Zatiaľ posledné slovo k Trumpovi a Rusku

Vyšetrovania Muellera a Horowitza

Prvé v rade bolo vyšetrovanie Roberta Muellera, ktoré sa uzatvorilo v roku 2019. Druhou bola v roku 2021 správa generálneho inšpektora ministerstva spravodlivosti Michaela Horowitza. Hoci sa týkala len čiastkového aspektu, zákonnosti sledovania dvoch spolupracovníkov Trumpovej kampane FBI, bola možno najdôležitejšia. Pretože Horowitza vymenoval do funkcie ešte Obama a o jeho nestrannosti ani kompetencii nikto nevyslovil žiadne pochybnosti. V Muellerovom tíme bolo totiž niekoľko vyšetrovateľov známych protitrumpovskými názormi a pri jeho vystúpení pred Kongresom sa ukázalo, že tento takmer osemdesiatročný veterán americkej byrokracie má už najlepšie roky za sebou.

Význam Horowitzovej správy bol v tom, že jeho skúmanie toho, ako FBI pripravovala žiadosti o sledovanie dvoch Trumpových ľudí, nutne odkrylo aj mnohé z metód, akými sa celé vyšetrovanie viedlo. Teda, že indície Trumpovej spolupráce s Rusmi boli veľmi pofidérne a ich dôležitým zdrojom bola takzvaná Steelova zložka, ktorej vznik platila kampaň Hillary Clintonovej.

Teraz zverejnil svoju správu zvláštny vyšetrovateľ John Durham, ktorého v roku 2020 menoval minister spravodlivosti Bill Barr, aby preveril samotný vznik Trumpovho vyšetrovania. Durham dosiahol odsúdenie istého právnika za sfalšovanie údajov pri žiadosti o sledovanie jedného z Trumpových spolupracovníkov. Ale toho objavil už Horowitz. Durham ďalej obžaloval dvoch ľudí, ale súd oboch oslobodil. Je otázne, či preto, že Durham viedol žalobu zle (v jednom prípade získal kľúčový dôkaz neskoro a nesmel ho zahrnúť do žaloby) alebo či tu hralo úlohu americké porotné súdnictvo. Oba súdy totiž boli vo Washingtone a v tomto meste je ťažké nájsť občanov, ktorí by neboli presvedčenými voličmi Demokratickej strany.

Durham teraz v záverečnej správe popri dokreslení informácií, ktoré čiastočne vyložil na stôl už vo svojich obžalobách, prináša prinajmenšom jedno nové dôležité odhalenie. CIA v lete 2016 dostala od cudzej rozviedky (jej identita zostáva tajná a niektorí komentátori špekulovali o Azerbajdžancoch) informáciu, že Rusi sa domnievajú, že Hillary Clintonová schválila návrh jedného zo svojich poradcov vytvoriť okolo Donalda Trumpa škandál spôsobom, že ho dá do súvislosti s Putinom a s akciami ruskej rozviedky. Čo, dá sa povedať, je presne to, čo sa skutočne stalo.

Túto informáciu mal už nejaký čas k dispozícii Kongres. Durham teraz zdokumentoval, že informáciu dostali do ruky vrcholoví činitelia rozviedok a FBI, prezident Obama aj viceprezident Biden. A že šéf FBI Comey, hoci je zdokumentované, že informáciu mu postúpili na prípadné vyšetrovanie, s ňou nič neurobil. Spolu s vybranými spolupracovníkmi sa postaral, aby „bola pochovaná“. Naopak, vyšetrovanie Trumpovej kampane na základe porovnateľne neoverených informácií sa začalo okamžite.

Prešľapy vyšetrovateľov

Durham potom dokumentuje veľké množstvo prešľapov, ktorých sa vyšetrovatelia FBI dopúšťali, ich výslednicou bolo aktívne udržanie vyšetrovania Trumpa , hoci preň neexistovala opora. To bolo dôležité najmä z jedného dôvodu: že samotná existencia a trvanie vyšetrovania dávali dôvod na kampaň v médiách. S tými hovorili hlavne prostredníci – britský exrozviedčik Christopher Steele a komunikačno-investigatívna firma Fusion GPS, ktorú platili demokrati.

Ale uistenie, že „obvineniami sa zaoberá FBI“, udržiavalo mediálnu kampaň v neustálej aktivite. Čo zase iritovalo Trumpa, ktorého inštinktom je v takýchto konfliktných situáciách neustupovať, ale, naopak, trvať si na svojom. Takže nakoniec prepustil šéfa FBI Comeyho, na čo mal plné právo, lenže v situácii, keď FBI vyšetruje jeho, tak jedno vyšetrovanie splodilo druhé.

Durhamova správa sa dá čítať aj tak, že je ako sprievodca metódami byrokratického boja či zneužívania štátnych inštitúcií na podrazy. Môžete neustále sprísňovať a spresňovať pravidlá na zabránenie konfliktu záujmov a zneužívanie moci. Spojené štáty ich majú napríklad v porovnaní s nami neuveriteľne komplikované. Takže na jednej strane tieto pravidlá umožňujú, že je stále dovolené uskutočniť nezávislé vyšetrovanie ako toto. A Durham v správe zdôrazňuje, že mu Bidenovo ministerstvo spravodlivosti nekládlo žiadne prekážky. Ale na druhej strane sa zdá, že tam, kde je vôľa zneužívať moc, sa cesta vždy nájde. Chce to len patričný iný „súbor zručností“ a talentu.

Durham dve žaloby z troch prehral. V správe spomína niekoľko ďalších prípadov, kde vysvetľuje prečo, hoci išlo o konanie na prvý pohľad nezákonné, sa rozhodol nežalovať. Veľký problém je preukázať úmysel tam, kde sa obvinení budú kajúcne hájiť, že išlo len o poľutovaniahodnú nedbalosť. Pomáha aj zlá pamäť, ktorá, ako správa dokumentuje, postihuje činiteľov FBI priam epidemicky.

A hlavne Durham, pochopiteľne, nemal mandát skúmať správanie kongresmanov a novinárov. Mnohí z tých, ktorí roky suverénne uisťovali divákov a čitateľov, že Trump je veľmi pravdepodobne „ruský agent“, že „nič zo Steelovej zložky nebolo vyvrátené“ a podobne, píšu ďalej akoby nič. Dnes napríklad sprostredkúvajú čitateľom informácie o vojne na Ukrajine od nemenovaných vysoko postavených zdrojov v americkej armáde a v tajných službách. Čudujete sa, že časť publika o nich má pochybnosti?

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.