Z histórie mesta: Ženy mali podradné postavenie, tovariši si užívali modré pondelky

Ako dlho sa musel učeň pripravovať?

Skúšobná doba bola dva týždne – po nej sa rozhodlo, či sa bude ďalej učiť. Po splnení tejto podmienky ho cech prijal do učenia na tri až štyri roky.

Mal za tie tri-štyri roky v učení možnosť privyrobiť si a „dospelácky“ život začať s úsporami?

Nie, nedostával žiaden plat, dokonca zaňho museli ešte rodičia platiť. Namiesto platu však dostával od majstra oblečenie a stravu. Majstrova rodina ho de facto prijala za svojho člena.

Po ukončení učebnej lehoty bol uznaný za plnohodnotného a plnoprávneho tovariša, až keď ho prijali do tovarišskej organizácie.

Ďalším stupňom je už zmienený tovariš. Tovariš je vyučený remeselník?

Áno, tovariši spolu s učňami pracovali v remeselníckych dielňach. Tovariši nadobudli svoje niekoľkoročné skúsenosti a kvalifikáciu pri majstrovi v dielni a počas povinnej vandrovky. Tovariš, aj keď bol vyučený, bol podriadený majstrovi a vrchnosti. Spadal pod správu každoročne voleného „Attya meštra“ – t. j. pána tatíka, tovarišského tatíka. Volil sa na výročnej schôdzi voľby cechmajstra.

Pre čitateľa bude možno zaujímavé, že približne do 18. storočia sa tovariši neženili. Ich plat by na uživenie rodiny totiž nestačil.

Najvyšším stupňom bol cechmajster. Spomínali ste, že bol volený?

Cechmajster sa volil na každom cechovom zriadení na výročnej schôdzi. Stál na čele cechu asi jeden kalendárny rok. Hájil záujmy cechu, zachovávanie regúl/artikul. Dohliadal na poriadok a život členov cechu. Viedol cechové schôdze a spisoval cechové knihy. Mal právnu moc nad členmi cechu, dokonca ich mohol súdiť. Mal vo svojej držbe cechovú truhlicu, za ktorú niesol zodpovednosť – bol cechovým pokladníkom.

Majster, tzv. „pán brat“ bol samostatným remeselníkom. Bol členom cechu, riadil výrobu a predaj výrobkov. Aby sa stal majstrom, musel byť oficiálne uvedený ako mešťan (vlastniť v meste nehnuteľnosť). Z toho mu plynulo právo mať dielňu so zamestnanými tovarišmi a učňami.

Vedeli by ste opísať prácu v dielni a priblížiť nám, ako vyzeral bežný deň remeselníka?

Do práce nastupoval skoro ráno, asi okolo štvrtej. Pracovná doba mu končila v lete o 20:00 a v zime alebo celoročne o 21:00 večer. Celková dĺžka pracovnej doby sa vyšplhala na 16 – 17 hodín denne.

Čo prestávky?

Prestávky trvali dokopy dve hodiny. Zahŕňali raňajky (začínalo sa pracovať ešte pred nimi), obed a olovrant.

Dňom odpočinku bola nedeľa, cirkevné sviatky a povinný kúpeľ tovarišov (napríklad to bývalo raz v mesiaci – v pondelok o 14:00 a po ňom sa nepracovalo). Tovariši však mali tendencie sa čas od času vzbúriť a spraviť si sami voľno – veselé voľno (tzv. modré pondelky).

V 16. storočí boli trpené a neskôr ich zredukovali na štyri dni do roka. Opojení zábavou si niekedy predĺžili tento deň ešte o jeden deň, ale vtedy už hrozila pokuta.

Mnohé remeslá boli sezónne. Menila sa pracovná doba v lete a v zime?

Prirodzene, veľký vplyv na dĺžku pracovnej doby malo počasie. Napríklad prácu v stavebnom remesle ovplyvňovala dĺžka denného svetla a mráz. U mlynárov naopak nemala absencia denného svetla či príchod noci žiadny vplyv. Mlyny mleli aj v noci – za tmy sa pracovalo pri svite sviečok. Problém robili skôr tuhé mrazy, keď zamrzli prítoky k mlynu.

Počas obdobia od Michala (29. 9.) po Veľkú noc musel majster tovarišovi darovať pečenú hus a pintu vína.

Cechové predmety vystavuje Trenčianske múzeum v Katovom dome. Príďte si pozrieť historickú expozíciu s odborným výkladom (vstupenka na hrad platí aj pre Katov dom).