Čaputová s Pavlom sľubujú Ukrajincom podporu, ale Európa zrejme nedodá toľko munície, koľko sme sľúbili

Ukrajinská armáda musí pri Bachmute šetriť muníciou, upozorňuje reportáž BBC. Zároveň podľa New York Times európske zbrojárske spoločnosti zrejme nebudú stíhať vyrábať množstvo munície, ktoré Ukrajine európske krajiny sľúbili.

Zuzana Čaputová a jej český kolega Petr Pavel sú dnes na návšteve Ukrajiny a divákom na Slovensku aj ukrajinským kolegom posielajú odkazy o našej podpore Ukrajiny vo vojne. Čaputová hovorila aj o vojenskej pomoci, český prezident zopakoval, aká je táto vojna dôležitá aj pre naše krajiny, a preto musíme nášho suseda podporovať.

Strih. Pred rokom mohol ukrajinský 17. tankový prápor páliť zo všetkých 40 hlavní ich raketometu BM-21 Grad naraz. Teraz si môžu dovoliť vystreliť na ruské ciele naraz len niekoľko kusov munície, popisuje situáciu na fronte reportáž BBC. Prápor poskytuje palebnú podporu ukrajinským jednotkám, ktoré už mesiace bránia mesto Bachmut pred ruskými útokmi.

Ukrajinci už v Bachmute ustupujú a ničia budovy za sebou, pád mesta je zrejme otázkou času. Ako asi budú vnímať podobné návštevy a uistenia, ak od vlastných vojakov počúvajú niečo iné? A čo tento rozpor znamená pre budúcnosť vojny?

Príslušník práporu Volodymyr je zo situácie frustrovaný. „Mohli by sme poskytnúť väčšiu podporu našim chlapcom, ktorí tam umierajú,“ hovorí a dodáva, že Ukrajinci už spotrebovali všetky vlastné zásoby munície pre raketové systémy Grad. Spoliehať sa tak musia na dodávky z Česka, Rumunska a Pakistanu, pričom tie z Pakistanu sú podľa Volodymyra nekvalitné.

Pri Bachmute musia muníciou šetriť aj jednotky 80. brigády. V snahe odraziť ruský postup spotrebúvajú stovky kusov delostreleckej munície denne. Serhij je člen posádky, ktorá obsluhuje ľahkú húfnicu L119 britskej výroby. „Zatiaľ máme dosť ľudí. Ale potrebujeme muníciu. Tá je najdôležitejšia,“ hovorí.

Dodáva, že Ukrajina nemá dostatok síl na to, aby vojna pokračovala ďalších päť alebo desať rokov. „Pokiaľ tento rok prejdeme do ofenzívy a znovu získame našu krajinu, potom zvíťazíme,” tvrdí.

Veliteľ Gradu Volodymyr hovorí, že Ukrajina a jej ekonomika sú vyčerpané. „Obávame sa, že naši západní spojenci sa v pomoci unavujú,“ dodáva.

Ukrajina potrebuje viac Bukov, pre Rusov ide o „cieľ číslo jeden”

Napriek doručeniu moderných západných tankov a obrnených vozidiel, je Ukrajina stále do značnej miery závislá od vlastného staršieho vybavenia zo sovietskej éry, píše BBC.

Systém protivzdušnej obrany Buk je pre Ukrajincov jednou z najcennejších zbraní. Aj vďaka nej nezískalo Rusko absolútnu dominanciu nad ukrajinským vzdušným priestorom. Josef, jeden z veliteľov jednotky, ktorá obsluhuje systém Buk, hovorí, že pre Rusko je systém „cieľom číslo jeden“. Ukrajinská jednotka si ho preto starostlivo chráni. Vozidlo je na fronte v hlbokom zákope a zakryté maskovacou sieťou. Hore má dve rakety, normálne však nesie štyri.

Josef ďalej hovorí, že systém je náročné udržiavať a Ukrajinci by ich potrebovali viac. „Nemáme ich dosť. Dielce sa rozbíjajú a my nemáme náhradné, pretože továrne, ktoré ich vyrábajú, nie sú na Ukrajine,“ vysvetľuje.

Európa zrejme Ukrajine nedodá sľúbených milión kusov delostreleckej munície

Denník New York Times upozorňuje, že európske zbrojárske spoločnosti zrejme pre nedostatočnú výrobnú kapacitu a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily nedokážu naplniť záväzok európskych krajín voči Ukrajine.

Európska únia sa totiž v marci dohodla, že do roka Kyjevu dodá milión kusov delostreleckej munície. „Je možné, že sa nám tento cieľ nepodarí naplniť,” cituje americký denník litovského ministra zahraničných vecí Gabrieliusa Landsbergisa.

Nórsko-fínska zbrojárska spoločnosť Nammo plánuje zvýšiť výrobu 155-milimetrových delostreleckých nábojov na 200-tisíc kusov ročne, a to až do roku 2028, čo je zhruba 20-násobok predvojnovej produkcie. To však podľa amerického denníka nie je zďaleka postačujúce množstvo v postačujúcom čase, pretože ukrajinská armáda tvrdí, že mesačne potrebuje až 250-tisíc kusov tejto munície, aby úspešne odrazila ruský postup.

Denník dodáva, že ani kapacity všetkých 11 zbrojárskych spoločností, ktoré v Európe vyrábajú tento typ munície, nebudú stačiť pokryť ukrajinskú spotrebu.

„Krajiny potrebujú spraviť naliehavé rozhodnutia, aby boli pripravené financovať túto obrovskú priemyselnú kapacitu, ktorú potrebujeme,“ hovorí Morten Brandtzaeg, výkonný riaditeľ Nammo.

Okrem dodávok na Ukrajinu sa firmy musia vyrovnať aj so záujmom európskych krajín naplniť svoje sklady. Brandtzaeg tvrdí, že spoločnosti by trvalo aspoň tri roky, kým by dodali požadované množstvo munície len Nórsku.

Hoci spoločnosť v priebehu posledného roka skupovala viac materiálu potrebného pre výrobu munície, bude potrebovať viac strojov, priestoru a kvalifikovanej pracovnej sily. To však nejaký čas potrvá. Prvú várku strojov spoločnosť dostane v Júni. Nammo stavia ďalšiu fabriku na výrobu 155-milimetrovej munície, tá však bude hotová až koncom budúceho roka. Nájsť pracovnú silu, ktorá by bola schopná linky obsluhovať, je však náročné.