Michael Anton: Biden by zmenil politiku k vojne, ak by na neho začali tlačiť z Berlína, Paríža či Londýna

Michael Anton je neprehliadnuteľný zjav. A to nielen vďaka vysokej postave, trochu snobským spôsobom, kvalitnému obleku a kultivovanej angličtine. V minulosti pracoval pre mýtmi opradenú investičnú spoločnosť BlackRock, investičnú banku Citigroup, aj Ruperta Murdocha osobne, keď mu písal prejavy a tlačové vyhlásenia.

Anton (ročník 1969) je však najmä provokatívny autor, ktorý ešte pred voľbami v roku 2016 podporil Donalda Trumpa, keď konzervatívcov, ktorí by umožnili zvolenie Hillary Clintonovej za prezidentku, prirovnal k pasažierom letu 93, ktorí by sa nepokúsili zbaviť islamistických únoscov lietadla. Text podpísal pseudonymom Publius Decius Mus, ktorý bol rímskym konzulom a vyšiel v Claremont Review of Books.

Anton neskôr pracoval pre vládu Donalda Trumpa v úrade pre národnú bezpečnosť, deň pred tým, ako do funkcie nastúpil John Bolton, na protest odišiel. Je vášnivý kuchár a počas návštevy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona bol kuchárom v Bielom dome. Býva označovaný za straussiána, venuje sa Machiavelimu, píše pre Claremont Review of Books. Rozhovor vznikol v Budapešti počas konferencie CPAC.

Trump hovorí k vojne na Ukrajine niečo iné, ako väčšina republikánov v Kongrese. Aký vplyv má otázka vojny na Ukrajine na republikánov, čo sa deje v republikánskom tábore medzi voličmi a politikmi?
Myslím si, že viac než čokoľvek iné táto otázka rozdeľuje vedenie strany od jej voličskej základne. Na vedúcich pozíciách Republikánskej strany nie je až tak veľa ľudí, ktorí by boli proti ďalšej podpore USA na pokračovanie vojny na Ukrajine. Sú tam niektorí, napríklad bývalý prezident Trump je číslo jeden, ale ten už nie je vo funkcii. Keď sa pozriete na prominentných amerických senátorov, väčšina z nich má opačný názor ako Trump. Napríklad Mitch McConnell prednedávnom, neviem, či o tom písali v Európe, ale povedal zhruba toto: Podpora Ukrajiny zo strany USA je teraz prioritou číslo jeden pre Republikánsku stranu.

Aký dôležitý je ten rozpor?

To, čo hovorí McConnell, v skutočnosti neplatí pre republikánskych voličov, ale hovorí to o tom, aký je stav mysle vedenia Republikánskej strany. Aj v Senáte je zastúpený opačný pohľad, jeden z hlasov, ktorý je zvoleným predstaviteľom a ktorý sa tiež vyjadruje k pokračovaniu vojenskej pomoci USA Ukrajine, ale má iný názor, je senátor J. D. Vance z Ohia. Je to novozvolený senátor, je dosť prominentný, pretože bol známy predtým, ako sa dostal do Senátu, a má na mladšieho senátora v prvom funkčnom období veľký vplyv. Ale stále je v menšine, pokiaľ ide o jeho postavenie v strane aj Senáte.

Keď to zhrniem, povedal by som, že zvolení predstavitelia republikánov veľmi silno podporujú pokračovanie vojenskej pomoci Ukrajine, naopak voličská základňa strany je k tejto téme nateraz minimálne ľahostajná. Pozor, nie ľahostajná k utrpeniu ukrajinského ľudu, to nie, ale nie je angažovaná v tejto otázke a nevidí ju ako prioritu, pričom mnohí voliči sú jednoducho proti nej.

Proti čomu presne?

Proti ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine. Viete, v Spojených štátoch sa objavilo veľa správ nielen o tom, že USA míňajú veľa peňazí na podporu vojny, ale aj o tom, že presúvame vojenskú techniku, ktorá sa nedá ľahko doplniť a nahradiť, dávame ju Ukrajine, pričom naša vlastná armáda je zatiaľ nedostatočne zásobovaná. A to republikánsku voličskú základňu, ktorá je zvyčajne veľmi provojenská, veľmi znepokojuje.

Prejdime teraz ku konzervatívnym novinárom v Amerike. Zdá sa mi, že medzi nimi je rastúca podpora pre zmenu postoja Ameriky k vojne. Píše tak Dreher, vystupoval tak Tucker Carlson, na problémy poukazuje Douthat, Caldwell a mnohí ďalší. Otázka znie, aký priestor vidíte na zmenu politiky USA k vojne v najbližšom roku alebo dvoch, narážam tým priamo na vplyv prezidentskej kampane na zmenu nálad.
Osobne zatiaľ nevidím takúto zmenu u novinárov, aspoň nie u amerických novinárov. Vidím však niektoré prieskumy americkej verejnej mienky, ktoré ukazujú, že celkovo – teda vo voličskej základni oboch strán – podpora pre ďalšiu americkú pomoc klesá. A ak to bude pokračovať, pre Bidenovu administratívu to bude určite problém. Bude to minimálne niečo, s čím prezident možno nebude chcieť kandidovať ako s niečím pozitívnym – podporoval som Ukrajinu alebo tu som bol neoblomný, a tak ďalej. Možno bude chcieť od toho dokonca ustúpiť a ak sa to zhorší, môže ho to prinútiť, aby skutočne zmenil politiku a obmedzil časť tejto podpory pre Ukrajinu. Ale nemyslím si, že sme sa k tomu už dopracovali.

