Transgenderizmus sa dosadzuje zhora, je hnutím vládnucej elity. Sociológ z Oxfordu o zmenách pohlavia
Máloktorá téma tak hýbe verejnou debatou na Západe ako otázka transgenderu. V posledných rokoch sa z toho stala hlavná téma organizácií bojujúcich za práva LGBT. Počet ľudí považujúcich sa za trans rapídne rastie. Znepokojujúce je to obzvlášť u detí, ktoré sa rozhodujú pre zásadné lekárske zákroky bez toho, aby plne chápali ich dôsledky. O tom, čo je za tým, hovorí profesor sociológie z Oxfordu Michael Biggs.Môžete popísať terajšiu situáciu ohľadom transgenderizmu?V anglickojazyčných krajinách sa rýchlo presadilo množstvo myšlienok, ktoré však neboli podrobené dostatočnému preskúmaniu, pretože sa to sabotuje obvineniami z transfóbie. Tie myšlienky sú pritom skutočne revolučné. Týkajú sa nápadov nahradiť biologické pohlavie sebadeklarovanou rodovou identitou vo všetkých oblastiach života, od športu až po väzenie, záchody a prezliekarne. Má to však dôsledky, nad ktorými sme sa dostatočne nezamysleli, pretože sa to vynucuje zhora. Tie nápady sa považujú za progresívne, takže ich nemôžete spochybňovať, zvlášť pokiaľ sa nachádzate na ľavicovej časti politického spektra.Vo svojom výskume tvrdíte, že organizácie bojujúce za práva LGBT sa preorientovali na propagáciu transgenderizmu, akonáhle dosiahli svoje ciele.Áno. To je jeden z dôvodov úspechu transgenderizmu. Úspešné sociálne hnutia, ako je feminizmus a hnutie za práva gejov, presadili v priebehu desaťročí zmeny zákonov a stali sa silnými hráčmi. Kedysi boli disidentmi bojujúcimi proti moci, teraz sú mocou. Takže akonáhle raz prijmú tézy transgenderizmu, dokážu ich presadiť, aj keď idú proti záujmom ich pôvodných podporovateľov. Myslím, že otázky transgenderizmu majú škodlivé dôsledky na homosexuálov a na ženy.
Michael Biggs. Foto: Jan Zátorský
Michael Biggs. Foto: Jan Zátorský
Feministické hnutia a hnutia gejov a lesieb ich napriek tomu podporujú bez toho, aby sa nad nimi zamýšľali. V prípade organizácií bojujúcich za práva gejov a lesieb, aspoň v anglickojazyčnom svete, je zrejmé, že akonáhle dosiahli legalizáciu rovnopohlavných manželstiev, čo nastalo v Spojenom kráľovstve a Amerike veľmi rýchlo a prekvapivo, tak sa mohli rozpustiť, pretože právne dosiahli všetky svoje požiadavky. Ale, samozrejme, sú to aktivistické organizácie, ktoré potrebujú niečo robiť. Takže prijali transgenderizmus, aj keď to nemusí byť v prospech gejov a lesieb.
Existuje vôbec príklad organizácie, ktorá dosiahla svoje ciele a potom sa rozpustili?
To je ten problém s organizáciami bojujúcimi za sociálnu zmenu. Musia pokračovať, pretože majú svoje zdroje, majú personál, ktorý potrebuje zamestnanie, takže často modifikujú svoje ciele alebo si vyberú iné.
Ako sa v tomto prípade vyrovnávajú s tým, že biologické pohlavie je niečo také očividné?
Sú veľmi úspešní v presviedčaní ľudí, že je nemorálne všímať si niečieho biologického pohlavia. Takže keď poviem, že som žena, tak to znamená, že som žena, aj keď neberiem estrogén alebo som nemal operáciu pohlavných orgánov. To však nie je podstatné, pokiaľ tvrdím, že som žena. Médiá v Spojenom kráľovstve ma budú nazývať ženou. Ak sa vyhlásim za ženu, aj keď spácham sexuálny zločin, niekoho znásilním, tak polícia to zaznamená ako sexuálny zločin spáchaný ženou. Takže aj zavedené inštitúcie v anglickojazyčných krajinách tvrdia, že na biologickom pohlaví nezáleží, hoci všetci máme oči. Myslím si, že je zjavné, že pre ľudské bytosti je pohlavie veľmi dôležité. A, samozrejme, takmer vo všetkých prípadoch dokážeme rozlíšiť ženu od muža. Aj tak sa sociálne inštitúcie rozhodli sústrediť sa na rodovú identitu, a nie na pohlavie, v čom sú zatiaľ úspešné, ale možno to nie je dlhodobo udržateľné.
Máte nejaké vysvetlenie, prečo sa transgenderizmus zdá silnejší v anglickojazyčných krajinách ako v iných západných štátoch?
Čiastočne je to individualizmom. Anglickojazyčné krajiny sú oveľa individualistickejšie, je v nich druh liberalizmu, ktorý hovorí, že ľudia by mali robiť, čo sa im zachce. Nie sú tam také silné rodinné, náboženské, tradičné a etnické putá, preto majú individualizmus za prioritu. Transgenderizmus je vlastne hyperindividualistická myšlienka, pretože hovorí, že sa môžem definovať, ako chcem, bez ohľadu na kohokoľvek ďalšieho.