Poslanec Národnej rady Marián Viskupič (SaS) si myslí, že sme pred vyhlásením termínu predčasných parlamentných volieb nevideli veľké spájania politických subjektov a skôr sa spájali malí s malými. Je však toho názoru, že je dobré, že predseda parlamentu Boris Kollár ponechal stranám čas na spájanie, keďže termín volieb vyhlásil na konci lehoty.
Uviedol to v diskusnej relácii Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Sobotné dialógy. Viskupič neočakáva ďalšie spájanie strán, má však obavy, že prepadnú hlasy, najmä na pravej strane spektra.
Poslanec Ladislav Kamenický (Smer) uviedol, že prirodzeným partnerom pre Smer je strana Hlas. Myslí si, že by bolo dobré a prospešné pre obe strany, ak by sa ešte pred voľbami dohodli na tom, že budú prípadne tvoriť nejakú kostru budúcej vlády.
Ak by sa Slovenská národná strana (SNS) dostala do parlamentu, Kamenický uviedol, že by pre nich predstavovala potenciálneho koaličného partnera. Smer sa však podľa neho bude usilovať o čo najsilnejší mandát, aby to boli oni, kto si bude vyberať partnerov. Dodal, že nebudú chcieť, aby v programovom vyhlásení vlády bolo vystúpenie Slovenska z Európskej únie a NATO.
Ódorov kabinet podľa Viskupiča reflektoval krátkodobosť svojho mandátu. Jednou z jeho priorít je pokojne priviesť Slovensko k voľbám a zaistiť ich transparentný priebeh volieb. "SaS plánuje podporiť programové vyhlásenie vlády," dodal Viskupič. Kamenický trvá na tom, že Smer vláde podporu nedá.
Posledný zo šiestich reaktorov Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) uviedli do stavu takzvanej studenej odstávky, čo je najbezpečnejší prevádzkový režim. K tomuto opatreniu sa pristúpilo vzhľadom na katastrofálne záplavy spôsobené poškodením Kachovskej priehrady, ako aj na pokračujúce ostreľovanie v blízkosti elektrárne, informovala v sobotu agentúra AP.
Ako uviedla ukrajinská štátna spoločnosť Enerhoatom vo vyhlásení zverejnenom v piatok večer, k studenej odstávke šiesteho z reaktorov ZAES došlo už vo štvrtok.
V režime studenej odstávky sú všetky riadiace tyče vsunuté do jadra reaktora, aby sa zastavil proces jadrového štiepenia a generovanie tepla a tlaku. Doposiaľ bolo v tomto režime päť reaktorových blokov ZAES, zatiaľ čo šiesty bol v tzv. horúcej odstávke.
Enerhoatom súčasne uviedol, že zničenie Kachovskej priehrady momentálne nepredstavuje pre ZAES "priamu hrozbu". K prepnutiu šiesteho reaktora do režimu studenej odstávky prispela aj skutočnosť, že v dôsledku ostreľovania došlo k poškodeniu vedenia, ktoré pripájalo elektráreň na ukrajinskú energetickú sieť.
Ukrajinu na budúci týždeň navštívi riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi, ktorý okrem Kyjeva pricestuje aj do záporožskej elektrárne. Grossi v piatok vyjadril znepokojenie nad "zvýšenými vojenskými aktivitami" v okolí tejto najväčšej atómovej elektrárne v Európe, ktorú okupujú ruské vojská, ale stále v nej pracujú zamestnanci ukrajinského Enerhoatomu.
MAAE v piatok večer vyjadrila obavy aj v súvislosti s pokračujúcim poklesom hladiny v nádrži s vodou používanou na ochladzovanie reaktorov záporožskej elektrárne. Tento úbytok spôsobilo zničenie priehrady Kachovskej vodnej nádrže na rieke Dneper zo 6. júna. ZAES má však napriek tomu zrejme dostatok vody na zaistenie chladenia na niekoľko týždňov až mesiacov.
