pravidiel UK však uvedený byť musí. Táto povinnosť bola zavedená práve preto, aby sa zabránilo nezdôvodnenému odvolávaniu vedúcich pracovníkov za nejasných okolností. Konkrétne bol porušený Pracovný poriadok UK čl. 6 ods. 8 Vp_2021_26.pdf (uniba.sk), v ktorom sa uvádza: 

(6) Pri odvolaní vedúceho zamestnanca z funkcie podľa odseku 6, pri odvolaní vedúceho zamestnanca z funkcie alebo pri zrušení poverenia vedúceho zamestnanca podľa odseku 7 je zamestnávateľ povinný uviesť dôvody odvolania alebo dôvody zrušenia poverenia a s týmito dôvodmi písomne oboznámiť vedúceho zamestnanca. Dôvody odvolania alebo dôvody zrušenia poverenia nemožno dodatočne meniť. 

Ak by bol dôvod odvolania z funkcie jasný, bol by uvedený aj písomne, tak ako to prikazujú predpisy UK. Ak by ho Homza poznal, zrejme by sa naň sám nepýtal. On sa však pýtal a dôvod uvedený nebol.

Súčasťou tejto kauzy teda je, že dôvody odvolania kritici profesora Homzu neustále menia. Kým dekan dôvod ani teraz nechce konkretizovať, Študentská časť Akademického senátu FiF UK tvrdí, že sú za odvolaním vyjadrenia zo študentskej ankety a prešľapy popredných pedagógov a najnovšie autor článku v Pravde prišiel s tvrdením, že za odvolaním je údajné sexuálne obťažovanie.

Dekan Zouhar sa vo videopríspevku pre Pravdu vyjadril aj ku zlučovaniu katedier. Je to podľa neho stále otvorená otázka. Jedným z dôvodov má byť ekonomický faktor, ideologické dôvody odmietol. Ak by aj jeho dôvody neboli ideologické, neznamená to, že také motívy nemajú iné osoby.

Obvinené sú aj iné osobnosti historickej vedy

Niektorí študenti a členovia akademickej obce vytvárajú dojem, akoby bolo potrebné pristúpiť na celej filozofickej fakulte k veľkej „očiste“ pedagogického zboru. Naposledy to vo svojich vyjadreniach pre Pravdu naznačuje docentka Škorvánková, z Katedry všeobecných dejín, ktorá je podpredsedníčkou Etickej rady FiF UK a rieši aj sťažnosť na Homzu. Vždy keď ktokoľvek volá po radikálnych riešeniach na akademickej pôde, treba spozornieť. Obávam sa, že celá situácia začína pripomínať hon na čarodejnice. Obviniť niekoho je jednoduché. Očistiť si meno a zbaviť sa nálepky je oveľa ťažšie.

Za závažné to považujem aj preto, že zďaleka nejde len o Homzu. Obviňovaní z údajne nevhodného a hrubého správania (sexistické poznámky, útoky na LGBTI+ ľudí) sú aj ďalší pedagógovia: profesor Holec, docent Podolan či docent Vašš. Všetko významné osobnosti slovenskej historiografie. Profesor Holec je uznávanou osobnosťou aj na medzinárodnom poli a jeho prednášky patria k najinšpiratívnejším. Generácie študentov jeho prednášky doslova zbožňujú. Podobne ako profesor Homza, docent Podolan aj docent Vašš vedie aj on študentov k zásadám humanizmu a tolerancie. K dobrému výkladu môže patriť aj dávka humoru. Alebo si majú pedagógovia písať prednášky, ako za minulého režimu, aby sa náhodou nedopustili akéhosi „prešľapu“? Nikoho z menovaných nemožno obviniť zo zlého úmyslu alebo zo snahy útočiť na akékoľvek menšiny (sexuálne, národnostné) ani na ženy. Ak sa však ktokoľvek cíti niektorými výrokmi dotknutý (a pripusťme, že každý vníma aj rovnakú situáciu odlišne), je najlepšie upozorniť na to priamo konkrétneho pedagóga. Ak napriek tomu existuje u študenta obava, je tu možnosť vyjadriť sa v študentskej ankete. Tá sa však v posledných semestroch stáva čoraz častejšie nástrojom na názorovú kritiku a hanenie niektorých pedagógov či celých pracovísk. Ako bolo ukázané vyššie, môže byť ľahko zneužiteľná. Anonymná anketa má význam, ale ak berieme princípy právneho štátu vážne, anonymné obvinenia nemôžu byť dostatočné na odstraňovanie pedagógov.

