Transgenderizmus sa dosadzuje zhora, je hnutím vládnucej elity. Sociológ z Oxfordu o zmenách pohlavia

Feministické hnutia a hnutia gejov a lesieb ich napriek tomu podporujú bez toho, aby sa nad nimi zamýšľali. V prípade organizácií bojujúcich za práva gejov a lesieb, aspoň v anglickojazyčnom svete, je zrejmé, že akonáhle dosiahli legalizáciu rovnopohlavných manželstiev, čo nastalo v Spojenom kráľovstve a Amerike veľmi rýchlo a prekvapivo, tak sa mohli rozpustiť, pretože právne dosiahli všetky svoje požiadavky. Ale, samozrejme, sú to aktivistické organizácie, ktoré potrebujú niečo robiť. Takže prijali transgenderizmus, aj keď to nemusí byť v prospech gejov a lesieb.

Existuje vôbec príklad organizácie, ktorá dosiahla svoje ciele a potom sa rozpustili?

To je ten problém s organizáciami bojujúcimi za sociálnu zmenu. Musia pokračovať, pretože majú svoje zdroje, majú personál, ktorý potrebuje zamestnanie, takže často modifikujú svoje ciele alebo si vyberú iné.

Ako sa v tomto prípade vyrovnávajú s tým, že biologické pohlavie je niečo také očividné?

Sú veľmi úspešní v presviedčaní ľudí, že je nemorálne všímať si niečieho biologického pohlavia. Takže keď poviem, že som žena, tak to znamená, že som žena, aj keď neberiem estrogén alebo som nemal operáciu pohlavných orgánov. To však nie je podstatné, pokiaľ tvrdím, že som žena. Médiá v Spojenom kráľovstve ma budú nazývať ženou. Ak sa vyhlásim za ženu, aj keď spácham sexuálny zločin, niekoho znásilním, tak polícia to zaznamená ako sexuálny zločin spáchaný ženou. Takže aj zavedené inštitúcie v anglickojazyčných krajinách tvrdia, že na biologickom pohlaví nezáleží, hoci všetci máme oči. Myslím si, že je zjavné, že pre ľudské bytosti je pohlavie veľmi dôležité. A, samozrejme, takmer vo všetkých prípadoch dokážeme rozlíšiť ženu od muža. Aj tak sa sociálne inštitúcie rozhodli sústrediť sa na rodovú identitu, a nie na pohlavie, v čom sú zatiaľ úspešné, ale možno to nie je dlhodobo udržateľné.

Máte nejaké vysvetlenie, prečo sa transgenderizmus zdá silnejší v anglickojazyčných krajinách ako v iných západných štátoch?

Čiastočne je to individualizmom. Anglickojazyčné krajiny sú oveľa individualistickejšie, je v nich druh liberalizmu, ktorý hovorí, že ľudia by mali robiť, čo sa im zachce. Nie sú tam také silné rodinné, náboženské, tradičné a etnické putá, preto majú individualizmus za prioritu. Transgenderizmus je vlastne hyperindividualistická myšlienka, pretože hovorí, že sa môžem definovať, ako chcem, bez ohľadu na kohokoľvek ďalšieho.

Je to tiež protestantizmom, čo je vlastne náboženský individualizmus. Pôvodne protestantské krajiny sú tak tomu viac náchylné, pretože majú tradíciu, že každý jednotlivec si môže prečítať Bibliu a nájsť tam vlastnú pravdu o Bohu. V určitých ohľadoch je transgenderizmus sekulárnou verziou tohto. Myslím si, že katolícke krajiny sú voči tomu oveľa odolnejšie. Ale, samozrejme, teraz ide o medzinárodné hnutie. Šíri ho EÚ aj americká zahraničná politika. Tá to má za svoj explicitný cieľ. Únia tiež. Takže to časom dôjde aj do odolných krajín.

Pôvodne ste sa zaoberali hnutím za občianske práva v Amerike a hnutiami robotníkov. Vidíte nejaké podobnosti medzi transgenderizmom a týmito hnutiami?

Sú tam hlavne rozdiely. Tie hnutia boli naozaj postavené zospodu hore. Afroameričania na americkom Juhu boli skutočne utláčaní bielou rasistickou spoločnosťou. Boli nespochybniteľne na dne spoločnosti. Zatiaľ transgenderistické hnutie čiastočne uspelo, pretože je hnutím vládnucej triedy, elity. Má veľmi iný charakter.

