Čím bola hranica za komunizmu

tabu¾a hranica pohranièné pásmo Foto: Michal Svítok/TASR

S krátkou výnimkou obdobia Pražskej jari, 38 rokov sme tu žili uzavretí ostnatým drôtom, samopalmi hraničiarov, ich strážnymi psami a premyslenou spravodajskou logistikou, ktorú komunisti stále budovali.

Nová kniha Vladimíra Palka ml. pojednáva o pozadí a „prevádzke“ tejto spravodajskej siete a je ďalším obohatením poznávania našej komunistickej minulosti.

Vladimír Palko ml. popri mnohých odborných článkoch, ktoré publikuje v časopise Pamäť národa, predstavil v týchto dňoch svoju druhú monografiu. Prvá bola Bernard Jaško a spol. Odpor proti komunizmu v Zbore národnej bezpečnosti, ktorá vyšla v roku 2006. Táto nesie názov Ostro sledovaná hranica (Spravodajská zložka 11. brigády Pohraničnej stráže v rokoch 1951 – 1989).

Hlavným zadaním spravodajských zložiek 11. brigády PS bolo zhromažďovanie a vyhodnocovanie informácií o osobách plánujúcich útek do zahraničia a na získavanie informácií o tzv. vonkajšom nepriateľovi. Tieto dve úlohy tvorili základ ideologickej propagandy komunistického režimu. Na jednej strane strach z otvorenej hranice, že by veľké množstvo obyvateľov ušlo na Západ, na druhej strane komunistická propaganda, ktorá obviňovala Západ z pripravovanej agresie, čo bolo síce nereálne, ale darilo sa ňou ospravedlňovať násilné opatrenia na štátnej hranici.

Kľúčovou zložkou v spravodajskej sieti boli tajní spolupracovníci v pohraničných obciach. Ľudia naverbovaní za peniaze, výhody, alebo pod tlakom vydierania. Mnohí autobusári, recepční, sprievodcovia, pumpári, čašníci, údržbári… Ich spolupráca mala väčšinou jediný cieľ – upozorňovať na každého podozrivého človeka, ktorý sa v týchto oblastiach pohyboval. Vladimír Palko ml. ich vo svojej knihe odkrýva a popisuje mieru ich spolupráce. Okrem nich, boli to provokatéri, ktorí „organizovali“ úteky, priviedli záujemcov do predsunutého priestoru, kde ich čakali akože americkí dôstojníci, ktorí ich prijali v „slobodnom“ svete, vypočuli všetky podrobnosti o ich úteku a záujmoch, aby ich potom odovzdali československým vyšetrovateľom a súdom, aby sa po rokoch vracali z väzenia zničení a navždy poznačení.

Samozrejme, medzi tými, ktorí chceli ujsť cez zelenú hranicu na Západ boli často mladí ľudia, ktorí išli za dobrodružstvom, kriminálnici, ktorí sa chceli vyhnúť zodpovednosti, východní Nemci, ktorí, aj keď ich na hranici chytili a uväznili, čakali potom, že ich niekto zo západného Nemecka vykúpi, alebo iní, ktorí mali naivné predstavy o strážení hranice na rieke Morave alebo Dunaji. Ale aj títo ľudia nepriamo protestovali proti zlu, ktorým život za Železnou oponou bol. Áno, aj dnes utekajú ľudia zo Slovenska, aby sa vyhli zodpovednosti za svoje kriminálne činy, ale uzavretím hraníc pre všetkých sa tento problém v slobodnej spoločnosti nerieši.

A nakoniec otázka zodpovednosti za všetky obete strážených hraníc. Mohlo by sa zdať, že sú to najmä hraničiari so samopalmi a strážnymi psami. Nie je jednoduché posúdiť situáciu vojaka na hranici, ktorý žije v domnienke, že utekajúci môže naňho vystreliť prvý. Ale prípad osemnásťročného východného Nemca Hartmuta Tautza, ktorého nechali 9. augusta 1986 hraničiari pri Kopčanoch usmrtiť psami, zostane navždy výkričníkom, ktorý hovorí o zodpovednosti aj týchto pešiakov na hraničnej čiare. Ale väčšiu zodpovednosť majú tí, ktorí svojimi príkazmi realizovali tento obludný svet zla a násilia. Nemožno z nich vylúčiť poslancov, ktorí prijímali príslušné zákony, členov vlády, ktorí vydávali vládne nariadenia a samozrejme ich vykonávatelia na nižších úrovniach. Ale nielen oni! Prejav Gustáva Husáka 13. novembra 1968 na aktíve Ľudových milícií v Bratislave, kde povedal „Hranice nie sú korzo, aby sa tu voľakto prechádzal“, hovorí rovnako o kľúčovej zodpovednosti politikov za ich prejavy, alebo mlčanie.

Od 21. decembra 2007 patrí Slovensko do Schengenského priestoru, mladí ľudia študujú v zahraničí, chodia na výmenné pobyty v rámci programu Erazmus, zoberú sa a idú na druhý koniec sveta, kde strávia toľko času, koľko chcú. Treba si prečítať novú knihu Vladimíra Palka ml., aby sme si vedeli viac vážiť tú „samozrejmosť“, ktorú od novembra 1989 všetci žijeme. 

Ad.: Palko, Vladimír ml.: Ostro sledovaná hranica (Spravodajská zložka 11. brigády Pohraničnej stráže v rokoch 1951 – 1989). Edícia Monografie, ÚPN, Bratislava 2020.


Ďalšie články