Partnerstvo bez limitov? Obrovské rusko-čínske projekty ukazujú, že Peking netrpí nadbytočným altruizmom

Ruský premiér Michail Mišustin počas svojej tohtotýždňovej návštevy Číny síce podpísal zmluvy, ktoré prehlbujú hospodárske vzťahy s Pekingom, ale zrejme najpálčivejšia otázka ostala znovu nezodpovedaná.

Z návštevy odišiel podľa britského denníka Financial Times bez jasného záväzku Pekingu v súvislosti s projektom Sila Sibíri 2, dlhočizným plynovodom, ktorý má smerovať od polostrova Jamal cez Mongolsko do Číny a má výrazne ovplyvniť smerovanie energetických tokov v Ázii.

Žiadny altruizmus. Namiesto toho taktické vyčkávanie. Peking tlačí cenu nadol

O druhom veľkom plynovode z Ruska do Číny sa diskutuje už niekoľko rokov. Projekt bol najprv nazvaný „Altaj" podľa pohoria a rovnomenného ruského regiónu. Až neskôr dostal názov Sila Sibíri 2. Mal byť prostriedkom, ktorý umožní Moskve diverzifikovať predaj plynu a zníži závislosť ododberateľov v Európe. Ešte urgentnejším sa stal po invázii na Ukrajinu, keďže pre ruskú pokladnicu začal byť žiadaný každý dodatočný príjem a Kremeľ potreboval (a aj stále potrebuje) nájsť nové odbytiská pre plyn, ktorým pred vojnou zásoboval starý kontinent.

Ukazuje sa však, že Putinov kľúčový hospodársky partner sa s angažovaním v projekte veľmi neponáhľa.

Čínsko-ruské dohadovanie o plynovode sa podľa britského denníka zintenzívnilo ešte pred vojnou. Počas olympijských hier v Pekingu Vladimir Putin a Si Ťin-pching podpísali dlhodobú zmluvu o ďalekovýchodnej trase (Far Eastern route). A podľa Tatiany Mitrovej, výskumnej pracovníčky Centra pre globálnu energetickú politiku z Kolumbijskej univerzity „určite hovorili (aj) o Sile Sibíri 2". Odvtedy však Rusko opakovane zdôrazňovalo svoju pripravenosť projekt spustiť, zatiaľ čo Peking nápadne mlčal.

Nebolo to vidieť len na tohtotýždňovej návšteve ruského premiéra v Pekingu, ale napríklad aj počas marcového stretnutia hláv oboch štátov v Kremli. Putin sa vtedy vyjadril, že „prakticky všetky parametre (projektu)... boli dokončené“. Peking však na rozdiel od ruského prezidenta nevypustil do éteru žiadne podobné vyhlásenia. Prezident Si otázku plynovodu Sila Sibíri 2 obišiel, zatiaľ čo Putin hovoril o pláne, akoby to bola hotová vec.

Celá záležitosť tak trochu ukazuje, že vyjednávacia pozícia Moskvy v rokovaniach s jej ekonomicky väčším susedom nie je aktuálne veľmi silná.

„Peking už v minulosti predlžoval rokovania, aby získal lepšiu dohodu – tak to bolo aj v prípade rokovaní o projekte Sila Sibíri 1,“ uviedla pre Financial Times Alicja Bachulska, expertka na čínsku politiku z Európskej rady pre zahraničné vzťahy.

„Keďže ruská agresia voči Ukrajine prerástla do dlhotrvajúcej vojny, Peking verí, že jeho vyjednávacia pozícia voči Moskve sa môže len posilniť,“ doplnila s poznámkou, že ak bude Čína trpezlivá, môže si zabezpečiť nižšiu cenu za plyn, ktorý bude plynovodom prúdiť.

Čína môže, Rusko musí

Ázijský tiger bude z nového plynovodu jasne benefitovať, najmä ak si vyčkávaním nižšiu cenu naozaj zabezpečí. Dáva si však pozor, aby sa od plynu z Ruska nestal závislým. Podľa Gergelyho Molnára, analytika Medzinárodnej energetickej agentúry pre plyn, predstavujú súčasné toky z Ruska len zhruba 5 percent celkových dodávok (približne 16 miliárd m³). Spolu s plánovaným zvýšením dodávok cez existujúcu trasu Sila Sibíri 1 (kapacita je 38 miliárd m³) by dohoda o Sile Sibíri 2 zvýšila tento podiel približne na 20 percent začiatkom roka 2030.

„Preprava plynu je bezpečnejšia cez Rusko, pozemnou dopravou, v porovnaní so [vzdialeným] Blízkym východom,“ pridal ďalší benefit dohody aj Lin Boqiang, vedúci Čínskeho inštitútu pre štúdium energetickej politiky na univerzite Xiamen.

Čína sa však zaoberá aj dodávkami z iných štátov. Podľa Financial Times presadzoval čínsky prezident na samite so stredoázijskými krajinami výstavbu štvrtého čínskeho plynovodu privádzajúceho plyn z Turkménska. V minulom roku sa do Číny z tejto krajiny prostredníctvom troch plynovodov vyviezlo približne 35 miliárd m³ plynu.

