Slovensku sa po roku 2004 ekonomicky darilo, nemuselo to však byť následkom vstupu do EÚ

Začiatok nového tisícročia priniesol ekonomický rozvoj aj štátom, ktoré do Európskej únie nevstúpili. Porovnanie situácie na Slovensku pred a po vstupe do EÚ preto nestačí na to, aby sme členstvo v EÚ označili za prínosné.

Analýza ekonómov ČSOB, o ktorej Štandard informoval, spája dobré ekonomické výsledky po roku 2004 so vstupom Slovenska do Európskej únie. Ekonomický rast Slovenska podľa vyjadrenia ekonóma banky akceleroval „vďaka harmonizácii legislatívy, ekonomickým reformám, otváraniu trhov a prílevu investícií“.

Viaceré identifikované faktory mohli k rastu slovenskej ekonomiky prispieť. Nie všetky však priamo súvisia so vstupom Slovenska do EÚ. Ekonomické reformy a otváranie ekonomiky v dimenzii medzinárodného obchodu i zahraničných investícií možno interpretovať ako pokračovanie postkomunistickej transformácie. K dobrým výsledkom prispela aj celková prosperita globálnej ekonomiky na počiatku tisícročia.

Napokon, najlepšie by mal byť efekt členstva v EÚ viditeľný v porovnaní s inými štátmi východného bloku, ktoré do EÚ vstúpili neskôr. U nich by rok 2004 nemal mať žiaden efekt a Slovensko by malo ekonomicky prosperovať viac než tieto štáty. Ponúka sa porovnanie s Bulharskom a Rumunskom, ktoré sa stali členmi EÚ v roku 2007, a Chorvátskom, ktoré pristúpilo v roku 2013.

Slovenská ekonomika sa síce po vstupe do EÚ vyvíjala veľmi dobre, ale v porovnaní so štátmi, ktoré do Únie v roku 2004 nevstúpili, nijako neexcelovala. Platí to pre všetky základné dimenzie, ktoré v ekonomikách sledujeme, teda pre hospodársky rast, nezamestnanosť aj infláciu.

Rast hrubého domáceho produktu bol po roku 2004 na Slovensku naozaj vysoký. Akceleroval však už pred vstupom do EÚ. A v podmienkach východnej Európy nebol nijako výnimočný. Bulharsko a Rumunsko malo mieru rastu podobnú, často i vyššiu.

Mimochodom, vývoj po roku 2008 ukazuje, prečo nestačí porovnať čísla pred a po nejakej udalosti. Takáto simplicitná analýza by nás musela viesť k záveru, že Bulharsku a Rumunsku vstup do Únie veľmi uškodil, keďže už dva roky po ňom hrubý domáci produkt prudko poklesol.

Nezmyselnosť takejto analýzy je zjavná, keďže hospodárska kríza po roku 2008 je všeobecne známa. Podobne však treba pristupovať aj k porovnaniu okolo roku 2004.

Výrazný pokles nezamestnanosti je druhým úspechom slovenskej ekonomiky po roku 2004. Opäť však nejde o žiaden unikát. Bulharsko v tomto období vykázalo zhodný trend a veľmi podobný bol vývoj aj v Chorvátsku. V oboch štátoch bez toho, aby sa stali členmi EÚ.

Napokon inflácia. Je pravdou, že miera inflácie sa po roku 2004 znížila. V roku 2006, keď už Slovensko bolo členom EÚ, však bola vyššia ako v roku 2002, keď Slovensko členom EÚ ešte nebolo. Opäť teda ťažko spojiť vývoj inflácie s členstvom v Únii. K tomu môžeme dodať, že Rumunsko v rovnakom období mieru inflácie znížilo výraznejšie než Slovensko – no po vstupe do EÚ ceny v Rumunsku opäť rástli rýchlejšie.

Vstup do EÚ, nepochybne, priniesol Slovensku mnoho výhod. Porovnanie čísel pred a po je však príliš jednoduchou metódou na to, aby sa prínos členstva pravdivo ukázal. Takáto analýza pôsobí skôr ako prvomájové mávadlo než ako seriózna ekonomická analýza. Mohlo by sa zdať, že lepšie argumenty v prospech členstva v EÚ neexistujú.

Možno si však autori lepšiu analýzu šetria na budúcoročné okrúhle výročie.