Iný spôsob, ako sa pozerať na prieskum americkej verejnej mienky, je ten, že ľudia zoradia svoje najdôležitejšie problémy. Takže môžu mať určitý názor, povedzme, na americkú podporu vojny na Ukrajine, ale ak ju zaradia na desiate alebo jedenáste miesto, potom sa ten, kto kandiduje, sústredí na problémy, ktoré Američania vnímajú ako čísla jeden, dva a tri.., preto nemusia hovoriť o tejto otázke.

Trump už raz otočil republikánsku stranu v otázke vojny v Iraku. Môže aj teraz prezidentská kampaň zmeniť politiku voči vojne na Ukrajine?
Mohla by. Otázka je, či sa to stane. Odpoviem na to otázkou: Majú na to dostatočnú motiváciu? Pokiaľ ide o kampaň prezidenta Bidena, nemyslím si, že Bidenova administratíva sa zmení preto, že si uvedomuje, chápe alebo by dospela k záveru, že urobila chybu. Zmení sa len vtedy, ak bude cítiť politický tlak. A momentálne podľa môjho názoru situácia v USA vyzerá tak, že na administratívu sa nevyvíja dostatočný politický tlak, aby sa práve teraz zmenila.

V minulosti ste dosť provokatívne hovorili a písali o vplyve deep state v Amerike. Ako čítate nedávne úniky informácií z prostredia amerických tajných služieb, ktoré ukázali, že americké tajné služby svojich politikov brífujú niečím a oni verejne hovoria o niečom inom, ide napríklad o schopnosť Ukrajiny dobyť územia dobyté Rusmi, Krym a podobne.
Je pre mňa ťažké hovoriť o téme úniku spravodajských informácií. Viete, pracoval som vo vláde pre prezidenta Trumpa a toľkokrát som zažil, aké hrozné a frustrujúce sú tieto úniky, a pritom je také zriedkavé, že ľudí, ktorí tieto informácie nechali uniknúť, niekedy chytia. Preto o tom nerád hovorím. Ak hovoríme o poslednom veľmi veľkom škandále, ktorý sa – aspoň podľa správ, ktoré som videl – podarilo vystopovať až k veľmi mladému mužovi, 21-ročnému záložníkovi leteckých síl, ktorý údajne stál za únikom týchto informácii, platí to aj tu. Nie je mi jasné, aká mohla byť jeho politická motivácia, prečo to urobil. Mohla to byť protivojnová motivácia. To všetko sa ešte uvidí.

Ide mi o inú vec, rozpor medzi tým, čo politici počúvajú od CIA a čo potom verejne hovoria. Verejnosť teraz videla, že politici sú informovaní o nejakom stave na bojisku a hovoria opak toho.
Opäť si myslím, že Američania majú málo informácií o tom, čo sa deje vo vojne na Ukrajine. V Amerike je teraz toľko domácich problémov, ekonomika je v zlom stave, inflácia je vysoká, zvyšovanie sadzieb Fedu sťažuje požičiavanie peňazí, to sťažuje kúpu domu, hypotéky. Problém kriminality sa v mnohých mestách vymkol spod kontroly. A spôsob, akým školské rady zaobchádzajú s deťmi a vyučujú rasové teórie, najmä Critical Race Theory, to sú pre Američanov bezprostrednejšie problémy. Chcem tým povedať, že sú pre amerického voliča také naliehavé, že si takmer nemôže dovoliť ten luxus, aby sa mohol sústrediť na vojnu, ktorá je svojím spôsobom geograficky aj strategicky taká vzdialená od amerických záujmov. Iné by bolo, ak by išlo o napadnutého spojenca v rámci NATO. Americká verejná mienka by podľa mňa bola úplne iná. Ale pokiaľ ide o Ukrajinu, Američania sa na ňu pozerajú ako na krajinu, ktorá nie je v NATO – je tam veľká rozpoltenosť v tom, či by mala byť v NATO.

Myslím si, že určití ľudia v americkej politickej sfére verili, že Ukrajina by v NATO mala byť, ale obávali sa túto vec príliš presadzovať, pretože vedeli, že doma pre to nemajú podporu. Táto otázka sa v súčasnosti jednoducho nedostala na takú úroveň amerického politického povedomia. Nechcem, aby to znelo tak, že hovorím, že Američania sú bezcitní alebo že ich to nezaujíma. Len hovorím, že politika sa vždy začína domácimi problémami – to, čo je najbližšie k domovu, a práve teraz je najbližšie k domovu tak trochu neporiadok. A tak je prirodzené, že Američania sa sústreďujú skôr na neporiadok, ktorý vidia priamo na svojom dvore, než na neporiadok, ktorý je vzdialený tisíce kilometrov.

