Nech športujú poslanci a zopakujú si počty. Tretia hodina telesnej výchovy prinesie chaos a zmätok, hodnotia učitelia
Žiakom na základnej škole a stredoškolákom pribudne od septembra viac športu. Komora učiteľov zastáva názor, že viac pohybu by skôr pomohlo poslancom. Učitelia telesnej výchovy zdôrazňujú, že školám chýbajú telocvične a už teraz niektorí žiaci cvičia na chodbách alebo vo väčších triedach.
V utorok (16. mája) schválili poslanci Národnej rady SR novelu.Vyučovací predmet telesná a športová výchova bude po novom povinným predmetom na základných školách v rozsahu minimálne troch hodín týždenne a na stredných školách dvoch hodín týždenne.
V európskom prostredí nejde o nič výnimočné. Susedné Maďarsko má po rozsiahlej reforme povinných päť hodín, rovnako je na tom Francúzsko. Dôležitosť pohybu si uvedomuje aj Poľsko, ktoré má v osnovách štyri hodiny. Naopak, Fínsko nemá povinnú ani jednu hodinu telesnej.
Štandard sa preto pomocou dotazníka pýtal učiteľov telesnej výchovy z viacerých kútov Slovenska, ako vnímajú túto legislatívnu zmenu. Do uzávierky článku odpovedali štrnásti z nich.
Poslanci návrh nedotiahli do konca, myslia si učitelia
Pomer síl je pri odpovedi na otázku, či súhlasia so schválením novely školského zákona, takmer vyrovnaný. Šiesti vyučujúci sú proti a ôsmi odpovedali „áno“.
Zdroj: Lenka Tkáčová
Viacerí telocvikári sa sťažujú na priestorové problémy a zlé podmienky. Telocvičňou disponuje desať zo štrnástich opýtaných škôl.
„Škola má prispievať k budovaniu pohybových návykov žiakov, ale zákon nezohľadňuje všetky úskalia procesu rozvoja detí a je veľmi zle pripravený," myslí si pedagóg z Cirkevnej základnej školy sv. Faustíny v Dlhej Lúke.
Vyučujúci zo strednej priemyselnej školy dopravnej je za to, aby bola telesná výchova aj päťkrát do týždňa. „Treba však myslieť na podmienky a infraštruktúru, ktoré sú v niektorých školách nedostačujúce. Niekedy je v telocvični naraz aj päťdesiat detí, a to je neakceptovateľné," vysvetľuje.
Učiteľka zo základnej školy na Vinbargu v Bardejove tiež zastáva názor, že tretia hodina telesnej výchovy nevyrieši problém. Podľa jej slov je jadro problému inde. „Deti sme odučili cvičiť, necvičia z rôznych, často vymyslených dôvodov. Najmarkantnejší je ôsmy a deviaty ročník. Drvivej väčšine rodičov nezáleží na tom, aby dieťa cvičilo na telesnej výchove, nepodporujú ich ani v športe a umožňujú im na hodinách necvičiť," hovorí o svojej skúsenosti z praxe.
Pedagóg z Nového Mesta nad Váhom pripúšťa, že ide o dobrý nápad, ale poslanci ho nedotiahli do konca. „Pozitíva sú väčšia perspektíva viesť deti k pohybu, ale negatíva – máme na to podmienky? Telocvične, náradie, náčinie, dostatok kvalitných pedagógov?" pýta sa.
Našli sa aj takí vyučujúci, ktorí s novelou súhlasia a nevidia v nej žiadne prekážky. Z oslovených však tvoria najmenšie percento.
Cvičí sa na chodbách aj na klzisku
Nesúhlas učiteľov má oporu aj v dátach. Národný kontrolný úrad minulý rok oslovil 1 010 základných škôl po celom Slovensku a telocvičňu nemalo 340 opýtaných – takmer 35 percent.
V Košickom kraji chýbala telocvičňa minimálne 82 školám, v Prešovskom kraji 78 školám. V Bratislavskom kraji odpovedalo jedenásť škôl bez telocvične. Najviac chýbajú v menších školách s počtom detí do päťdesiat.
Na otázku, kde zvyknú realizovať telocvik počas vyučovania tí telocvikári, ktorým chýba školská telocvičňa, oslovení pedagógovia odpovedali „kde sa dá". Napríklad „v mestskej športovej hale, vonku na ihrisku, na plavárni, na klzisku, v malej cvičebni, v prenajatej telocvični“.
Niektorí sa musia dokonca uchýliť k pohybu „na chodbách a vo väčších triedach“, čo vyrušuje pri výučbe zvyšných žiakov.
Piataci počas celoslovenského testovania žiakov 5. ročníka ZŠ na Cirkevnej základnej škole s materskou školou sv. Juraja v Trebišove. Foto: Roman Hanc/TASR
Odborový zväz prosí prezidentku, aby zákon nepodpísala
Slovenská komora učiteľov (SKU) reagovala na schválenie zákona svojsky. Viac športovať odporučila práve poslancom a radí im zopakovať si aj počty.
„Vychádzajme z predpokladu, že bežná škola na Slovensku má zväčša jednu telocvičňu a tú je možné v rámci 6-hodinového modelu rozvrhu vyučovacích hodín využiť maximálne tridsať hodín v týždni. Ak po novom rátame, že budú 3 hodiny TV týždenne v každej triede, nasleduje výpočet 30:3 = 10 tried. Ak si vezmeme, že v ZŠ je priemerný počet tried v školách dvanásť (údaje CVTI, 15. 9. 2022), minimálne polovica škôl nebude vedieť zmestiť svojich žiakov do telocvične. A to sme hrubo zanedbali delenie hodín pre chlapcov a dievčatá," vysvetlil v blogu Viktor Križo z SKU.
