O tom, ako sa v slovenských pomeroch pretláča pre nás cudzia politika firemnej rozmanitosti, inkluzívnosti a zelenej agendy, sme sa rozprávali s manažérom pre vonkajšie vzťahy Penta Investments Martinom Dankom. „To, čo nie je prirodzené a normálne, sa časom ukáže ako neživotaschopné,“ myslí si Danko, podľa ktorého je stredná Európa voči tejto agende odolnejšia. „Možno je to aj tým, že naši ľudia majú skúsenosť s komunizmom a je v nás zabudovaný odpor proti zväzáckemu aktivizmu. Domnievam sa, že to kyvadlo sa začne vracať do normálu aj v anglosaskom svete. Len dúfam, že dovtedy to u nás nestihne zapustiť korene do takej miery, že to budeme iba s veľkým úsilím vracať späť.“
Najmä v nadnárodných korporátoch sa v poslednom období presadzuje nová podoba takzvanej „spoločenskej zodpovednosti“ firiem, ktorá je namierená na presadzovanie klimatických cieľov, inkluzívnosť a rôzne dúhové politiky. Manažéri o tom na Slovensku zatiaľ neradi hovoria, vy ste však v nedávnej diskusii Štandardu spomenuli, že s tým máte nepríjemnú skúsenosť. O čo ide?
Pri rozhovoroch s ľuďmi z nášho biznisového prostredia pozorujem, že kultúra a ideológia wokeizmu sa môže do našej spoločnosti dostať aj prostredíctvom korporácií. Deje sa to v tichosti, ale je tomu vystavených čoraz viac ľudí, ktorí v nich pracujú. Nemusí to teda byť ani o médiách, akademickom prostredí či kultúrnych inštitúciách, ale môže sa to plazivým spôsobom udiať prostredíctvom korporácií, kde to presadzujú najmä ľudia, ktorí jednoducho chcú byť za „pekných“.