Spor bývalej a úradníckej vlády o zdraví verejných financií: Sme na tom naozaj najhoršie v histórii?

Na snímke minister financií SR Michal Horváth. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Nová úradnícka vláda Ľudovíta Ódora tvrdí, že verejné financie sú v zlom stave, predstavitelia tých predošlých s premiérom z košiara OĽaNO, zase hovoria o náročnom období, ktoré správcovia štátnej pokladnice zvládli nadmieru dobre. Kde je pravda a ako sa v tom orientovať? Záleží na zvolenej optike.

Pri posudzovaní toho, aký je stav verejných financií na Slovensku, je dobré začať faktami. Tie totiž každá zo strán, ktorá sa k téme vyjadruje, využíva vo svoj prospech, vyberá si z nich tie (podľa nej) podstatné a nazerá na fiškálnu politiku zo svojho uhla pohľadu.

Plánovaný deficit (záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátnej pokladnice) sa v rozpočte na uplynulý rok 2022 odhadoval na úrovni 4,94 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Skutočný stav predstavoval nakoniec 2,04 percenta HDP (čím sa napríklad pochválil expremiér a exminister financií Igor Matovič).

Celková zadlženosť Slovenska sa posunula z rekordných 61 percent koncom roka 2021 (v istom momente bola až na úrovni 62,2 percenta HDP) na 57,8 percenta HDP k 31. decembru 2022. Tento ukazovateľ je takisto veľmi často skloňovaný a poslední dvaja financmajstri nedávno poukazovali na to, že ako jedna z mála krajín EÚ sme splnili takzvané Maastrichstské kritéria týkajúce sa fiškálnej politiky – ročný deficit pod úrovňou troch percent HDP a celková zadlženosť pod 60 percentami HDP.

S výpočtami zároveň súvisí samotné tempo rastu slovenského produktu. Podľa výpočtov vzrástla tunajšia ekonomika v roku 2021 o 3 percentá. Realita bola príjemnejšia, keď nedávna revízia ukázala, že HDP vzrástol až o 4,9 percenta.

Vývoj produktu v minulom roku bol o niečo menej optimistický. V súhrne za celý rok 2022 vzrástol podľa údajov Štatistického úradu o 1,7 percenta. Zhruba rovnakým tempom by sa mal zvyšovať aj v tomto roku.

Rozpočet pre tento rok ráta s pomerne vysokým schodkom na úrovni približne 6,5 percenta HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RZZ) zároveň zhodnotila, že riziko prekročenia rozpočtu je nízke a je pravdepodobné, že bude o niečo nižší, jej odhad je 5,8 percenta domáceho produktu.

Zároveň predpokladá, že celková zadlženosť sa v tomto roku zníži na 57,6 percenta HDP, aby o rok neskôr mierne vzrástla na 57,9 percenta HDP a v roku 2025 na 59 percent.

Dlhová brzda

Na Slovensku zároveň funguje mechanizmus, ktorý má štát chrániť pred príliš vysokým zadlžením. Po prekročení istej úrovne celkového verejného dlhu sa automaticky spustia opatrenia, ktoré majú prinavrátiť jeho úroveň do bezpečného pásma.

V skratke, opatrenia sú odstupňované a s vyšším dlhom prichádzajú drastickejšie opatrenia. Aktuálne je dlh v najvyššom 5. pásme dlhovej brzdy. Do 4. mája 2023 však platila výnimka pre sankcie od tretieho pásma (tú má po nástupe každá nová vláda na obdobie dvoch rokov). Od mája sa však začínajú uplatňovať všetky brzdiace opatrenia.

Medzi najkritickejšie patrí zviazanie troch percent výdavkov štátneho rozpočtu, čo v tohtoročnom ponímaní predstavuje zhruba 700 miliónov eur. Druhým je tvorba vyrovnaného rozpočtu na nasledujúci fiškálny rok.

Šafárenie financmajstrov z OĽaNO

Mnohí si zrejme spomenú na Matovičov status či jeho vyhlásenia z konca apríla, v ktorom bývalý šéf rezortu financií sám seba pochválil za výborné spravovanie verejných financií.

„Eurostat mi cez týždeň ako ministrovi financií za rok 2022 vystavil vysvedčenie, (…) deficit verejných financií sa nám podaril znížiť o 60 percent voči rozpočtu (z 5 na 2 percentá HDP). Zároveň Eurostat zverejnil, že v rokoch 2021 a 2022, v ktorých som bol na MF (…) dosiahlo Slovensko najnižší štrukturálny deficit v 30-ročnej histórii,“ uviedol Matovič na sociálnej sieti.

Treba uznať, obe jeho tvrdenia sú pravdivé. Má to však menší háčik.

(viac…)
Samuel Kolesár

Ak ste predplatiteľom, prihláste sa tu.

Pokračujte v čítaní pomocou jednej z týchto možností:

Mesačné predplatné

iba 7,99€— každý 4 týždeň

  • odomknuté okamžite
  • platba kartou

Ročné predplatné

iba 89,00€— každý rok

  • odomknuté okamžite
  • platba kartou a prevodom

Svet je od 24. februára v pohybe, z ktorého sa rodí nový svetový poriadok. Štandard ponúka svojim čitateľom pohľad za penu dní, hlbšie analýzy a texty, ktoré pomáhajú pochopiť a vysvetliť kontext toho, čo sa deje vo svete politiky, ekonomiky či náboženstva.

Ak ste si predplatili Štandard do 31. augusta 2022 v akejkoľvek forme, cena predplatného sa pre vás celých nasledujúcich 12 mesiacov nezmení.

Ak máte problém, kontaktujte nás na [email protected]