Ministerstvo školstva s nedostatkom telocviční rátalo. Pre školy, ktorým k 31. augustu takéto priestory chýbajú, začne novela platiť o dva roky neskôr – od 1. septembra 2025. Rovnako sa odkladá účinnosť aj pre štvrtý ročník cirkevných škôl, lebo tie majú k dispozícii len jednu disponibilnú hodinu, ktorú väčšinou využívajú na predmet náboženstvo.
Pedagóg zo spojenej školy zo Zborova je presvedčený o tom, že telocvične budú plne vyťažené tak ako doteraz a na tretiu hodinu nebude priestor. „Budeme ju realizovať vonku formou vychádzky, alebo formou pohybových hier, či už na obecnom ihrisku alebo školskom ihrisku. K dispozícii máme aj multifunkčné ihrisko a tartanovú dráhu. Všetky tieto plochy budeme využívať naplno,“ dodáva.
Podľa Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku je zákon napriek dobrému úmyslu predkladateľov pre školy nevykonateľný. Odborári pripomínajú, že podľa vyhlášky smú žiaci cvičiť vonku, len „ak teplota ovzdušia presiahne 15 stupňov Celzia a nepresiahne 30 stupňov Celzia".
Prezidentke Zuzana Čaputovej preto zväz poslal otvorený list, v ktorom ju žiada, aby zákon nepodpísala.
Nedostatočné financovanie má vyriešiť nová vláda
Medzi dôvody nedostatku telocviční patrí aj nedostatok finančných prostriedkov na ich výstavbu.
Podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Slovensko zaostáva za priemerom krajín OECD v oblasti športovej infraštruktúry a financovania športu. Hlavnými príčinami sú nedostatočné investície do školskej športovej infraštruktúry, jeho nejasné a roztrieštené financovanie a nedostatok kvalifikovaných pedagógov.
Počas kontroly športovej infraštruktúry v základných školách v obdobiach od roku 2018 do 2021 sa uskutočnila celoslovenská kontrola, pri ktorej bolo skontrolovaných 53 subjektov. Hoci prešli niektoré telocvične rekonštrukciami financovanými z dotácií a vlastných prostriedkov obcí, kontrolóri zistili, že tieto subjekty majú investičný dlh vo výške viac ako štyri milióny eur.
To by sa malo zmeniť. „Je pripravená aj 50-miliónová výzva z dielne ministerstva informatizácie, aby si školy mohli požiadať o zdroje. Len čaká na svoje vyhlásenie. Oslovím v tomto smere aj novú vládu, aby na to zatlačila,“ tvrdí poslanec Karol Kučera (OĽaNO).
Od septembra nastane podľa niektorých chaos a zmätok
Kučera dodáva, že podľa štúdie, ktorú si rezort školstva nechal vypracovať, do roku 2027 môže požiadavky naplniť 90 percent škôl. Dovtedy však možno predpokladať, že novela spôsobí zmätok.
Učitelia v ankete uviedli, že realizácia tretej hodiny športu bude od septembra tohto roku náročná z personálneho, ale aj priestorového hľadiska. Väčšia časť učiteľov si myslí, že na také rýchle zavedenie do praxe nemali dostatočný čas.
Zdroj: Lenka Tkáčová
„Viac pohybu sa deťom zíde, ale tento krok je nepremyslený, nepripravený a vnáša do školstva ešte viac chaosu,“ vyjadrila sa vyučujúca z východného Slovenska.
Učiteľ zo strednej priemyselnej školy dopravnej si myslí, že budúci školský rok bude kľúčový. „Bude to mať skôr skúšobný charakter a až neskôr sa uvidí, ako veľmi to ovplyvní harmonogram a rozvrh. Nie je to však dotiahnuté do konca,“ tvrdí.
Naopak, niektorí oslovení majú presvedčenie, že hodina pohybu navyše školský harmonogram výrazne neovplyvní. „Verím, že to žiakom pomôže, či už zdravotne, v návyku na pohyb, alebo v tom, že sa dokážu lepšie sústrediť na ďalšie vyučovanie,“ optimisticky tvrdí učiteľ, ktorý nechcel uviesť miesto svojho pracoviska.
Napriek rôznym názorom k schválenej novele sa pedagógovia prevažne zhodli, že by zákon nevetovali.
Zdroj: Lenka Tkáčová
Čo na novelu hovoria bývalí ministri školstva?
Téma však nenachádza pochopenie ani v najvyšších politických kruhoch. Bývalí ministri školstva Branislav Gröhling (SaS) a Ján Horecký sa v relácii televízie TA3 k téme vyjadrili nasledovne.
„Či sa budú deti, osobitne maloleté na prvom stupni, dve alebo tri hodiny do týždňa hýbať, je to tragédia. Dve ani tri hodiny pohybu do týždňa deťom nestačia. Tých musí byť pätnásť a viac. To znamená, že to nemôže byť len otázka telocviku,“ tvrdí Horecký.
Exminister Gröhling sa vyjadril, že týchto 45 minút a hrubý zásah do školstva zo strany poslancov OĽaNO nespôsobí to, že všetci budeme milovať šport. „Hlasoval som proti a budem to hovoriť všade, pretože je to nezmyselný zákon, ktorý hrubým spôsobom zasiahol do fungovania škôl,“ dodáva. Riaditelia škôl sa podľa neho budú musieť rozhodnúť, či sa bude učiť menej angličtiny alebo napríklad matematiky. Gröhling sa pýta, aká hodina bude odobratá, aby sa mohlo športovať.
