Švajčiarski novinári a používatelia sociálnych sietí majú za sebou perné dni. Museli nanovo zhodnotiť informáciu, na ktorú sa doteraz snažili pozerať ako na chybný svetonázor. Veď na Západe by bol málokto natoľko spiatočnícky, aby tvrdil, že mladé ženy túžia po tradičných úlohách. Lenže potom urobíte tú chybu, že sa tých žien spýtate – a nešťastie je na svete.
Švajčiarsko s touto výzvou konfrontovalo dve profesorky, ktoré pracujú na špičkových pracoviskách. Obe sa navyše dlhodobo venujú otázke rovnosti žien a mužov, zvlášť v akademickom svete. Margit Osterlohová a Katja Rostová si položili otázku: Ako to, že podiel žien medzi profesormi je stále len štvrtinový napriek tomu, že roky tvoria väčšinu vo švajčiarskych kampusoch? Diskriminujúce prostredie? Znevýhodňujúce materstvo? Stereotypy? Sčasti áno, ale rozhodne to nebude celá odpoveď.
Výskumníčka, jedna ekonómka a jedna sociologička študovali počas dvoch rokov univerzitné štatistiky z posledných pätnástich rokov. Prácu zavŕšili prieskumom medzi desiatimi tisíckami študentov. Z výslednej štúdie vyplýva, že väčšina žien sa osobne nestretla s diskrimináciou. Ostatné dosahujú vo všetkých odboroch, nielen v tých humanitných, výrazne lepšie výsledky. Ukázalo sa tiež, že muži sú dnes na pracovné pohovory pozvaní menej často ako ženy aj vtedy, ak majú rovnakú kvalifikáciu. Lenže sú to ženy, ktorí zároveň tvrdia: Rodina je pre nás dôležitejšia, pracovať chceme menej ako muži a menej ako predošlé generácie.
Keď sa pozrieme na takzvané ženské študijné odbory (čo sú disciplíny, ktoré zo sedemdesiatich percent študujú ženy), zistíme, že zo žien, ktoré si plánujú založiť rodinu, by 43 percent najradšej pracovalo na polovičný úväzok, 38 percent uviedlo, že si nepraje pracovať vôbec, alebo len veľmi málo. Zvyšných 19 percent by rado pracovalo na plný úväzok. Študentky, ktoré sa venujú tradičným mužským odborom, chcú pracovať viac, 39 percent z nich na plný úväzok.
Konzervatívna mladosť?