Skazu na Ukrajine odhaľujú videá aj fotografie. Američania ani OSN nevedia jasne povedať, kto je na vine

Vojnou skúšaná Ukrajina sa druhým dňom spamätáva z jedného z najzávažnejších čiastočných dôsledkov ozbrojeného konfliktu – zničenia Kachovskej priehrady, ktorá leží v južnej časti štátu na najvýznamnejšej ukrajinskej rieke Dneper.

Keďže tento kolosálny infraštruktúrny projekt zadržiaval vyše 18 kubických kilometrov vody, čo je 50-krát väčší objem, než má Liptovská Mara, neprekvapí, že následky pre bežných obyvateľov, ale aj hospodársky život krajiny sú katastrofálne.

Voda vytekajúca zo zničenej hrádze už do stredy rána zaplavila na pravom brehu rieky Dneper 1 852 domov. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin.

„Podľa našich prognóz hladina vody v priebehu najbližších 20 hodín stúpne o ďalší meter," napísal Prokudin. Znamená to, že hladina by mohla kulminovať až vo štvrtok.

Škody na majetku pritom zrejme nebudú to najhoršie. Biely dom totiž v utorok oznámil, že výbuch, ktorý toto vodné dielo zničil, si pravdepodobne vyžiada množstvo životov. Presnejšie bilancie nateraz nie sú známe, no nezvestných má byť zatiaľ najmenej sedem ľudí.

Úder pre hospodárstvo

Ukrajinské ministerstvo poľnohospodárstva odhaduje, že v dôsledku udalosti bude v Chersonskej oblasti na pravom brehu rieky Dneper zaplavených približne 10-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Na ľavom brehu, ktorý je v súčasnosti pod ruskou okupáciou, bude situácia ešte horšia.

Katastrofa okrem toho preruší dodávky vody do 31 zavlažovacích systémov v Dnepropetrovskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. V roku 2021 tieto systémy zabezpečovali zavlažovanie 584-tisíc hektárov pôdy, z ktorých sa zozbierali približne štyri milióny ton obilnín a olejnín v hodnote približne 1,5 miliardy dolárov.

V roku 2023 funguje na pravom brehu Dnepra len 13 zavlažovacích systémov. Momentálne je bez zdroja vody 94 percent zavlažovacích systémov v Chersonskej, 74 percent v Záporožskej a 30 percent v Dnepropetrovskej oblasti.

Zničenie Kachovskej priehrady bude mať za následok, že polia na južnej Ukrajine sa už na budúci rok môžu zmeniť na púšť. Problémy budú mať nielen poľnohospodári, ale aj obce, a to pri zásobovaní pitnou vodou, varuje ministerstvo.

Kolaps priehrady dokonca spôsobil rast globálnych cien pšenice. Na Chicagskej komoditnej burze (CME) pšenica v úvode utorkového obchodovania zdražela o 2,4 percenta. Cena kukurice stúpla o viac ako jedno percento a cena ovsa si pripísala 0,73 percenta.

Zničenie vodnej elektrárne Kachovka bude mať negatívne dôsledky aj na rybárstvo. Zaznamenal sa už úhyn rýb — mladých aj dospelých jedincov. Práve sa skončilo obdobie neresenia a v dôsledku poklesu hladiny vody budú ikry vo vyschnutých oblastiach vysychať, upozornilo ministerstvo.

Ďalším problémom bude prienik (a úhyn) sladkovodných rýb a iných biologických zdrojov do slaných vôd Čierneho mora. V dôsledku masívneho prílevu sladkej vody môže dôjsť aj k úhynu čiernomorskej fauny.

Ukrajina v utorok uviedla, že po zničení priehrady sa do vodných tokov dostalo množstvo motorového oleja. "V dôsledku explózie sa do rieky Dneper dostalo 150 ton motorového oleja," uviedla ukrajinská prezidentská poradkyňa pre oblasť komunikácie Daria Zarivnová na sociálnych sieťach.

Zásah pre energetickú sieť

Udalosť mala aj zásadný dosah na energetickú sieť Ukrajiny, ktorá už predtým utrpela viaceré rany v dôsledku ruských útokov spred niekoľkých mesiacov.

Kachovská vodná elektráreň totiž bola úplne zničená a nebude možné uviesť ju do pôvodného stavu, uviedla vo vyhlásení na sociálnej sieti telegram spoločnosť Ukrhidroenerho. Výbuch podľa nej nastal priamo v strojovni elektrárne.

Témou bolo aj ohrozenie prevádzky Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá podľa ukrajinského prezidentského poradcu Mychajla Podoľaka stratila svoj zdroj chladenia. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) však po pár hodinách oznámila, že "neexistuje bezprostredné jadrové bezpečnostné riziko“.

Ekologická, energetická a humanitárna kríza

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil pretrhnutie Kachovskej priehrady za "environmentálnu bombu hromadného ničenia" a povedal, že len oslobodenie Ukrajiny môže zabrániť ďalším "teroristickým" činom.

„Takýto neuvážený čin viedol k vysídleniu mnohých civilistov, ohrozil ich živobytie a vytvoril riziko ďalšej nezmyselnej humanitárnej krízy. Veľmi nás znepokojujú aj potenciálne nebezpečné dôsledky na životné prostredie, energetickú bezpečnosť a jadrovú bezpečnosť, ktoré môžu presahovať hranice Ukrajiny," uviedla zasa v spoločnom vyhlásení Rada Európy.

Odborníci sa zhodujú na tom, že celková bilancia škôd v tej či onej oblasti bude známa až o niekoľko dní po tom, keď voda zo zaplavených oblastí ustúpi.

Situácia sa podľa Britov ešte môže zhoršiť

Britské ministerstvo obrany, ktoré pravidelne vydáva zvodky o vývoji bojov na Ukrajine, v stredu informovalo, že Kachovská vodná nádrž mala pred pretrhnutím "rekordne vysokú" hladinu vody.

Hoci priehrada nebola zničená úplne, britské ministerstvo pripúšťa, že stav samotnej stavby "sa v nasledujúcich dňoch pravdepodobne ešte zhorší, čo spôsobí ďalšie záplavy".

Američania zatiaľ neukazujú prstom na nikoho

Zatiaľ čo mnohí predstavitelia s označením vinníka výbuchu neváhajú, Spojené štáty americké sú opatrné. „V súčasnosti nemôžeme s určitosťou povedať, čo sa stalo," uviedol na tlačovej konferencii hovorca americkej Národnej bezpečnostnej rady John Kirby. Zároveň odmietol upresniť, či sa vláda prikláňa skôr k sabotáži zo strany Ruska, alebo zo strany Ukrajiny.

Podobne sa vyjadrila aj OSN. Generálny tajomník tejto organizácie António Guterres pred mimoriadnym utorkovým zasadnutím Bezpečnostnej rady OSN uviedol, že nemá nezávislé informácie o okolnostiach, ktoré viedli k zničeniu druhej najväčšej stavby svojho druhu na Ukrajine.

(tasr/sita/tod)