Otočím tú otázku. Vidíte nejakú pravdepodobnosť zmeny politiky USA k vojne bez zvolenia Donalda Trumpa za prezidenta?
Pravdepodobnosť? Nenazval by som to vysokou pravdepodobnosťou. Ale ak existuje šanca, tak potom v tom, že sa verejná mienka bude naďalej obracať proti vojne, Bidenova administratíva v hodnoteniach zostane na nízkej podpore na úrovni štyridsiatich percent, čo by mohlo vyvolať dostatočný politický tlak. Druhá vec je, či je to možné. Môj výklad situácie môže byť nesprávny, ale podľa mňa kľúčoví spojenci USA zatiaľ stále podporujú Ukrajinu, stále chcú poskytnúť podporu a chcú, aby Spojené štáty poskytli Ukrajine materiálnu podporu. Ak by sa to zmenilo, ak by prezident začal dostávať telefonáty z Bruselu, Paríža, Londýna, Berlína, v ktorých by sa hovorilo: Musíme to zastaviť alebo spomaliť, alebo musíte sa podieľať na riešení, o ktorom sa bude rokovať, to by bola iná vec. Ale to sa momentálne nedeje. Všetci sú spolu. Veria, že je to správne, že v tom treba pokračovať. A kým to bude pokračovať, budete pravdepodobne svedkami rovnakej politiky aj zo strany Washingtonu.

Robili ste pre Trumpa a skončili deň pred príchodom Johna Boltona za poradcu pre národnú bezpečnosť, čím ste boli Trumpovmu poňatiu zahraničnej politiky, paradoxne, vernejší ako samotný Trump. Myslíte si, že má šancu vyhrať voľby?
Šanca je vždy. Ale obávam sa, že republikáni sú v ťažkom deficite. Sledovali, ako sa pred voľbami v roku 2020 zmenili pravidlá volebného hlasovania, a sledovali, ako sa médiá stávajú čoraz viac straníckymi a jednostrannými. Sledovali, ako sa na sociálnych sieťach zvyšuje cenzúra voči republikánom a priazeň voči demokratom. Sledovali, ako demokrati zdokonaľujú operácie na zasielanie hlasovacích lístkov poštou a zber hlasovacích lístkov. A skutočne neurobili nič, aby sa s tým vyrovnali alebo aby tomu čelili. Zo strany Republikánskej strany bolo nanajvýš počuť rétoriku, že sa to naučia robiť rovnako dobre ako demokrati. Uvidíme, či to dokážu. Moja hlavná obava spočíva v tom, že som zatiaľ nevidel žiadne konkrétne kroky. Mohol by som vám vymenovať veci, ktoré ľavica v Spojených štátoch urobila, aby naklonila volebné pole vo svoj prospech. Nemôžem urobiť podobný zoznam toho, čo v reakcii na to urobila pravica, pretože to nevidím. Preto sa na voľby v roku 2024 nepozerám zvlášť optimisticky. Ale prekvapenia sa stávajú. Rok 2016 bol obrovským prekvapením pre všetkých vrátane mňa, vrátane celej americkej vládnucej triedy a všetkých prieskumníkov verejnej mienky a politológov. Takže šanca existuje vždy.

Pracovali ste pre Ruperta Murdocha, boli ste jeho blízkym spolupracovníkom, zároveň sa poznáte s Tuckerom Carlsonom. Máte nejakú teóriu, prečo skončil Carlson vo Foxe?
Mám všelijaké teórie, nejaké aj z dosluchu. Ale nie, nechcem o žiadnej z nich hovoriť, pretože neviem, či je niečo z toho pravda. A nechcem šíriť klebety. Tucker je môj priateľ alebo prinajmenšom blízky známy. Vystupoval som v jeho relácii, zdieľal som s ním články. Prajem mu všetko najlepšie a chcem, aby z toho vyšiel, ak je to možné, silnejší ako kedykoľvek predtým, a dúfam, že sa tak stane.

V politike alebo v žurnalistike?
Vždy hovoril, že nebude kandidovať, a ja chápem prečo. Je to bolestivá vec. Ja sám by som to nikdy neurobil. Na druhej strane, nie som celonárodne známy a s obrovským počtom podporovateľov ako on. Takže za predpokladu, že nepôjde do politiky, čo je podľa mňa rozumný predpoklad, potom by som ho určite rád videl späť v žurnalistike, kde by robil to, čo robil, čiže každodennú reláciu, v ktorej by komentoval aktuálne udalosti a ktorá by poskytovala naozaj jediný pohľad zvonka na to, čo sa deje. Dúfam, že bude produkovať svoje veľmi dobre spracované a veľmi zaujímavé dokumenty, ktoré boli online na Fox Nation. Vybudoval skvelý tím, takže dúfam, že v tom bude pokračovať.