Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Inflácia v eurozóne sa v marci spomalila

Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v marci 2023 výrazne spomalilo na 6,9 percenta z 8,5 percenta vo februári. Dôvodom bol najmä pokles cien v energetike. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat, ktoré sa zhodujú s rýchlym odhadom.

Pred rokom vo februári bola medziročná miera inflácie v euroregióne na úrovni 7,4 percenta.

Napriek spomaleniu zostáva inflácia v eurozóne tvrdohlavo vysoká a výrazne nad cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá garantuje cenovú stabilitu pri inflácii na úrovni dve percentá. To vyvoláva obavy z pretrvávania cenových tlakov v regióne, ktorý zaviedol euro.

V marci najviac prispeli k medziročnej miere inflácie v eurozóne potraviny, alkohol a tabak (3,12 percentuálneho bodu, pb), po ktorých nasledovali služby (2,10 pb), priemyselné tovary bez energií (1,71 pb), zatiaľ čo príspevok energií bol záporný (-0,05 pb), keďže ceny zemného plynu od jesene klesali po ich prudkom náraste pred rokom v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu.

Jadrová inflácia, bez nestálych cien potravín a palív, sa však v marci zrýchlila na 7,5 percenta zo 7,4 percenta vo februári. A ešte užšia miera jadrovej inflácie, ktorá vylučuje aj alkohol a tabak, sa v súlade s predbežnými údajmi zvýšila na 5,7 percenta z 5,6 percenta.

Zrýchlenie jadrovej inflácie v eurozóne, aj keď len mierne, udržuje ECB v stave pohotovosti. Väčšina predstaviteľov banky už uviedla, že úrokové sadzby budú musieť ďalej rásť, a to aj napriek ich rekordnému zvýšeniu o 350 bázických bodov od vlaňajšieho júla.

Podľa analytikov sa teraz v ECB diskutuje o zvýšení úrokových sadzieb o 25 až 50 bázických bodov na stretnutí 4. mája, pričom rozhodujúcim faktorom budú pravdepodobne aprílové údaje o inflácii, ktoré majú byť zverejnené len pár dní pred zasadaním banky.

V celej Európskej únii (EÚ) sa miera inflácie v marci 2023 znížila na 8,3 percenta z 9,9 percenta vo februári, alebo bola vyššia než pred rokom, keď dosiahla 7,8 percenta.

Spomedzi štátov EÚ najnižšiu medziročnú mieru harmonizovanej inflácie vykázali Luxembursko (2,9 percenta), Španielsko (3,1 percenta) a Holandsko (4,5 percenta). Najvyššiu zaznamenali Maďarsko (25,6 percenta), Lotyšsko (17,2 percenta) a Česko (16,5 percenta).

V porovnaní s februárom medziročná miera inflácie klesla v 25 členských štátoch a vzrástla v dvoch, v Slovinsku (na 10,4 percenta z 9,4 percenta) a na Malte (na 7,1 percenta zo sedem percent).

(tasr)

Minúta  |  

Poľský premiér Morawiecki si uctil obete povstania v židovskom gete vo Varšave

Poľský premiér Mateusz Morawiecki si v stredu uctil statočnosť účastníkov povstania v židovskom gete vo Varšave. Od jeho vypuknutia 19. apríla 1942 uplynulo 80 rokov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry PAP.

Morawiecki položil kvety k plakete venovanej príslušníkom odbojovej organizácie Armia Krajowa (AK), ktorí pomohli Židom v boji.

"Uctime si najskôr hrdinský boj židovských povstalcov, židovských chlapcov a dievčat, ktorí sa v zúfalej situácii chopili zbraní, aby si v skutočnosti len mohli vybrať spôsob svojej smrti. Presne toto môžeme povedať o ich šanciach, o úplnej nerovnováhe ich síl a síl nemeckých okupantov, nemeckých kriminálnikov," uviedol Morawiecki.

Za dôležitý symbol povstania označil poľskú a židovskú vlajku, ktoré nakrátko viali nad getom. Dodal, že svoje životy tam položili aj príslušníci AK, ktorých si tiež chce uctiť. "Bol to boj za cieľ, ktorý bol aj pre nich dôležitý, pretože Židia tvorili počas druhej svetovej vojny časť poľskej populácie," uviedol Morawiecki.