Strana Hlas má ambíciu vyhrať parlamentné voľby s ponukou slušnej a kultúrnej politiky, silného štátu a účinnej pomoci ľuďom. Uviedol to predseda strany Peter Pellegrini vo svojom príhovore počas sobotného snemu strany v Púchove. Zároveň spresnil, s kým po voľbách vládnuť chcú a s kým nie.
Nová vláda bude mať podľa lídra Hlasu-SD pred sebou dve zásadné úlohy. "Čo najskôr musí upratať chaos a neporiadok, ktorý nám tu nechali Matovič, Heger, Sulík, Kollár a Remišová. A potom ju čaká kľúčová, dovolím si povedať, historická úloha. Nová vláda musí naštartovať proces dlhodobých a pozitívnych zmien, ktoré dokážu posunúť Slovensko po 30 rokoch vpred," uviedol.
Nová vláda musí podľa neho bezodkladne zastaviť "chudobnenie" občanov krajiny. Dôchodcom chce strana zaviesť plnohodnotný 13. dôchodok, pokračovať chce i s pomocou rodičom s deťmi a osamelým rodičom.
"Mladým ľuďom ponúkneme takzvaný štartovný balíček - vysoký príspevok od štátu po ukončení školy, aby mohli buď splatiť svoje študentské pôžičky, alebo si zabezpečiť bývanie," povedal líder Hlasu. Docieliť chcú aj to, aby mladí ľudia ostali na Slovensku a neodchádzali do zahraničia. "Rodinám okrem úpravy sociálnych dávok chceme ponúknuť takzvanú rodinnú kartu. Bude predstavovať zľavu na tovary a služby poskytované štátom, samosprávou alebo občianskymi združeniami," konkretizoval.
Dôraz chce Hlas klásť aj na zdravotníctvo, oblasť sociálnych vecí či školstvo. Zaoberať sa plánujú aj cenami energií a potravín. "Hlas bude v rámci dlhodobej vízie žiadať, aby štát opäť získal kontrolu nad strategickými energetickými podnikmi a mal tak v rukách priame možnosti na ovplyvňovanie cien energií," vyhlásil Pellegrini.
Ako ďalej uviedol, Slovensko má svetu, okrem šikovných a pracovitých ľudí, čo ponúknuť. Poukázal pritom na pitnú vodu, ktorej máme na Slovensku dostatok. Tvrdí, že by sme sa mohli pokúsiť zamerať na to, aby sme z nej spravili vývozný artikel. Ešte pred voľbami predstaví Hlas konkrétne kroky, ktoré sú pripravení uskutočniť už počas prvých 100 dní vládnutia.
Po parlamentných voľbách sú podľa Pellegriniho pripravení sadnúť si za rokovací stôl so všetkými, ktorí dostanú mandát od ľudí, s výnimkou strán OĽaNO a ĽSNS. "Za týmto stolom oznámime podmienky, za ktorých je Hlas ochotný vstúpiť do spolupráce v rámci vládnej koalície. Tie nebudú žiadnym prekvapením, pretože ich oznámim už teraz," uviedol predseda strany.
Akú sú podmienky Hlasu
Prvá podmienka sa týka zahranično-politickej orientácie. "Členstvo v EÚ a NATO považuje Hlas za garanciu slobodného rozvoja slovenského národa. Preto budeme spolupracovať len so stranami, ktoré členstvo v oboch týchto organizáciách nespochybnia ani neohrozia," uviedol. Strana žiada rešpektovanie suverenity a územnej celistvosti štátov, odmieta akúkoľvek násilnú zmenu hraníc a bude podporovať tých, ktorí sa stali obeťami agresie.
Hlas podľa jej lídra odmietne spoluprácu so stranami, ktorých politika je postavená na nenávisti, extrémizme a neofašizme. Neskôr na popoludňajšej tlačovke Pellegrini uviedol, že momentálne neuvažujú o tom, že by tvorili koalíciu s hnutím Republika a s týmto hnutím aktuálne ani nerokujú.
