"Bariéry s administratívnymi postupmi bránia rozvoju OZE, o čom hovorí aj samotná vláda a dokumenty ministerstva životného prostredia," uviedol na margo výsledkov štúdie o rozvoji veternej energetiky na Slovensku Boris Valach zo SAPI. Dodal, že SAPI zastáva postoj, že Slovensko by malo využívať aspoň jedno percento tohto potenciálu, ktoré predstavuje 1 680 MGh ročne.

Ján Mykhalchyk Hradický z Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR konštatoval, že ak chceme dosiahnuť náš vytýčený cieľ, t. j. 55-percentný pokles emisií oxidu uhličitého v porovnaní s rokom 1990, treba sa riadiť takzvanou krivkou marginálnych nákladov na zníženie emisií. Tá predstavuje systematický prístup k znižovaniu emisií s dôrazom na to, aká je ich cena. „Na dosiahnutie cieľov je potrebné napríklad zatvorenie bane Nováky, elektrární Nováky a Vojany, elektrifikácia vozového parku, čiže prechod na elektroautá," uviedol Hradický.

David Madaj z NIKA podotkol, že popri urýchľovaní povolení pre OZE je nevyhnutné zachovať isté štandardy ochrany životného prostredia tak, aby podpora OZE nešla na úkor životného prostredia.

V roku 2020 pochádzalo 22,1 percenta energie spotrebovanej v EÚ z OZE. Novým cieľom EÚ je do roku 2030 takmer zdvojnásobiť podiel obnoviteľných zdrojov energie v EÚ, pričom by mali dosiahnuť úroveň 40 percent celkovej spotreby energie. V rámci dekarbonizácie si Slovensko vytýčilo cieľ dosiahnuť 19-percentný podiel OZE do roku 2030, pričom v roku 2020 predstavoval 15 percent.

(tasr)