Vo Varšave sa v stredu pri príležitosti 80. výročia povstania rozozneli zvony i sirény. Na návštevu poľskej metropoly pricestovali aj prezidenti Nemecka a Izraela, ktorí spolu s poľským prezidentom Andrzejom Dudom navštívia Pomník hrdinov geta v centre bývalej židovskej štvrte.

Povstanie v židovskom gete vo Varšave vypuklo počas poslednej fázy jeho likvidácie nacistami. Išlo o symbolický akt odporu, pretože neexistovala žiadna šanca na úspech. Obyvatelia geta napriek tomu odolávali obrovskej presile 28 dní do 16. mája 1943. Povstanie si podľa agentúry PAP vyžiadalo životy asi 6-tisíc povstalcov.

Židovské geto vzniklo 12. októbra 1940, keď Nemci prikázali všetkým Židom žijúcim vo Varšave, aby sa presťahovali na vopred určené miesto. Neskôr ho oddelili od zvyšku mesta múrom a v stiesnenom priestore žilo vyše 400-tisíc obyvateľov.

(tasr)

Minúta  |  

Bulharsko tiež zaviedlo zákaz dovozu ukrajinských obilnín

Bulharsko sa stalo najnovšou krajinou, ktorá zaviedla dočasný zákaz dovozu ukrajinských obilnín. Výnimkou je ich tranzit. V stredu to uviedol Bulharský rozhlas, ktorý citovala dočasného bulharského premiéra Galaba Doneva. Správu priniesli aj portál britského denníka The Guardian či tlačová agentúra Reuters.

"Za posledný rok zostalo v našej krajine značné množstvo potravín a narušilo to potravinové reťazce," povedal Donev.

"Sme nútení prijať opatrenie na úrovni štátu, pretože európske úrady ešte stále zvažujú primerané opatrenie," vysvetlil. "Rátame s tým, že EÚ pochopí postoje Bulharska, Poľska, Českej republiky a Slovenska," dodal Donev. Bulharsko je podľa neho naďalej solidárne s Ukrajinou, no bankrot bulharských poľnohospodárov by nebol ani v jej prospech.

K zavedeniu podobných opatrení už pristúpili Slovensko, Poľsko a Maďarsko, pretože sa objavili tvrdenia, že ukrajinské obilniny oslabujú ich vlastných farmárov, píše The Guardian.

Vývoz ukrajinského obilia smeruje cez EÚ do iných krajín, odkedy ruská invázia zablokovala vývozné trasy cez Čierne more. Množstvo tohto obilia, lacnejšieho ako obilie dopestované v krajinách Únie, však pre rôzne logistické prekážky uviazlo v stredoeurópskych krajinách. Nepokračovalo tak na Blízky východ či do Afriky, kam bolo pôvodne určené.

Táto skutočnosť negatívne ovplyvnila ceny aj odbyt miestnych poľnohospodárov, čo viedlo k ich protestom a v Poľsku aj k odstúpeniu ministra poľnohospodárstva.

Premiéri Poľska, Bulharska, Maďarska, Rumunska a Slovenska koncom marca v spoločnom liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vyzvali, aby EÚ zakročila proti negatívnym vplyvom zvýšeného importu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny na trh EÚ. Upozornili, že najväčšie problémy majú krajiny susediace s Ukrajinou, ktorým enormne narástol dovoz týchto produktov.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko dodalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany Patriot

Nemecko dodalo Ukrajine protivzdušný raketový systém Patriot, ktorý jej prisľúbilo na obranu proti ruským útokom. Vyplýva to z nového zoznamu nemeckej vojenskej pomoci Kyjevu. TASR informácie prevzala v stredu od agentúry DPA a stanice CNN.

Dodávky vojenskej podpory z minulého týždňa zahŕňali okrem jedného systému Patriot s raketami ďalších 16 nákladných vozidiel Zetros a dve vozidlá pre pohraničnú stráž, potvrdila nemecká vláda v aktualizovanom zozname na webovej stránke.