Takže celá debata o transgenderizme je riadená zhora nadol?

Áno. Je v nej silný element niečoho, čo je dosadzované zhora. Ale je tiež pravda, že medzi mladými ide o hnutie šírené zdola, cez sociálne médiá, ako je Tumblr, Reddit alebo YouTube. Takže máte šírenie zhora a medzi mladými aj zdola.

Hrajú tu internet a sociálne siete dôležitú úlohu?

Rozhodne. Mladí ľudia všetky tieto identity objavujú online. Uskutočňuje sa to tam jednoduchšie, pretože nevidíte fyzickú osobu. Pohlavie tam nie je dôležité. Keď interagujete s ikonou na obrazovke, tak pohlavie nevidíte, môžete byť, kým chcete. Povaha sociálnych médií uľahčuje prijatie identít, ktoré sú oddelené od tela.

Môže to byť aj sekularizáciou spoločnosti a hľadaním náhrady za vieru?

Určite. Môžete to považovať za návrat k náboženstvu, pretože rodová identita je v istých ohľadoch podobná duši. Je to niečo nehmotné, ale hlboké až posvätné. Porušiť to, povedať niekomu zlým zámenom, to je ako znesvätiť korán. Extrémna reakcia sa zdá neprimeraná skutočne spôsobenej urážke.

Zástancovia transgenderizmu tvrdia, že za rastom transľudí je skutočnosť, že to prestalo byť stigmou, už to nie je sociálne tabu.

Môže to byť tým, ale som si istý, že je za tým viac. Napríklad aj to, že v anglickojazyčných krajinách máme krízu duševného zdravia, predovšetkým medzi liberálnymi dievčatami. Prijatie transindentity je aj cestou, ako sa vyrovnať s nespokojnosťou a diskomfortom a problémami dospievania. Pozrite sa, bavíme sa hlavne o adolescentoch. Veľa z nich má problémy so svojou sexualitou, so svojimi telami. Týka sa to predovšetkým dievčat. Nie je ťažké si uvedomiť, prečo by mohli prijímať túto identitu. Môže to byť spôsob, ako prestať byť sexualizované. Je veľa prípadov dievčat, ktoré boli sexuálne zneužívané a identifikujú sa ako muži alebo chlapci. Je to pre nich spôsob, ako uniknú predátorským mužom. Považujú ženy za slabé, zraniteľné a za obete. Takže môžu usúdiť, že je v ich dlhodobom záujme, aby začali brať testosterón a podobne. Existuje mnoho dôvodov, prečo by sa niekto mohol rozhodnúť pre transgenderovú identitu. Nie je to len o tom, že teraz je príležitosť prejaviť svoje pravé transgender ja.

Tvrdíte, že je to oveľa rozšírenejšie medzi liberálmi ako medzi konzervatívcami. Je to preto, že sú voči takémuto mysleniu odolnejší? Alebo ich to doženie s oneskorením?

Vo všetkých politických stranách, aspoň v Spojenom kráľovstve, máte transgender aktivistov a transgender osoby vrátane Konzervatívnej strany. Ale áno, myslím si, že je to identita, ktorá je najviac spojená s ľavicou. Možno sa to zmení. Samozrejme, môžete tvrdiť, že transľudia na pravici sa skrývajú, nemôžu vyjaviť, kým naozaj sú. Ale je tiež možné, že je to jednoducho identita, ku ktorej sa ľavica viac hlási, pretože prijať transgenderovú identitu v určitých liberálnych kruhoch prináša veľa prestíže. Takže napríklad deti, ktoré sa vyhlásia za trans, môžu byť v škole viac oslavované, než keby sa vyhlásili napríklad len za lesby. To už pre mladých ľudí nie je považované za dostatočne prestížne.

Môže s tým súvisieť aj trend, že sa ľudia vyhlasujú za takzvané nebinárne osoby? Je to spôsob, ako dosiahnuť túto prestíž bez toho, aby sa museli plne vyhlásiť za trans?

