Ekonomicky zdolané Rusko? Čriepky, ktoré majú korigovať neopodstatnený triumfalizmus

Verejným priestorom sa občas šíri závan nálady, že Rusko už je vlastne porazené. A ak nie porazené, aspoň na kolenách. Ekonomicky aj geopoliticky. Napriek všetkej propagande – ktorá je, pochopiteľne, obojstranná a patrí ku každej vojne – by sme nemali prestať vidieť úplnú pravdu. Skúsim spomenúť len dve čriepky z posledného obdobia, ktoré zrejme triumfalistickú náladu zaženú.Začnime ekonomikou. Rusko, zdá sa, na tom nie je zle, aspoň čo sa týka inflácie. Z dvadsiatich najvýznamnejších/najväčších ekonomík sveta (G20) majú momentálne najnižšiu medziročnú infláciu Čína, Saudská Arábia a práve Rusko, ukazujú údaje Bloombergu. Poradie je nasledujúce. Prvá je Čína s medziročnou infláciou 0,1 percenta, druhé Rusko s infláciou 2,3 percenta a tretia Saudská Arábia s infláciou 2,7 percenta. Napríklad USA vykazujú infláciu 4,9 percenta a eurozóna dokonca 6,1 percenta.Napríklad inflácia v Česku [ale aj na Slovensku, pozn. red.] momentálne prevyšuje infláciu v Rusku v historicky nebývalom rozsahu. Rozdiel je v súčasnosti najvyšší v tomto miléniu. Po roku 2000 malo Česko málokedy infláciu vyššiu ako Rusko. A pokiaľ áno, tak len celkom nepatrne a po krátke prechodné obdobie. To sa ale v posledných dvanástich mesiacoch zásadne zmenilo.Samozrejme, problematická je porovnateľnosť oboch časových radov, napríklad už len z dôvodu odlišnej metodiky zisťovania, ale tiež aj sama dôveryhodnosť ruských dát. Na druhej strane platí „poznaj svojho nepriateľa“. Môžeme si nahovárať, že ruské dáta sú zásadne sfalšované. Sme si tým ale istí? Ak to tak totiž nebude, uniká nám zásadné vysvetlenie napríklad toho, prečo má prezident Vladimir Putin stále takú širokú podporu ruského obyvateľstva. Jednoducho preto, že sa mu ekonomicky možno nevedie až tak zle, ako si nahovárame.Ak si to teda nahovárame, zhoršuje sa aj náš odhad ďalšieho ekonomického a spoločenského vývoja v Rusku, čo našu pozíciu vo vzájomnej konfrontácii oslabuje. Pretože sme dosť dobre „nepoznali svojho nepriateľa“.Dobre, to je ekonomika. Čo teda geopolitika? Rusko upevňuje svoj vplyv v Líbyi. Práve teraz plánuje znovuotvoriť svoju ambasádu v jej metropole Tripolis. Putin cez takzvanú Vagnerovu žoldniersku skupinu svojho spojenca Jevgenija Prigožina rozširuje nadvládu nad podstatnou časťou severoafrickej krajiny a jej ropnými poľami, jeho vplyv navyše presahuje aj do Sudánu a Mali.Európska únia si pritom sľubovala, že líbyjská ropa pomôže nahradiť ruské dodávky, od ktorých sa postupne v dôsledku vojny na Ukrajine odvracia.Západ celkovo v severnej Afrike a na Blízkom východe povážlivo stráca, čo robí bezpečnostne zraniteľnejšiu najviac práve opäť EÚ.Tradiční blízkovýchodní spojenci USA odmietli počas vojny na Ukrajine Západ podporiť a napríklad Spojené arabské emiráty navyše rozprávkovo zarábajú na reexporte sankcionovanej ruskej ropy, respektíve produktov z nej do Únie.Saudská Arábia vlani po desaťročiach de facto vypovedala ropnú alianciu s USA, keď dokonca aj napriek návšteve prezidenta Joea Bidena v Rijáde nevyhovela americkej žiadosti o zvýšenie ťažby a zníženie cien ropy.Nedávny volebný triumf doterajšieho tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana pridá EÚ len ďalšie vrásky. Erdogan sa teší mocnej podpore svojich „piatych kolón“ v krajinách typu Nemecka, kde je imigrácia čoraz pálčivejšou témou. Nemecká protiimigračná strana Alternatíva pre Nemecko sa v aktuálnych prieskumoch preferencií doťahuje na sociálnych demokratov kancelára Olafa Scholza. A to z podstatnej časti kvôli rastúcej nespokojnosti Nemcov s rekordnou imigráciou do krajiny. Turecko tak môže Nemecko a vlastne celú EÚ ďalej vydierať cez zadržiavanie a uvoľňovanie vĺn imigrantov do priestoru Únie.Oslabené blízkovýchodné pozície Západu využíva nielen Rusko, ale aj Čína. Tá teraz dohaduje oteplenie vzťahov medzi dvoma hegemónmi regiónu: Saudskou Arábiou a Iránom. Peking však hlavne upevňuje svoj vlastný vplyv na Blízkom východe.Pravda, ide iba o dve čriepky. Čriepky, ktoré by ale mali korigovať neopodstatnený triumfalizmus. Nepriateľa býva lepšie preceňovať ako podceňovať.

Vladimir Putin. Foto: TASR/AP Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Poslať email a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkamiochranou súkromia.