Máme ďalších majstrov!

Dá sa povedať, že v semifinále a finále ste podali solídne výkony. Ako hodnotíš zápasy, kde sa hralo už o medaily? 

Semifinále so Žilinou bolo reprízou minuloročného finále a do poslednej tretiny nebolo o víťazovi rozhodnuté. Tu si myslím, že sa ukázala naša fyzická pripravenosť a najmä šírka kádra. Napriek zraneniam sme dokázali na ihrisko posielať pravidelne dve formácie ofenzívne ladených hráčov, ktorým kryla chrbát tretia formácia s defenzívnymi úlohami. Bolo cítiť, že chlapci presne poznajú role v tíme a sú s nimi dokonale stotožnení. Paradoxne, finále prebiehalo trošku pokojnejšie ako semifinále, pričom proti Záhorskej Bystrici sme herne aj výsledkovo boli od začiatku na koni. Neustúpili sme od nášho herného štýlu a ukázali dôveru v systém, ktorý do tejto partie vštepujeme prakticky odmalička.

V minulej sezóne získali starší žiaci striebro, v tejto zlato. To len potvrdzuje, že v klube je to veľmi jasne nastavené a pravdepodobne to aj funguje. Čo by si ku tomu dodal? 

Títo chalani (ktorí získali striebro a zlato z MSR Starších žiakov) už majú aj dve zlatá z celoslovenských a regionálnych (počas pandémie COVID-19) majstrovstiev Slovenska. Pamätám si, keď sme počas korony hrali regionálne finále a druhý trenčiansky klub sme zdolali o 15 gólov, takže rozhodca musel predčasne ukončiť zápas pre vysoký rozdiel v skóre.

Vtedy som pochopil, že títo chalani sú nesmierne šikovní. Ak by som rátal všetky zahraničné turnaje, na ktorých boli a aj si z nich priniesli medaile, kempy a prípravné zápasy, ktoré absolvujú so mnou a pridám k tomu u niektorých aj zápasy za staršiu kategóriu, dostaneme sa možno na číslo 60. Toľko zápasov títo chalani odohrajú za sezónu a z toho je viac ako 15 medzinárodných. To sa niekde musí prejaviť. Tým, že na Slovensku dlhodobo patríme k špičke, rozhodli sme sa už dávnejšie ísť cestou medzinárodných konfrontácií. Toľko medzinárodných zápasov čo som mal ja odohraných ako bývalý reprezentant v 25 rokoch, majú teraz moji zverenci ako 15-roční, a to je obrovský rozdiel!

Ako by si spolu s trénerom zhodnotil pôsobenie na lavičke v tejto sezóne? Zažili ste aj krušné chvíle počas sezóny ? 

Patrik Meliš je mojím kolegom takmer od začiatku môjho pôsobenia v AS Trenčín po mojom návrate zo Švajčiarska. Samozrejme, že sme si zažili vzostupy a pády, a dosť sme si na našu adresu aj vypočuli. Neprajníci sa nájdu vždy a všade. My sme ale takí florbaloví nadšenci a niekedy až šialenci, že sme tomu proste obetovali všetko! Všetok voľný čas, peniaze a hlavne srdiečko. Paťo je z našej dvojice ten starší a pokojnejší, jedná s rozvahou. Ja som mladší a impulzívnejší, jednám pudovo. A to sa na lavičke krásne dopĺňa a vyvažuje, čo tímu dodáva správnu chémiu.

Bez neho by som bol ja ako tréner a celé AS Trenčín polovičné. Jeho znalosti hráčov a hlavne tvorba zostáv sú pre mňa nepostrádateľné a jeho prístup a zodpovednosť je niečo, čo mi vždy imponovalo. Je pre mňa mentorom a jeho prácu si budem navždy obrovsky vážiť! Tituly, víťazstvá a množstvo úspechov našich mládežníckych florbalistov sú z veľkej časti jeho zásluhou.