Orbán: Chcú k nám nasilu presídliť migrantov. Neprijateľné. Tisíce eur za neprijatého žiadateľa označujú v Poľsku za trest

„Brusel zneužíva svoju moc. Chcú nasilu presídliť migrantov do Maďarska. To je neprijateľné! Násilím chcú z Maďarska urobiť prisťahovaleckú krajinu," tvrdil na Facebooku Viktor Orbán.

Štvrtková dohoda ministrov vnútra členských krajín EÚ o zmene pravidiel v oblasti migrácie a azylovej politiky EÚ znamená, že štáty môžu začať rokovania o týchto pravidlách s Európskym parlamentom. Niektoré politické frakcie v Parlamente však dosiahnutú dohodu nepovažujú za dostatočnú a upozorňujú, že rokovania budú zrejme ťažké.

Dohodu ako takú kritizujú aj Holandsko, Rakúsko a Taliansko, ktoré poukazujú na problematiku prijímacích centier a zrýchlených postupov na vonkajších hraniciach EÚ. V takýchto centrách by sa mali žiadatelia o azyl nachádzať dovtedy, kým sa nezistí, či majú šancu získať azyl v EÚ. V prípade negatívnej odpovede im vstup do Únie zamietnu. Žiadosti o azyl by sa mali spracovať do šiestich mesiacov.

Namiesto záväzných kvót na prerozdeľovanie migrantov, ktoré pri pokuse o ich zavedenie pred siedmimi rokmi viaceré štáty Únie odmietli, počíta schválený návrh s tým, že relokácie budú iba jedna z možností, ako preťaženým krajinám, najmä na juhu Európskej únie, v prípade potreby pomôcť. Ďalšími variantmi má byť priamy finančný príspevok a iná pomoc, napríklad vyslanie expertov či materiálna podpora. Pokiaľ nejaká krajina nebude chcieť migrantov prijímať, mala by zaplatiť 20-tisíc eur za každého neprijatého človeka, píše britský Guardian.

Spolu s Maďarskom nepodporilo spomínanú dohodu ani Poľsko. Poľský minister pre európske záležitosti Szymon Szynkowski vel Senk vyhlásil, že Varšava nesúhlasí s vnucovaním absurdných nápadov.

„Systém povinného prerozdeľovania sa už raz zrútil ako domček z kariet, keď sa ukázalo, že je neuskutočniteľný, škodlivý a nezodpovedajúci výzvam," napísal na Twitteri Szynkowski. „Nebudeme súhlasiť s tým, aby nám boli vnucované absurdné nápady," dodal a pripomenul, že Poľsko si po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu „poradilo s najväčšou migračnou krízou po druhej svetovej vojne“. Podľa agentúry DPA Poľsko prijalo asi 1,6 milióna vojnových utečencov zo susednej krajiny.

Príspevok vo výške 20-tisíc eur za každého migranta, ktorého krajina neubudne chcieť prijať v rámci stanovenej kvóty, námestník poľského ministra vnútra Bartosz Grodecki označil za „trest". V televízii TVP Info povedal, že existuje obrovský nepomer medzi sumami, ktoré EÚ vynakladá na migrantov z juhu a na utečencov z vojnou zasiahnutej Ukrajiny.

„Kým bude pri moci vláda Práva a spravodlivosti (PiS), nepripustíme, aby nám niekto ukladal nejaké migračné kvóty, kvóty na utečencov z Afriky, Blízkeho východu, Arabov, moslimov a pánboh vie, koho ďalšieho,“ vyhlásil podľa agentúry DPA poľský premiér Mateusz Morawiecki , ktorý sa k migrácii stavia rovnako odmietavo ako Orbánova strana Fidesz. Poľsko na jeseň čakajú parlamentné voľby.

Morawiecki dodal, že o reforme sa bude určite rokovať na únijovom samite. Poľsko podľa neho presadzuje „utesnenie hraníc EÚ a nepripúšťa veľké migračné masy" a nedopustí, aby „pašeráci ľudí diktovali podmienky Európskej únii".

Európsky blok sa dlho márne pokúšal zhodnúť na reforme migračnej a azylovej politiky, ktorú predložila Európska komisia v reakcii na nefunkčnosť doterajších pravidiel počas utečeneckej vlny z roku 2015. Kľúčová časť reformy týkajúcej sa solidarity s najvyťaženejšími štátmi zostávala pre ostro rozdelené pohľady dlho mimo záujmu politikov. V minulosti neúspešné návrhy riešení obvykle počítali s „flexibilnou solidaritou", teda nejakými formami inej podpory migráciou zasiahnutých krajín než len preberaním migrantov.

(tasr, české noviny, red.)