Ďalším zásadným sociálnodemokratickým pilierom je podľa Pellegriniho účinná pomoc štátu občanom. "Hlas vstúpi do vlády len so stranami, ktoré sa k tomuto konceptu prihlásia," doplnil. Presadzovať chcú i vytvorenie silného štátu.
Do koalície pôjde Hlas len so stranami, ktoré podporia sociálnu politiku pomoci pre seniorov, rodiny, odkázaných a "ľudí práce". "Vstúpime len do takej vlády, ktorá vypracuje a začne realizovať veľký národný projekt definitívneho vyrovnania regionálnych rozdielov na Slovensku v horizonte troch volebných období. Toto vyrovnanie sa musí prejaviť tak v životnej úrovni obyvateľov, ako aj v regionálnej, mestskej a obecnej infraštruktúre," uzavrel Pellegrini.
V prípade, ak na program partnerov nenájdu, Hlas je pripravený obhajovať záujmy občanov krajiny aj v opozícii.
Pellegrini vo svojom príhovore zdôraznil, že jeho rozhodnutie odísť zo Smeru a založiť Hlas bolo to "najlepšie politické rozhodnutie" v živote.
Hlas bude predvolebnú kampaň financovať z dvojmiliónového úveru
Strana Hlas bude predvolebnú kampaň financovať z dvojmiliónového úveru. Počas sobotného snemu strany v Púchove to povedal jej predseda Peter Pellegrini.
"Rozhodli sme sa, že pôjdeme cestou politického úveru. A strana Hlas vyrokovala, že máme kontokorentný účet dva milióny, z ktorého budeme čerpať. Následne ručíme našimi pohľadávkami zo štátneho príspevku, ktoré si banka bude sťahovať," doplnil predseda.
Ako dodal, strana už z limitu, ktorý platí pre novovzniknutú stranu, už nejaké financie minula. "Novovzniknutá strana môže minúť len 3,5 milióna eur od svojho vzniku až do volieb vrátane volebnej kampane. Takže my nemáme už ani ten luxus ako iné strany, že môžu na kampaň minúť tri milióny," zdôraznil Pellegrini.
Dobrá voľba sa spojila s Hlasom, Drucker bude na kandidátke v Top 10
Strana Dobrá voľba zaniká, jej členovia sa môžu stať členmi strany Hlas. Spojenie s Dobrou voľbou schválili na sobotnom sneme strany Hlas v Púchove delegáti snemu. Informoval o tom Pellegrini.
"Dnes nastáva záverečná fáza procesu, po ktorom strana Dobrá voľba zanikne a jej členovia, ktorí budú chcieť, vstúpia do strany Hlas. Tomáš Drucker už je členom strany," povedal šéf Hlasu.
Tomáš Drucker a Peter Pellegrini. Foto: Radovan Stoklasa/TASR
Podľa Druckera Dobrá voľba sa so stranou Hlas zhodla už pred niekoľkými mesiacmi. Proces spojenia je už iba technický.
"Ponuka Petra Pellegriniho bola veľkorysá, ponuku nedal len mne, ale mnohým ľuďom zo strany Dobrá voľba. Zlúčenie jednomyseľne schválil aj snem strany Dobrá voľba. Teraz sa už musíme sústrediť len na to vyhrať voľby," povedal Drucker.
Bývalí členovia Dobrej voľby sa podľa Pellegriniho objavia aj na kandidátke do septembrových parlamentných volieb. "Môžem potvrdiť, že Drucker bude v prvej desiatke kandidátky. V prvej tridsiatke bude ešte jeden kandidát Dobrej voľby, v štyridsiatke ďalší. Celkovo by malo byť na kandidátke Hlasu zhruba 12 ľudí z Dobrej voľby," uviedol Pellegrini.
K "významným" operáciám ukrajinskej armády došlo na niektorých úsekoch frontovej línie na východe a juhu Ukrajiny, uviedlo v sobotu britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na najnovšie poznatky britských tajných služieb. Informuje o tom denníka Guardian.
