Majú Rázsochy ešte zmysel?

Bratislavský kraj patrí medzi najbohatšie regióny Európskej únie, no jeho nemocnice sú na zaplakanie. Zvlášť to platí pre budovy Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB). UNB má taký investičný a modernizačný dlh, že jej prevádzka už ani nemôže byť efektívna. Nakoniec – UNB patrí k najviac sa zadlžujúcim nemocničným kolosom Slovenska. Postaviť modernú nemocnicu v Bratislave je jedna z najlepších investícií, ktorú toto mesto potrebuje. A je jasné, že jeho obyvatelia si za modernú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť aj radi priplatia. Napokon, čo je cennejšie ako zdravie?

Štátny projekt koncovej univerzitnej nemocnice by zhromaždil pod jednu strechu komplexné portfólio zdravotnej starostlivosti a zároveň by vytvoril dôležité podmienky pre vedu a vzdelávanie. V tejto nemocnici by sa vykonávali tie najzložitejšie operácie, ktoré by boli dostupné aj každému občanovi Slovenska, ktorý sa ocitne v ťažkom zdravotnom stave. Slovenskému zdravotníctvu by generovala budúcich lekárov a zdravotníckych pracovníkov. Skrátka, je to jeden z najzmysluplnejších a najpotrebnejších projektov nášho zdravotníctva. To, že vybudovanie tejto koncovej nemocnice trvá štátu tak dlho, je veľkou hanbou.

Na druhej strane, od momentu, keď sa súkromník rozhodol len 5 kilometrov od Rázsoch postaviť svoju nemocnicu, sa projekt Univerzitnej nemocnice Bratislava neustále prehodnocuje a môžeme mať pocit, že niektorými rozhodnutiami až sabotuje. Nemocnica mohla byť už postavená, keby napríklad minister Drucker nezastavil sľubne rozbehnutý PPP projekt na Patrónke.

Následne boli veľké diskusie o tom, či je potrebné zdravý skelet rozostavaných Rázsoch za 80 miliónov eur naozaj celý zbúrať. Pritom na jeho stráženie štát dovtedy vynaložil až 65 miliónov eur.

Keď som nastúpil na ministerstvo, opakovane som medializoval našu jasnú prioritu čo najrýchlejšie postaviť Rázsochy. Na ministerstve počas pandémie vznikla pracovná skupina zložená z hlavných odborníkov ministerstva, zástupcov lekárskej fakulty, ako aj z projektových manažérov so skúsenosťami s výstavbou nemocníc. Koncom roka 2020 sme mali k dispozícii platné stavebné povolenie, program požiadaviek nemocnice a dokonca aj financie z Plánu obnovy. Rázsochy zrazu začali naberať reálne kontúry.

Žiaľ, aj ja som identifikoval osoby, ktoré bránili jej rýchlej výstavbe. Jedným z nich bol môj bývalý generálny tajomník služobného úradu. Keď som sa s ním lúčil, povedal mi, že ak ho odvolám, na pozícii ministra vydržím už iba 2 mesiace. A mal pravdu. Od viacerých mám informáciu, že opakovane poza môj chrbát rokoval na túto tému s ľuďmi z Penty. Následne na ministerstvo prišla úderka ministra Lengvarského, ktorá prípravu Rázsoch riadila tak, že musela nakoniec z ministerstva odísť, aby sa vôbec zachovala aspoň teoretická nádej na výstavbu hrubého skeletu z Plánu obnovy.

Rázsochy sú dnes opäť na križovatke. Penta otvorila svoju novú nemocnicu na Boroch. Nikoho sa pritom nepýtala, či poloha novej nemocnice vyhovuje a zapadá do konceptu poskytovania zdravotnej starostlivosti na území Bratislavy. Rozhodla sa so slabým štátom bojovať. Výsledkom je, že konečne majú Bratislavčania modernú nemocnicu, biznis model je nastavený dobre. Základná zdravotná starostlivosť by mala byť hradená z verejného zdravotného poistenia, nemocnica je však pripravená poskytovať široké portfólio nadštandardných služieb, za ktoré bude vyberať priame platby. Aj preto v súčasnosti bojuje o zazmluvnenie svojho gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. Hoci Bratislava má týchto lôžok dosť. Ide však o lukratívne lôžka s vysokou pridanou hodnotou práve pre jednoduchosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zároveň spektrum možností na účtovanie nadštandardných poplatkov. Ročné paušálne poplatky v stovkách eur v bratislavských zdravotníckych zariadeniach Penty hovoria za všetko. Bratislavčania sú ochotní si priplatiť. Najmä keď je štátne zdravotníctvo z roka na rok v horšom stave.

