Wlachovský po stopách Káčera a Korčoka

A nie je to prekvapením. Prekvapením by skôr bolo, ak by sa ministrom zahraničných vecí nestal niekto s tým správnym názorom na vojnu na Ukrajine. 

Svoje prvé verejné vystúpenie nový pán minister venoval deklarácii vojenskej podpory Ukrajine – akoby sme im ešte mali čo poslať – a to druhé, ako inak, kritike Viktora Orbána. Práve tomuto vystúpeniu sa budem detailnejšie venovať, pretože ním nijakým spôsobom nevybočil z medzí dvojtvárnosti súčasnej liberálnej a proatlantickej politiky. 

Minister zahraničných vecí tvrdí, že nie sme v jednom bloku s Maďarskom, nie z viny Slovenska, ďalej, že V4 podľa neho nemá (a nebude slúžiť) ako politický blok a radšej bude rozvíjať Slavkovský formát ( s Českom a Rakúskom) než V4. 

Pánovi ministrovi celkom zjavne uniklo, že to bolo najmä Maďarsko, spoločne s ostatnými členmi V4, ktoré sa po odmietnutí prijatia Slovenska do NATO v roku 1998 veľmi silno zasadzovalo za jeho prijatie. Historici a tí, čo si pravidelne pripomínajú výročie Trianonu, vedia, prečo je to potrebné oceniť.

Dovolím si tvrdiť, že bez pomoci V4 a zvoleného prístupu Maďarska by sa to nepodarilo ani v roku 2004. Na oplátku sa dnes Slovensko, plne v súlade s liberálnym mainstreamom ostro vymedzuje voči Maďarsku a nepodáva mu pomocnú ruku ani pri hlasovaniach o krádeži eurofondov, ktorým chce Európska komisia potrestať Maďarsko za to, že si v rámci EÚ dovolí povedať NIE. Napríklad vo veci šírenia LGBTI agendy alebo snahy o opatnejšiu politiku k vojne, aby sa táto nerozšírila. 

Ďalším zo série vyjadrení, ktorým pán minister uplatňuje typický liberálny dvojaký meter sú slová o ochrane záujmov Slovenskej republiky. Mimochodom, mala by to byť samozrejmosť každej jednej vlády, avšak aj prezidentkina vláda, rovnako ako tá predošlá, ochranu záujmov SR vie sformulovať výlučne vo vzťahu k Maďarsku (skutočnosť, že Maďarsko ako náš spojenec svojimi stíhačkami chráni náš vzdušný priestor teraz nechajme bokom).

Čo ma tak znepokojuje? Povedzme to teda priamo.

Chýba mi, že som ešte nepočul žiadneho člena vlády povedať, že eskalácia konfliktu na Ukrajine nie je v záujme Slovenskej republiky. Že sankcie proti Rusku, ktoré škodia občanom Slovenska, pričom neplnia očakávané ciele, tiež nie sú v našom záujme. Že protiústavné rozhodnutie o darovaní stíhačiek na Ukrajinu, navyše proti vôli 60 až 70 percent občanov Slovenska, tiež nie sú v našom záujme. Že hlasovanie europoslancov o uznesení – nadôvažok na popud slovenského europoslanca, – ktorým Európsky parlament dehonestoval celú krajinu po smrti dvoch mladých ľudí na Zámockej ulici, tiež nie je v záujme krajiny. A napokon import ideológií, ktoré sú nám v strednej Európe cudzie, tiež viac škodí ako pomáha. 

K pánovi ministrovi Wlachovskému však nechcem byť len kritický. Nie ste hulvát, akým bol Káčer, a to je dobre. A keďže váš otec a významný prekladateľ z maďarčiny, pán Karol Wlachovský, žije dlhodobo v Budapešti, azda je v tom skrytá aj nádej, že o niektorých veciach sa bude dať rozprávať.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.