Ekonómia hlavného prúdu ordinuje proticyklickú fiškálnu politiku. V čase hospodárskeho poklesu štát míňa rozpočtové zdroje agresívnejšie (väčšie deficity), v čase hospodárskeho rastu rozvážnejšie (nižšie deficity). Ako je to v realite?
Čerstvá štúdia Philippa Heimbergera z Vienna Institute for International Economic Studies sa pozrela na cyklickosť fiškálnej politiky v EÚ v období rokov 1995 až 2021. Heimberger prichádza so záverom, že “tentoraz je to naozaj iné”.
Počas kríz pred pandémiou (najmä finančná kríza 2008 a následne dlhová kríza 2010 až 2012) sa proticyklická fiškálna politika v Európe až tak dôsledne neuplatňovala. Isto si pamätáme, že najviac zasiahnuté štáty, ako Grécko, Španielsko či Portugalsko, boli nútené procyklicky škrtať výdavky. Tvorcovia politík sa viac spoliehali na monetárnu politiku.