Ukrajinské jednotky tam podľa Londýna "zrejme dosiahli dobrý pokrok" a "prenikli do prvých línií ruskej obrany". V ďalších oblastiach je však "ukrajinský postup pomalší", dodáva Londýn.
Výkon ruských jednotiek bol medzitým podľa ruského rezortu obrany "zmiešaný". Niektoré jednotky "pravdepodobne vykonávali vierohodné manévrové obranné operácie, kým iné sa stiahli" za určitého chaosu v "čase pribúdajúcich správ o ruských obetiach, keď sa sťahovali cez svoje vlastné mínové polia", cituje Guardian.
"Ruské letectvo bolo nezvyčajne aktívne nad južnou Ukrajinou, kde je vzdušný priestor pre Rusko dostupnejší než v iných častiach krajiny. Stále však nie je jasné, či boli taktické nálety účinné," uviedlo britské ministerstvo obrany v najnovšom vyhlásení k bojom na Ukrajine.
Finančná situácia slovenských domácností sa od minulého roka pod vplyvom vysokej inflácie a rastu úrokových sadzieb zhoršuje. Kým vlani udržiavali ľudia svoje výdavky na úkor úspor, aktuálne štatistiky o vývoji slovenskej ekonomiky za 1. štvrťrok už ukázali aj pokles spotreby, upozornili analytici. Ekonomika tak rástla najpomalšie za dva roky. Na druhej strane, ak bude inflácia postupne spomaľovať a reálne mzdy začnú opäť rásť, do konca roka by sa situácia domácností mohla zlepšiť.
V minulom roku klesla na Slovensku v dôsledku vysokej inflácie reálna mzda najviac od roku 1998, v priemere o 4 percentá, pripomenul finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) reálny plat klesol až 70 percentám zamestnancov. Pri súbežne rastúcich úrokoch sú tým výrazne zasiahnutí hypotekárni dlžníci. "Finančná situácia domácností, ktorým sa refixáciou zvýšila splátka hypotéky aj o niekoľko stoviek eur, je dnes skutočne napätá, keďže väčšina z nich nemá dostatočné finančné úspory a v zásade ich jedinou možnosťou je tak škrtenie výdavkov," upozornil Búlik.
Domácnosti v minulom roku výrazne siahli do svojich úspor, najnovšie dáta však ukazujú, že tento rok už obmedzili aj svoju spotrebu. "Po medziročnom raste spotreby o 5 percent v poslednom kvartáli 2022 vidíme v 1. kvartáli 2023 pokles spotreby domácností o 2 percentá," vyčíslil analytik. Zároveň však upozornil, že domácnosti majú v bankách stále uložených vyše 42 miliárd eur, z čoho výrazná väčšina je dostupná bez obmedzení na bežných účtoch.
Aj keď oslabenie domácej spotreby na začiatku tohto roka bolo očakávané, prepad bol o niečo väčší, než sa predpokladalo, upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. "Medziročne bol zaznamenaný pokles reálnej spotreby domácností o viac než dve percentá, keďže domácnosti pod tlakom zvýšenej inflácie, poklesu reálnych miezd a míňajúcich sa úspor pristupujú k okresávaniu objemu nakupovaných tovarov a služieb," priblížil.
Reálne mzdy v 1. štvrťroku ďalej klesali, medziročne o 4,9 percenta. Rast platov tak nestíha pokryť nárast cenovej hladiny. "Toto má implikácie aj pre rast hrubého domáceho produktu (HDP), keďže slabšia kúpyschopnosť znamená aj nižšiu reálnu spotrebu. Spotreba domácností tak bude v tomto roku podľa našich odhadov tlmiť rast ekonomiky," doplnil Horňák.
Na finančnú situáciu domácností bude v ďalších mesiacoch podľa Búlika vplývať vývoj inflácie, nezamestnanosti a reálnych miezd. "Predpoveď vývoja všetkých troch parametrov do konca roka vyzerá optimisticky. Jediným rizikovým faktorom je ekonomika, ktorej rast na rozdiel od minulosti už neťahá rastúca spotreba domácností, ale očakávané investície z eurofondov a export," vysvetlil analytik. Slovensko by sa však malo vyhnúť recesii, a tým aj rastu nezamestnanosti. Inflácia už postupne klesá a s ňou sa redukuje aj pokles reálnych miezd.
