Odborníci: Nie je možné, aby plošné testovanie zafungovalo tak rýchlo

Martin Smatana a Igor Matovič, Foto: Jaroslav Novák/TASR

Dve kolá plošného testovania mali podľa pôvodných sľubov predsedu vlády Igora Matoviča priniesť viac slobody, ale nestalo sa. Premiér však tvrdí, že uvoľňovania opatrení sa dočkáme len výmenou za ďalšie testovanie alebo lockdown. Matovič pritom trvá na tom, že za poklesom počtu prípadov sú dve kolá plošného testovania. Odborníci však nesúhlasia.

Ako príklad toho, že za poklesom počtu prípadov je plošné testovanie, uviedol Matovič (OĽaNO) po prvom kole okresy Bardejov, Orava a Námestovo. Tie boli totiž preverené antigénovými (AG) testami ako prvé ešte v pilotnom kole testovania a napríklad v Námestovskom okrese sa po týždni od testovania znížilo percento zistených nakazených z 4,77 na 1,8 percenta.

„To je odpoveď všetkým kuvikom, ktorí hovorili, že používať antigénové testy na identifikovanie ľudí a na boj s COVID-19 jednoducho nie je správna zbraň,“ tvrdí premiér.

Práve plošné testovanie malo byť pôvodne priepustkou k slobodnejšiemu životu, aj keď Matovič naďalej vyzýva ľudí, aby boli obozretní, aj keď mali negatívny AG test, a správali sa, ako keby boli na COVID-19 pozitívni.

Po skončení druhého kola plošných AG testov Matovič uviedol, že máme len dve možnosti, ako začať s uvoľňovaním. Jednou z nich je zavádzanie lockdownu a druhou ďalšie testovanie v tých mestách, ktoré budú chcieť väčšiu mieru slobody. Práve plošné testovanie je totiž podľa Matoviča „atómovou zbraňou“ v boji proti pandémii. Odborníkov, ktorí nezdieľajú tento názor, premiér pranieruje a nazýva ich kuvikmi či bludármi.

Toto pomohlo znížiť krivku rastu

Za poklesom počtu prípadov zistených oveľa presnejšími PCR testami je podľa Igora Matoviča už spomínané plošné testovanie, no nájdu sa odborníci, ktorí si myslia niečo iné. Jednou z nich je napríklad profesionálna epidemiologička Alexandra Bražinová, ktorá je docentkou na Ústave epidemiológie Univerzity Komenského.

„Pokles počtu zachytených pozitívnych v jednotlivých okresoch medzi prvým a druhým (či tretím) kolom testovania nie je dôkaz, že plošné testovanie spôsobilo zlepšovanie epidemickej situácie,“ píše docentka.

Na druhej strane epidemiologička priznáva, že plošné AG testovanie „pomohlo jednorazovo identifikovať veľký počet infikovaných“. Dodáva však, že rast počtu pozitívnych prípadov odhalených PCR testami sa spomaľuje už po opatreniach prijatých v októbri.

„Je za tým výrazné obmedzenie pohybu (mobility) a tým stretávania sa ľudí (stačí pozrieť @databezpatosu alebo @iza.mzsr). Vzhľadom na dlhú inkubačnú dobu ochorenia COVID-19 by ani nebolo možné, aby plošné testovanie tak rýchlo zmenilo epidemickú situáciu,“ píše Bražinová.

Opatrenia vynútené strachom

S názorom docentky Bražinovej súhlasí aj bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) Martin Smatana, ktorý tiež píše, prečo sa ešte nemôžeme chváliť výsledkami plošného AG testovania.

„Jeden z hlavných dôvodov (okrem inkubačnej doby) je znížená mobilita, spôsobená sprísnením opatrení začiatkom a v polovici októbra. Epidemiologická logika je následne jednoduchá: s klesajúcou mobilitou klesá možnosť šírenia vírusu, a tým aj jeho reprodukčné možnosti,“ vysvetľuje Smatana.

Exriaditeľ IZP však upozorňuje, že aj keby sme obmedzili mobilitu na minimum a ľudia by nedodržiavali opatrenia, tak by sa vírus mohol stále pomerne agresívne šíriť.