Keď používam trans, myslím to ako zastrešujúci termín obsahujúci aj nebinárne. Ale áno, myslím, že máte pravdu. Je to spôsob, ako sa k tomu do určitej miery prihlásiť spôsobom, ktorý je relatívne bezpečný. Paradoxne vám to však tiež zaručí prestíž. Ale aj tu prebieha zmena. Ľudia často začnú ako nebinárni, ale časom sa vyhlásia za trans, pretože vo vnútri transkomunity ste vnímaný ako serióznejší, ak ste medikovaný. Takže je tam tendencia začať ako nebinárni a potom pristúpiť na lekársku intervenciu.

Je ale možné, že sa začala protireakcia? V Škótsku v podstate padla vláda pre novelu zákona o zmene pohlavia, v Anglicku zavreli neslávne preslávenú kliniku Tavistock, ktorá vykonávala zmeny pohlavia u detí, atletická asociácia oznámila zákaz transžien v športe.

Myslím, že áno. Nemôžete totiž dlhodobo popierať biológiu. Krátkodobo malo transgender hnutie veľký úspech, pretože sa nepovažovalo za dôležité. Jediní, ktorých to zaujímalo, boli transgender aktivisti a ich spojenci. Väčšina ľudí nevedela, čo sa deje, alebo si mysleli, že sa ich to nedotkne. Keď sa však začalo objavovať čoraz viac transosôb, ale aj viac detí sa začalo identifikovať ako trans, tak sa z toho stala sociálna téma. Ľudia si to začali všímať. V Spojenom kráľovstve nastal posun v politike, dokonca aj ľavica je teraz oveľa skeptickejšia.

Robil som rozhovor s britským novinárom Edom Westom. Ten tvrdí, že reakcia proti transgenderizmu je jediná úspešná konzervatívna kampaň v poslednej dobe a uspela hlavne preto, že ju viedli liberálne feministky.

Súhlasím. To bolo dôležité pre jej úspech. Keď sa pozriete, čo sa deje v Amerike, tak tam je to iné. Tam to tlačí pravica, čo vedie ešte k horšiemu konfliktu, pretože ľudia na ľavici potom cítia, že to nemôžu spochybňovať, pretože by tým dodali muníciu Trumpovi a kresťanským aktivistom. To vedie k ešte horšej polarizácii.

V USA sa to tiež mení, či nie? V New York Times a v ďalších veľkých médiách publikovali pár opatrných článkov ohľadom transgenderizmu.

Áno. Zvlášť tranzícia detí je očividne zložitá a ich počet neustále stúpa. Je čoraz ťažšie tvrdiť, že všetky tieto deti majú rodovú dysfóriu a potrebujú operácie. Keď sa čísla zdvojnásobia, strojnásobia, zoštvornásobia, v nejakom momente musíte povedať: to všetko nie sú ľudia, ktorí sa skrývali, to je nový fenomén. Všetky tieto deti sa rozhodujú pre nezvratné medicínske zákroky v čase, keď by mali preskúmavať svoju identitu. Je to doba na prieskum, nie na prihlásenie sa k celoživotnému lekárskemu procesu.

Západné univerzity nie sú v súčasnosti známe ako tie najtolerantnejšie miesta. Zažili ste v Oxforde pokusy o vaše „zrušenie“?

Našťastie, Oxford je v tomto veľmi dobrý. Mal som študentov, ktorí prerušili moju prednášku a žiadali, aby som vysvetlil svoje postoje. Niektorí aktivisti mi chceli zabrániť vo vstupe na vlastný seminár, ale univerzita povedala, že ma tam musia pustiť. Z Ameriky som e-mailom dostal vyhrážky smrti. Nič dôležité, ale dostatočné, aby to odradilo ľudí, ktorí sú mladší a majú menej zaistené miesto. Ale hovoril som na konferencii s kýmsi z Bangladéša, rozprával mi, ako bol vo väzení. Ako západnému akademikovi vám hrozí strata sociálneho statusu, ľudia budú tvrdiť, že ste bigotný transfób. Akademici, ktorí sa tomu nepostavia, sú zbabelci. Nie je to, ako keď sa bojíte niečo povedať, pretože inak pôjdete do väzenia alebo vás vláda zastrelí. To, že vás nepozvú na konferenciu, nie je dôvod nehovoriť pravdu. Myslím si, že medzi západnými akademikmi je istá skupina ľudí bez chrbtovej kosti, tá je zavrhnutiahodná.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.