Spojené štáty a Nemecko už ukrajinským vojakom poskytli výcvik na obsluhu systému Patriot. Podľa informácií DPA otestovali ich schopnosti počas nedávneho spoločného vojenského cvičenia na území členskej krajiny NATO.

Systém protiraketovej obrany Patriot patrí k najmodernejším na svete a je vysoko účinný pri zachytávaní balistických a riadených striel, pripomína CNN.

Nemecko a USA prisľúbili Ukrajine Patrioty vlani v decembri po opakovaných žiadostiach ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. "Úmysel" poskytnúť Patriot Kyjevu vyjadrilo aj Holandsko.

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan chce pre hrozbu zemetrasenia zabrániť sťahovaniu ľudí do Istanbulu

Pre nebezpečenstvo zemetrasenia v Istanbule chce turecký prezident Recep Tayyip Erdogan obmedziť sťahovanie ľudí do tohto veľkomesta a časť z jeho obyvateľov presídliť inam. TASR o tom informuje na základe stredajšej správy agentúry DPA.

"Do Istanbulu nepríde ďalšie obyvateľstvo," povedal Erdogan podľa štátnej tlačovej agentúry Anadolu v utorok večer. Obyvateľov z rizikových oblastí v centre podľa neho rozdelia do periférií s nízkym rizikom zemetrasenia. Presný postup prezident nešpecifikoval, prípravy však podľa neho prebiehajú.

Neustále rastúci Istanbul má oficiálne 16 miliónov obyvateľov. Podľa vedcov mu v najbližších rokoch hrozí zemetrasenie s magnitúdom nad 7,0. Jeho epicentrum by sa malo nachádzať asi 15 kilometrov od mesta v Marmarskom mori. Seizmologický ústav Kandilli odhaduje pravdepodobnosť zemetrasenia s magnitúdom 7,4 do roku 2030 na 60 percent. V takom prípade by spôsobilo vážne škody a desaťtisíce obetí.

Erdogan ohlásil zámer vybudovať v Istanbulskej provincii takzvané rezervné mestá pre milión obyvateľov. Boli by určené pre ľudí, ktorí nechcú zmodernizovať svoje budovy, aby boli odolnejšie voči otrasom pôdy. Práce sa začali na celkovo siedmich takýchto mestách. V Istanbule je podľa Erdogana 220-tisíc ohrozených budov, ktoré by zemetrasenie zničilo.

V Turecku budú 14. mája prezidentské a parlamentné voľby. Od ničivého zemetrasenia zo začiatku februára, pri ktorom na juhovýchode krajiny zahynulo viac ako 50-tisíc ľudí, patrí táto téma k hlavným v predvolebnej kampani.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda: Zastropovanie taríf k cene elektriny sa rozšíri na všetkých odberateľov

Maximálna výška vybraných taríf zahrnutých v cene elektriny, zastropovaná v tomto roku na úrovni roka 2022, sa rozšíri na všetkých koncových odberateľov. Vyplýva to z novely nariadenia vlády, ktorú v stredu schválil vládny kabinet. Doteraz sa strop vzťahoval na domácnosti a vybraných odberateľov elektriny.

"Návrhom nariadenia sa rozširuje uplatnenie výšky vybraných taríf pre rok 2023 na úrovni roka 2022 na všetky skupiny koncových odberateľov elektriny a poskytovanie kompenzácie nákladov vybraným účastníkom trhu s elektrinou v súvislosti so stanovením maximálnej výšky vybraných taríf," uviedlo ministerstvo hospodárstva v dôvodovej správe.

Výška tarify za straty pri distribúcii elektriny koncovým odberateľom pre rok 2023 zostáva vo výške uvedenej v rozhodnutí úradu platnom pre kalendárny rok 2022, vydanom príslušnému prevádzkovateľovi distribučnej sústavy.

Výška tarify za systémové služby pre koncových odberateľov elektriny zostáva tento rok na úrovni stanovenej úradom vo výške 6,2976 eura za megawatthodinu (MWh) bez dane z pridanej hodnoty (DPH).
Výška tarify za prevádzkovanie systému takisto zostáva na úrovni roka 2022, a to podľa rôznych skupín odberateľov vo výške 15,9000 eura/MWh, 11,9000 eura/MWh alebo 1,1870 eura/MWh bez DPH.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.