Pre Rusko je však projekt jedným z mála spôsobov, ako kompenzovať výpadky príjmov, keďže prišlo o veľkú časť európskeho trhu.

Ale ani so zavedením plynovodu Sila Sibíri 2 by podľa informácií britského denníka nebolo Rusko schopné vyrovnať to, čo stratilo na európskom predaji. Cena plynu, ktorý by smeroval do Číny, by bola jednoducho nižšia, než keby smeroval do Európy. Ilustrujú to aj súčasné dodávky Moskvy, ktoré posiela Pekingu. Ich cena je výrazne nižšia než tá na európskom trhu, pričom Financial Times poukazuje navyše aj na to, že bola dohodnutá v čase, keď bola vyjednávacia pozícia Ruska voči Číne oveľa silnejšia.

Podľa Ronalda Smitha, hlavného analytika pre ropu a plyn v spoločnosti BCS Global Markets, by nový plynovod priniesol spoločnosti Gazprom približne 12 miliárd amerických dolárov ročne, z čoho by štát získal približne 4,6 miliardy dolárov na clách a daniach. Táto suma pritom predstavuje menej ako polovicu priemerných mesačných príjmov Ruska z predaja energonosičov v roku 2023, píše Financiel Times. Kremeľ však potrebuje dodatočné príjmy, keďže jeho rozpočtový deficit sa s rastúcimi vojnovými nákladmi prehlbuje a predaj ruského plynu v Európe klesá.

Peking nedal Moskve ani v minulosti nič zdarma

Obchodného ducha a žiadny nadbytočný altruizmus čínskej hlavy štátu však vidieť už na prvom, a vlastne aj jedinom plynovode, ktorý prepája druhú najväčšiu ekonomiku sveta s Ruskom.

Plynovod Sila Sibíri bol spustený v roku 2019 a jeho maximálna kapacita na úrovni 38 miliárd kubických metrov ročne by sa mala dosiahnuť do roku 2024. Pre transport plynu, ktorý prúdil na starý kontinent, je však viac-menej nevyužiteľný. Tento plynovod totiž spája Čínu s novými ložiskami na východnej Sibíri, z ktorých táto komodita nikdy nesmerovala do Európy.

Pre lepšie pochopenie, podstatou nového projektu Sila Sibíri 2 je, práve naopak, zásobovať Čínu plynom zo severovýchodného polostrova Jamal, odkiaľ sa v minulosti dovážal plyn na európsky trh prostredníctvom niekoľkých plynovodov vrátane Nord Streamu, ktorý bol úplne odstavený po výbuchoch v septembri 2022.

Podľa analýzy Sergeja Vakulenka, experta na energetické odvetvie z think-tanku Carnegie Endowment for International Peace (CEIP), Gazprom dlho propagoval prvý plynovod Sila Sibíri ako vysoko ziskový a úspešný projekt, ale skutočné čísla sa snažil nezverejňovať.

Aj keď sú údaje o cenách ťažko vypátrateľné, think-tank dokázal na základe čínskych mesačných údajov o platbách za plyn a ďalších dostupných dát odhadnúť štruktúru zmlúv a porovnať nákupy plynu Pekingom z Turkménska, Mjanmarska, Kazachstanu, Uzbekistanu a Ruska.

Gazprom dostal podľa tejto analýzy jednoznačne najhoršiu zmluvu spomedzi všetkých dodávateľov. Navyše, nižšiu cenu nemá vôbec na svedomí jednoduchší transport a priaznivejší geografický reliéf krajiny, ktorou plynovod prechádza.

„Medzi ruským poľom Čajanda a čínskou hranicou je 2 150 kilometrov plynovodu, zatiaľ čo turkménske pole Galkynyš je od čínskej hranice vzdialené 1 830 kilometrov. Sila Sibíri vstupuje do Číny v Heihe na priemyselnom severovýchode, 500 kilometrov od Harbinu a 1 600 kilometrov od Pekingu, zatiaľ čo stredoázijsko-čínsky plynovod prechádza cez hranicu do Sin-ťiangu, 3 000 kilometrov od Pekingu cez púšť Gobi, takže hodnota plynu na západnej hranici Číny by mala byť tiež nižšia ako na severovýchode,“ píše Vakulenko.

Podľa neho by sa po dlhej dekáde mohli Rusko a Gazprom „poučiť zo ságy Sily Sibíri 1 a rozhodnúť sa byť tvrdšími pri rokovaniach o Sile Sibíri 2“.

„V konečnom dôsledku sa však už vytvoril precedens a Rusko je teraz v oveľa horšej vyjednávacej pozícii ako v roku 2014. Keďže sa ocitlo v područí monopsonu (jediný odberateľ na trhu s mnohými dodávateľmi), v skutočnosti môže urobiť len veľmi málo,“ uzatvára expert z think-tanku CEIP.