No ako sa stáva, požehnanie a prekliatie sú neraz sestry. Výkyvy na trhu s vanilkou spôsobujú výkyvy v ekonomike celého Madagaskaru. Možno si spomínate na vanilkovú krízu roku 2017, keď cyklón zničil veľkú časť úrody. Cena kilogramu vanilky na globálnom trhu vyletela z hodnoty pár desiatok eur k hranici 600 eur.

No nič netrvá večne a aj vplyvom pandémie začala cena vanilky rýchlo klesať. Vláda prezidenta Andryho Rajoelina vtedy prišla s „geniálnym“ nápadom. Keďže je Madagaskar takmer monopolom na vanilku, môže si cenu určovať. Stanovili teda minimálnu exportnú cenu na úrovni 250 amerických dolárov za kilo.

Napriek tomu, že Rajoelina prišiel do politiky ako úspešný podnikateľ, tento ekonomický ťah mu nevyšiel. Nastala pekná ukážka toho, aký je trh nemilosrdný aj k monopolistovi. Minimálna cena bola príliš vysoká, takže producenti potravín začali viac využívať umelý vanilín. Zároveň menší konkurenti Uganda a Papua zvýšili produkciu vlastnej vanilky. Zásoby nepredanej vanilky sa na Madagaskare hromadili a madagaskarskí obchodníci začali pravidlo minimálnej ceny obchádzať. Buď vanilku vyvážali nelegálne, alebo kupujúcim časť zinkasovaných peňazí v zahraničí jednoducho vrátili.

V apríli tohto roka prezident uznal zlyhanie svojej vanilkovej politiky a ohlásil liberalizáciu exportu. Lenže jedna vec je zlý nápad realizovať a druhá potom sa z neho vymotať. Vrhnutie nakopených zásob vanilky na trh by mohlo ceny úplne skanibalizovať. Madagaskarská ekonomika má aj bez toho už teraz namále. Prepad obchodu s vanilkou spomalil prítok devíz a oslabil menu. Ostrov si musel so Svetovou bankou dohodnúť úverovú linku. A prezidenta čakajú onedlho voľby, takže liberalizácia exportu má prebiehať postupne po fázach, ale nikto zatiaľ nevie akých.

Zas a znova, v Afrike či Európe, regulácia cien vie vyrobiť riadne patálie. Jediná výhoda, že tieto boli aspoň príjemne voňavé.