„V ideálnom stave by sme opatrenia dodržiavali, lebo by sme vláde dôverovali, čo vyžaduje (dnes takú chýbajúcu) jasnú, racionálnu a dátovo založenú komunikáciu. Keďže ideálny stav nemáme, jeden z kľúčových faktorov, mohutne využívaný v prvej vlne, je pocit ohrozenia, obavy či strachu. Zjednodušene povedané: čím viac sa bojíme pandémie, tým viac rešpektu voči nej máme – a tým narastá aj miera dodržiavania opatrení,“ myslí si Smatana.

V tvrdení, že dodržiavanie opatrení je vynútené strachom, Smatana argumentuje už piatou aktualizáciou prieskumu s názvom „Ako sa máte, Slovensko?“. Podľa jeho výsledkov obavy z pandémie medzi Slovákmi narastajú.

Prieskum spoločností MNFORCE, Seesame a v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV potvrdil, že pocit ohrozenia koronavírusom na Slovensku výrazne narástol. Zatiaľ čo v septembri deklarovalo vysoký pocit ohrozenia 27,2 percenta opýtaných, na prelome októbra a novembra to bolo už 35,3 percenta.

„Nárast pocitu ohrozenia je úzko prepojený s nárastom opatrného správania. Podľa zisťovania až 72 % ľudí indikovalo vysokú mieru dodržiavania platných pravidiel. Môžeme teda povedať, že okrem klesajúcej mobility nám rástla aj naša miera obáv a s ňou aj miera dodržiavania opatrení, čo len potvrdzuje status pani docentky Bražinovej a mnohých odborníkov,“ dodáva Smatana.

Ešte nie je koniec

Smatana aj Bražinová však varujú, že pandémia ešte nie je prekonaná. „Počty hospitalizovaných s podozrením či potvrdeným ochorením COVID-19 rastú, počty ľudí na UPV rastú, toto sú závažné indikátory, ktoré svedčia o tom, že situácia je stále kritická,“ varuje docentka epidemiológie. Dodáva pritom, že pribúdajú infikovaní zdravotníci a je vraj iba otázkou času, kedy niektoré oddelenia či nemocnice prestanú situáciu zvládať.

Bražinová navyše varuje, že epidemická situácia je v jednotlivých okresoch veľmi rozdielna a lokálne ohniská sú stále aktuálny problém. Plošné testovanie celej krajiny, ale ani celých geografických oblastí nemá preto podľa epidemiologičky zmysel. „Na územiach s nízkym výskytom COVID-19 je to mrhanie zdrojov. Je potrebné cielene testovať v ohniskách a okolo nich, tam sústrediť všetky testovacie a vyhľadávacie kapacity,“ tvrdí Bražinová.

Smatana dodáva, že pomerne strmý nárast počtu návštevníkov môže byť krátkodobý jav. „Obávam sa však, že to je dopad negatívneho „modrého certifikátu“. Verím, že sa mýlim a plošným testovaním sme nezískali presvedčenie, že sme zdraví a nič nám nehrozí. To by ešte len bola „atómová zbraň“. Dáta nám čoskoro ukážu,“ uzatvára bývalý šéf IZP.

Z IZP Smatana odišiel koncom júna a spolu s ním aj viacero analytikov, ktorí pripravovali dáta k reforme nemocníc či porovnávali ceny prístrojov a pomôcok, ktoré sa v zdravotníctve nakupujú.

Ďalšie články od Tomáš Pilz
Ďalšie články
„Veci sa menia a napravujú.“ Pri mobilizácii Rusov nebuďme ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande, varuje analytik

„Veci sa menia a napravujú.“ Pri mobilizácii Rusov nebuďme ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande, varuje analytik

Po tom, čo šéf Kremľa Vladimir Putin spustil čiastočnú mobilizáciu, objavili sa na internete vtipné videá s opitými odvedencami, ale aj správy o nedostatočnom výcviku mužov. Zaznievali slová ako fiasko či fraška. Český bezpečnostný expert Jan Ludvík však varuje, aby sme neboli ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande.