Malária sa v Afrike stala chorobou chudoby. Dá sa to zmeniť

Maláriu považujeme za problém, s ktorým sa stretávajú len vlhké a horúce krajiny. Len pred vyše sto rokmi sa však tejto chorobe darilo až na Sibíri a za polárnym kruhom a endemicky sa vyskytovala v 36 štátoch USA vrátane Washingtonu, Michiganu a New Yorku. Pre Slovensko nemáme k dispozícii konkrétne údaje z takej dávnej minulosti, ale odhaduje sa, že vtedy malária v Európe a Severnej Amerike ročne zabila 80-tisíc ľudí.

Veľká časť krajín vyspelého sveta eliminovala maláriu v 50. rokoch 20. storočia vďaka zvýšeniu prosperity, zlepšeniu bývania a prelomovým objavom v oblasti liekov a insekticídov. Keď ľudia zbohatli, vysušili sa močariská, v ktorých sa komáre rozmnožovali, a nárast počtu hospodárskych zvierat znamenal, že komáre mali namiesto ľudí zvieratá, ktoré mohli uštipnúť. Vďaka lepšej výžive boli ľudia zdravší a menej zraniteľní, zatiaľ čo zvýšené príjmy umožnili kvalitnejšie domy a siete proti hmyzu. Chinín a neskôr syntetický chlorochín poskytli rozvinutým krajinám cenovo dostupnú liečbu a insekticídy zlikvidovali mnohé populácie komárov.

Mimo subsaharskej Afriky klesol počet úmrtí ročne z viac ako troch miliónov v roku 1930 na menej ako 30-tisíc v súčasnosti. Napriek tomu veľká časť malárie tvrdohlavo zostala v Afrike, kde každoročne zabije viac ako pol milióna ľudí.

Existujú dva kľúčové dôvody. Po prvé, parazit malárie vyskytujúci sa v Afrike je najsmrteľnejší a jeho kmene si vyvinuli rezistenciu voči bežnému lieku chlorochínu. Po druhé, komáre, ktoré šíria maláriu v Afrike, hryzú takmer výlučne ľudí. Začiatkom roku 2000 sa v Afrike dosiahol pokrok v boji proti malárii, ale zastavil ho covid, ktorý narušil základnú medicínu a spôsobil ďalších približne 60-tisíc úmrtí.

Svet už dlho sľubuje, že sa malárie nadobro zbaví. Globálny program na odstránenie malárie bol založený v roku 1955, potom sa od neho v roku 1969 odstúpilo, pretože cieľ sa považoval za nedosiahnuteľný. V roku 2015 svetoví lídri tento záväzok obnovili. V globálnych sľuboch OSN známych ako Ciele udržateľného rozvoja sa všetky krajiny zaviazali, že do roku 2030 vyriešia takmer všetky globálne problémy vrátane malárie.

Pokrok bol pomalý, čo znamená, že cieľ týkajúci sa malárie sa dosiahne s približne 400-ročným oneskorením. Je to len jedno z mnohých veľkolepých zlyhaní veľkých sľubov OSN. Dôvodom je, že politici sľúbili príliš veľa. Globálne priority zahŕňajú nesplniteľných 169 sľubov, čo je na nerozoznanie od toho, že nemajú žiadne priority.

Tento rok bude svet v polčase plnenia sľubov do roku 2030, ale nebude ani zďaleka na polceste. Je načase určiť a uprednostniť najdôležitejšie ciele. Môj think tank, Kodanský konsenzus, robí presne toto: Spolu s niekoľkými laureátmi Nobelovej ceny a viac ako 100 poprednými ekonómami sa už roky snažíme určiť, kde môže každý dolár, rupia alebo šiling priniesť najviac úžitku.

Náš nový výskum týkajúci sa malárie, ktorého autormi sú Rima Shretta a Randolph Ngwafor z Oxfordskej univerzity, navrhuje v období odteraz do konca plnenia sľubov OSN do roku 2030 zvýšiť o 10 percent počet posteľných sietí v 29 krajinách Afriky s najvyšším výskytom malárie spolu so stratégiami riadenia rezistencie voči insekticídom.

Zabezpečenie spánku pod sieťami ošetrenými insekticídmi je jedným z najúčinnejších spôsobov prevencie malárie. Komáre sú blokované sieťkou a usmrtené insekticídom. Každá sieť na posteľ stojí menej ako štyri doláre, ale vedie k dramatickému zníženiu prenosu, pretože zabezpečuje, že komáre zahynú skôr, ako parazity môžu dozrieť a šíriť sa.

Je dôležité, aby sa posteľné siete nielen distribuovali, ale aj správne používali, čo si vyžaduje zmenu sociálneho správania a komunikáciu a výmenu informácií. Dokonca aj s prihliadnutím na túto skutočnosť a na vyššiu cenu reakcie na rezistentné kmene malárie predstavujú náklady v tomto desaťročí približne 1,1 miliardy dolárov ročne. Na porovnanie, je to tretina sumy, ktorú obyvatelia USA ročne minú na rúž.

Táto investícia zachráni 30-tisíc životov aj v roku 2023. Do konca desaťročia sa počet úmrtí na maláriu zníži o polovicu, čo celkovo zachráni približne 1,3 milióna.

Siete na posteľ znamenajú aj oveľa menej prípadov nakazenia maláriou. Z výskumu vyplýva, že v roku 2030 ochorie o 242 miliónov ľudí menej, čím sa drasticky znížia náklady na zdravotnú starostlivosť. Okrem toho zníženie počtu chorých znamená, že dospelí môžu chodiť do práce, deti do školy a opatrovatelia nie sú vyťažení, čo – na úrovni krajiny – zvyšuje produktivitu.

Ak všetky tieto faktory zhrnieme, každý dolár vynaložený na túto kampaň prinesie spoločnosti prínos v hodnote 48 dolárov – fenomenálna návratnosť investície.

Dovolili sme, aby sa malária v Afrike stala chorobou chudoby. A hoci nemôžeme splniť všetky globálne sľuby OSN, mali by sme najprv splniť tie najzmysluplnejšie veci. Distribúcia a používanie insekticídmi ošetrených posteľných sietí bude stáť málo, ale zachráni 1,3 milióna životov.