Hľadači pokladov túžia po bohatstve

Na týchto mapách môžete vidieť valy stredovekých hradísk, staré obchodné cesty alebo kruhové mohyly z doby bronzovej. Odkryli miesta, o ktorých nevedeli nielen vykrádači archeologických lokalít, ale ani samotní archeológovia. Preto sa archeológovia z Trenčianskeho múzea rozhodli zareagovať a v spojení s angažovanými dobrovoľníkmi z občianskeho združenia Hradiská urobili akýsi zrýchlený záchranný výskum. 

„Sú to v podstate ľudia, ktorí budujú rôzne náučné chodníky, tabule a starajú sa o ne. Sú nadšenci pre históriu. Majú aj detektory kovov a aj s nimi pracujú. Pomáhali nám už v minulosti pri niektorých výskumoch, napríklad v Maríkovej na polohe Šimunky alebo v Nemšovej v lokalite Kľúčové, kde sa v rámci predpísaného výskumu našla napríklad dýka z doby bronzovej. Nielen moji kolegovia, ale aj archeológovia z iných inštitúcií v reakcii na zverejnenie týchto máp začali intenzívnejšie monitorovať perspektívne lokality. U nás pod vedením nášho archeológa Juraja Maleca dobrovoľníci chodili po vytypovaných lokalitách stredného Považia. Prehľadávali ich a dokumentovali skôr, ako sa tam objavia hľadači pokladov. To bol pekný príklad, ako môžu spolupracovať neprofesionáli s profesionálnymi historikmi a pamiatkovým úradom,” povedal Tomáš Michalík.

Pri takýchto záchranných aktivitách na Považí našli archeológovia skutočný poklad. Depot bronzových predmetov lužickej kultúry z doby bronzovej cca pred 3 000 rokmi, aký sa nájde možno len raz za niekoľko rokov.

„Našli sa tam hlavne šperky, preto sme použili mediálnu skratku ako poklad lužickej šľachtičnej. Pravdepodobne to bola príslušníčka miestnej spoločenskej elity, ktorá sa z neznámych príčin po svoje predmety už nevrátila. Boli tam nejaké nákrčníky, náramky, štítová spona a iné bronzové ozdoby, ktoré k sebe veľmi pekne pasujú. Tento poklad bol zo zeme vyzdvihnutý v jednom bloku a rozoberaný už v podstate laboratórnych podmienkach múzea, takže tie predmety sa budú dať veľmi pekne datovať a poskytne to archeológom veľa zaujímavých informácií,” prezradil Michalík.

Žiaľ, nie všetky archeologické poklady majú taký “šťastný” koniec ako tento. Mnoho z nich končí kvôli nelegálnym hľadačom pokladov na čiernom trhu, na burzách, v rukách priekupníkov a v súkromných zbierkach.

„Ja tomu ľudsky rozumiem, že to je akýsi 'honor', keď mám doma povedzme nejaký veľký poklad strieborných alebo zlatých keltských mincí. To naozaj nemá hocikto. Samozrejme, že to má veľkú hodnotu a sú ľudia, ktorí si nie tak dávno z nálezov, ktoré našli, postavili domy. Toto konanie však spôsobuje enormné straty pre spoločnosť ako celok a je prísne sankcionované. Bohužiaľ, často tie poklady končia aj v zahraničí, spravidla v súkromných zbierkach. Aj renomované múzeá v minulosti takisto kupovali zbierkové predmety od priekupníkov. K legalizácii často stačila formulka, že je to predmet zo starej zbierky nemenovaného švajčiarskeho zberateľa. Dnes už to, našťastie, možné nie je,” vyhlásil Michalík.

Ľudia si častokrát myslia, že hodnota akéhokoľvek archeologického nálezu je vyššia ako v skutočnosti je. Očakávajú poklad. Platí sa však hlavne za jedinečnosť. V prípade, že nájdete napríklad bežnú bronzovú sekerku z doby bronzovej, jej spoločenská hodnota sa pohybuje najviac v stovkách eur. Bronzových sekeriek zo Slovenska sú popísané stovky až tisíce. Hoci oficiálny cenník nálezov, samozrejme, neexistuje, vo všeobecnosti možno uviesť, že spoločenská hodnota dobre zachovaného kamenného nástroja z praveku môže byť rádovo v desiatkach až nižších stovkách eur a napríklad grajciar zo záveru 19. storočia môžete kúpiť na burze starožitností aj za 50 centov.

Na Slovensku dosahuje výška odmeny za oznámenie náhodného archeologického nálezu (tzv. nálezné) až 100 % hodnoty nálezu, ktorá je určená individuálne, pre každý prípad jednotlivo znalcom. Proces priznávania nálezného usmerňujú pamiatkové úrady. Za archeologický nález je považovaný nájdený alebo vykopaný predmet spred roku 1918. Pre vojenské predmety to platí až do roku 1945. Nájsť archeologický nález pritom nemusí byť také zložité.

„Na akýchkoľvek miestach, ktoré sú osídlené v podstate kontinuálne alebo boli preukázateľne osídlené v minulosti, to nie je problém. Príkladom uvediem ruiny hradov či každé druhé či tretie pole. Očakávať nálezné za každý prinesený črep však nie je úplne racionálne a opakovane treba uviesť, že neregulované úmyselné vyhľadávanie archeologických nálezov je protiprávne,” uzavrel Tomáš Michalík.