Netreba byť ticho

Rozumiem členom Katedry slovenských dejín, ktorí sú už z medializovaných útokov unavení. Rozumiem, že chcú mať pokoj a priestor venovať sa výskumu a pedagogickej práci.

Keď sa však deje nespravodlivosť a keď sa verejne poškodzuje meno nepreukázanými osočeniami, nemožno mlčať. Nejde len o slobodu myslenia a výučby, ktoré patria k základným akademickým slobodám, ide o prostredie, v ktorom budeme žiť a metódy, ktoré budeme alebo nebudeme akceptovať.

https://standard.sk/333075/dekan-zouhar-odvolal-homzu-viedli-k-tomu-anonymy-od-4-studentov-ktore-nikto-nepreveril/

Akademické prostredie nemá byť progresívne, rovnako ako nemá byť ani konzervatívne. Má byť slobodné. Ak ide o obvinenia, aj také vážne, ako je obvinenie zo sexuálneho obťažovania, treba to riadne a poctivo preveriť. Nie s tým účelovo a ľahkovážne šermovať. 

S touto kauzou súvisí aj zmena vzťahu pedagóg-študent, kedy sa z partnerského a súčasne hierarchického vzťahu stáva vzťah, v ktorom je študent dôležitejší ako pedagóg. Je na to upozorňované už nejaký čas, a ak neobnovíme rovnováhu v tomto vzťahu, zničí to akademickú pôdu a univerzitu.

Homzova kauza je preto príležitosť dať veci do poriadku. Zodpovednosť nesie v tejto chvíli vedenie fakulty a azda aj vedenie univerzity.

Reakcia dekana Zouhara na publikovaný text

Redakciu kontaktoval dekan Filozofickej fakulty UK Marián Zouhar s týmto stanoviskom:

„Autor uvádza, že som v mailovej komunikácii označil ako pamflet uvedený študentský podnet, čo však nie je pravda. Ako pamflet som v predmetnej komunikácii označil iný podnet na profesora Homzu (z externého prostredia, doručený mailom 2. 3. 2022) – tento podnet som dal preveriť externými odborníkmi a na základe tohto preverenia som ho odmietol ako bezpredmetný. V komunikácii s M. Augustovičom som ešte v zátvorke pri použití slova „pamflet“ zdôraznil, že tým nemám na mysli oficiálny študentský podnet. Došlo k dezinterpretácii mojich slov, pričom v komunikácii som uviedol dostatok indikátorov na to, aby k zámene dvoch podnetov nedošlo.“

Požiadali sme o reakciu aj M. Augustoviča:

V článku došlo k nesprávnemu pochopeniu slov dekana Mariána Zouhara, pri označení „pamflet“. Píše, že ako pamflet označil minuloročný podnet na profesora Homzu od Miroslava Lacka, nie študentskú sťažnosť, rovnako z minulého roka. Vyjadrenie dekana, na ktoré som sa v článku odvolal, preto odcitujem. V mailovej korešpondencii mi napísal:

„Myslíte, že ak by som ho nerešpektoval, tak by som sa unúval vyhľadávaním externých (a vo veci nezaujatých!) odborníkov, ktorí by boli schopní vyhodnotiť jeden minuloročný pamflet proti prof. Homzovi (nejde tu o oficiálnu sťažnosť študentov)?“

S pánom dekanom sme sa naozaj nepochopili. Z mojej strany došlo k úsudku, že nejde o oficiálnu sťažnosť študentov, ale dekan túto sťažnosť (na základe preverovania) nazýva pamfletom. Nemohol som vedieť, že ide o podnet M. Lacka, ktorý vôbec nebol témou našej komunikácie. Svoju chybu priznávam, na celom texte to však nič nemení. Pravdou zostáva, že aj pán dekan dobre vie, že Homzu na základe vyhodnotenia sťažnosti študentov vtedy pokarhal iba za porušenie pracovnej disciplíny, v žiadnom prípade nie za sexuálne obťažovanie. Nemám problém uviesť opravu a uznať námietku pána dekana, že označenie „pamflet“ použil na niečo iné, ale očakával by som, že sa aj on postaví k veci principiálne a poskytne vyhlásenie, ktoré očistí neprávom očiernené meno profesora Homzu (článok v Pravde), o ktorého nespravodlivosti dekan sám dobre vie, čo aj v súkromných debatách priznáva.