Najväčší problém je však s pracovnou silou. Celkový nedostatok lekárov a najmä zdravotných sestier v Bratislavskej UNB je evidentný. Ak má byť súkromná nemocnica plne zabezpečená zdravotníckym personálom, ten bude nevyhnutne niekde inde chýbať. Ak by mal štát k dispozícii svoju modernú nemocnicu, takýto súkromný projekt by bol odkázaný na neúspech. A ohrozený by bol – domnievam sa – aj v situácii, keby štát v stavbe Rázsoch v súčasnosti rýchlo napredoval. Mnohí zdravotníci by si totiž radi počkali na svoju modernú štátnu nemocnicu. Preto je v záujme Penty proces výstavby Rázsoch brzdiť. A napríklad len procesy verejného obstarávania poskytujú veľa príležitostí, ako sa to dá robiť.

Z geografického hľadiska nie je kumulácia nemocníc Bory a Rázsochy optimálna, keďže obe „sú“ na západe Bratislavy. Ani vzhľadom na potenciálne zisky súkromníka to nie je optimálne. Preto v súčasnosti silnejú hlasy, aby sa nemocnica nestavala na Rázsochách, ale skôr na východe Bratislavy. Problém je, že tým by prišlo k ďalšej časovej strate, ktorá by ohrozila personálne obsadenie novej univerzitnej nemocnice a straty v desiatkach miliónov eur na neefektívnej prevádzke nemocníc súčasnej UNB ročne. A to všetko len preto, že súkromník postavil nemocnicu, kde chcel, a následne sa spoľahol na to, že výstavba Rázsoch sa bude všemožne sabotovať, čo bude vyzerať ako neschopnosť štátu niečo postaviť.

Ďalší dôvod, prečo by sa Pente oplatilo nestihnutie a najlepšie aj presunutie výstavby Rázsoch na iné miesto Bratislavy, je finančný. Mohla by potom súťažiť o ďalších 281 miliónov z Plánu obnovy, ktoré by sa tak už na výstavbu Rázsoch nestihli použiť a museli by sa presunúť na iné projekty. Penta má pripravené projekty v hodnote 185 miliónov eur a v súčasnosti by uvítala informáciu, že štát na Rázsochy už rezignoval a uvedenú sumu prerozdelí. Našťastie, garnitúra, ktorá tomu bola naklonená, už na ministerstve nie je. Preto sa Penta musí rozhodnúť, či projekty začne stavať z vlastných zdrojov a vysporiadať sa s neistotou, či jej štát náklady nakoniec preplatí.

Rázsochy už majú naozaj iba teoretickú šancu na výstavbu z financií z Plánu obnovy. Avšak ako sa hovorí, nádej zomiera posledná. A nádej, že Európska komisia posunie míľniky plnenia z Plánu obnovy, je z môjho pohľadu vysoká. Nielen my máme problémy s ich plnením.

Preto si myslím, že je nevyhnutné, aby ministerstvo pokračovalo vo svojom intenzívnom úsilí a snažilo sa pri Rázsochách dohnať zameškané. Musí mať však pripravenú aj alternatívu B, na ktorú bývalý minister Lengvarský v marci 2021 zakázal štátnym nemocniciam sa pripravovať. Ak by totiž proces opäť nabral na meškaní, štát musí byť pripravený preinvestovať financie z Plánu obnovy do svojich koncových nemocníc. Ich modernizačný a investičný dlh je enormný a od ich kondície je závislé celé naše zdravotníctvo, schválená reforma nemocničnej siete, ako aj každý z nás. Rázsochy by sme potom čo najrýchlejšie museli stavať z vlastných zdrojov.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.