Zbavujeme sa vlastnej histórie? Slávne liečebné domy v Trenčianskych Tepliciach chátrajú

Liečebný dom Machnáč, postavený v lukratívnej časti kúpeľného parku, je jedným z najhodnotnejších architektonických objektov medzivojnového Československa, dôležitým dielom európskeho funkcionalizmu a pamiatkou svetového významu, ktorá, napriek plánovej rekonštrukcii, už od roku 2002 chátra. Investor chcel totiž do budovy neprimerane zasiahnuť, čím by originálne dielo výrazne poškodil. 

No aj keď je objekt už niekoľko rokov oficiálne verejnosti neprístupný, dnu sa dá dostať pomerne jednoducho. Cez rozbité okná. Ak však nie ste vyznavačmi vandalizmu, vstúpiť na tento súkromný pozemok radšej neskúšajte. Aktuálne je vo veci LD Machnáč vedené vyvlastňovacie konanie iniciované občianskym združením Spoločnosť Jaromíra Krejcara, ktoré chce kultúrnu pamiatku zachrániť. Sporom sa zaoberá Okresný úrad v Trenčíne. 

Zdevastovaný liečebný dom Lipa stojí hneď oproti dejisku medzinárodného filmového festivalu, Kursalonu. Po privatizácii sa spolumajiteľom objektu postaveného v roku 1932 stal syn bývalého premiéra Vladimíra Mečiara, ktorý chcel z budovy urobiť luxusný 4-hviezdičkový hotel s viac ako 100 izbami (Vladimír Mečiar je tiež vlastníkom vedľajšieho chátrajúceho liečebného domu Salvator a Park Hotelu na Baračke – poznámka redakcie). 

Už roky však nič nenasvedčuje tomu, že by pôvodný zámer vlastníkov dostával reálne kontúry. Premočená stavba s prepadávajúcimi sa stropmi a vybitými oknami pôsobí odstrašujúcim dojmom. Pri troche predstavivosti môžeme dokonca pokojne konštatovať, že by bola ideálnou kulisou pre filmové produkcie horových žánrov. 

A tak ľútosť, hnev a nepochopenie definujú pohľad mnohých návštevníkov, ale aj domácich na budovy bývalých liečebných domov, ktoré kedysi hostili pestrú medzinárodnú klientelu. Prečo v súčasnosti tak veľmi prahneme po cestách do vzdialených krajín a obdivujeme ich históriu, keď sa tej vlastnej neuvážene zbavujeme? Existuje vôbec spôsob, ako túto kultúrnu deštrukciu zastaviť? 

Vyvlastnenie nie je cesta

„Podľa môjho názoru najefektívnejším a logickým návrhom je nájsť spôsob spoločného financovania záchrany národných kultúrnych pamiatok, a to nielen súkromných, ale aj štátnych, spojením súkromných prostriedkov, verejných prostriedkov a prostriedkov napr. aj z verejnej zbierky, správnym spôsobom takéto prostriedky využiť a takto zachraňovať pamiatky,“ myslí si advokátka Danica Birošíková, ktorá inštitút vyvlastnenia, aplikovaný aj na záchranu Machnáča, nepovažuje za správny.

„Vyvlastnenie nie je vhodným spôsobom záchrany pamiatok. Musí byť zachovaná rovnosť nakladania so štátnym ako i súkromným majetkom. Vyvlastňovanie nie je cesta, pretože je to zdĺhavý proces a nerieši financovanie záchrany národných kultúrnych pamiatok,” dodala.

Vágne reči, žiadne riešenie

Podľa Miloša Mičegu, vedúceho stavebného úradu a oddelenia výstavby, dopravy, investícií a životného prostredia v Trenčianskych Tepliciach, sú schátrané stavby vo všeobecnosti komplexným problémom, ktorého riešenie v praxi nie je jednoduché. „Čo sa týka stavieb v Trenčianskych Tepliciach, tie evidujeme najmä v centre mesta. Pri všetkých platí, že nie sú vo vlastníctve mesta, ktoré tak nemá priamy dosah na vyriešenie problému. S primeraným výsledkom sa nám darí najmä pri odstraňovaní závad tých, ktoré priamo ohrozujú život a zdravie ľudí,” uviedol Mičega. 

Za vážny problém však považuje ignorovanie výziev na umožnenie vykonania štátneho stavebného dohľadu (ŠSD). „So stavbami priamo v parku máme takú skúsenosť, že aj keď oznámenia o výkone ŠSD vlastníci prevzali, pred samotnou obhliadkou sa ospravedlnili zo zdravotných dôvodov alebo na obhliadku vôbec neprišli. Vec budeme riešiť, ale stavby aj tak ďalej chátrajú,” vysvetľuje Mičega, ktorý si tiež myslí, že o probléme v tejto oblasti sa len dlhodobo hovorí, ale riešenia nie sú žiadne.

Podľa jeho slov za ostatné roky eviduje len jednu zásadnú právnu úpravu, ktorá rieši problémy s chátrajúcimi stavbami, a to zavedenie desaťnásobku sadzby základnej miestnej dane za neudržiavané stavby. Mesto Trenčianske Teplice tento nástroj do všeobecne záväzného nariadenia zapracovalo, no dosiahnuť jeho aplikovanie v praxi nebude podľa Mičegu jednoduché. 

„Ak nebude na Slovensku zriadený inštitút nejakej obdoby „stavebnej polície“ s vymedzenými kompetenciami a možno aj s príslušnosťou minimálne na regionálnej úrovni, tak k náprave len tak ľahko nedôjde,” dodal.