"Ak bude aktuálny inflačný trend pokračovať do konca roka a ekonomika bude pokračovať v predpovedanom miernom raste pri nízkej nezamestnanosti, na konci roka by sa reálne mzdy mohli opäť vrátiť k rastu. Situácia slovenských domácností by sa tak mala zlepšovať," doplnil Búlik.
Inflácia a rast úrokových sadzieb budú tento rok hlavnými faktormi vplývajúcimi na finančnú situáciu domácností, avizovala NBS v aktuálnej Správe o finančnej stabilite na Slovensku. "V porovnaní s infláciou je však vplyv rastúcich sadzieb miernejší. Kým pokles reálnych miezd v roku 2022 bol relatívne plošný, nárast úrokových sadzieb sa bude týkať len časti zadlžených domácností a nastane neskôr," zdôraznila centrálna banka s tým, že negatívny vývoj zmierňujú viaceré faktory.
Najdôležitejším je rast príjmov a stabilný trh práce. NBS očakáva, že od roku 2023 by mali reálne mzdy v priemere znova rásť, vďaka čomu domácnosti jednoduchšie pokryjú zvýšené výdavky aj zvýšenie splátky v čase refixácie úrokovej sadzby. "Rast príjmov navyše predbiehal rast cenovej hladiny aj v minulosti, a to v rokoch 2016 až 2021. Tým sa vytvoril istý priestor na to, aby domácnosti dokázali zvládnuť aj aktuálny pokles reálnych miezd," pripomenula NBS.
Každý žiadateľ o hypotéku bol navyše v minulosti testovaný, či ju zvládne splácať aj pri náraste úrokových sadzieb o 2 percentuálne body (p. b.). Aj keď je aktuálny nárast sadzieb vyšší, domácnosti by mali mať v tomto smere aspoň čiastočnú rezervu, dodala centrálna banka.
Maďarský premiér Viktor Orbán na sociálnej sieti kritizoval návrh nových pravidiel migrácie a azylovej politiky v Európskej únii, ktoré prijali vo štvrtok na samite ministrov vnútra krajín EÚ v Luxemburgu. Ostré vyjadrenia prichádzajú aj z Poľska.
„Brusel zneužíva svoju moc. Chcú nasilu presídliť migrantov do Maďarska. To je neprijateľné! Násilím chcú z Maďarska urobiť prisťahovaleckú krajinu," tvrdil na Facebooku Viktor Orbán.
Štvrtková dohoda ministrov vnútra členských krajín EÚ o zmene pravidiel v oblasti migrácie a azylovej politiky EÚ znamená, že štáty môžu začať rokovania o týchto pravidlách s Európskym parlamentom. Niektoré politické frakcie v Parlamente však dosiahnutú dohodu nepovažujú za dostatočnú a upozorňujú, že rokovania budú zrejme ťažké.
Dohodu ako takú kritizujú aj Holandsko, Rakúsko a Taliansko, ktoré poukazujú na problematiku prijímacích centier a zrýchlených postupov na vonkajších hraniciach EÚ. V takýchto centrách by sa mali žiadatelia o azyl nachádzať dovtedy, kým sa nezistí, či majú šancu získať azyl v EÚ. V prípade negatívnej odpovede im vstup do Únie zamietnu. Žiadosti o azyl by sa mali spracovať do šiestich mesiacov.
Namiesto záväzných kvót na prerozdeľovanie migrantov, ktoré pri pokuse o ich zavedenie pred siedmimi rokmi viaceré štáty Únie odmietli, počíta schválený návrh s tým, že relokácie budú iba jedna z možností, ako preťaženým krajinám, najmä na juhu Európskej únie, v prípade potreby pomôcť. Ďalšími variantmi má byť priamy finančný príspevok a iná pomoc, napríklad vyslanie expertov či materiálna podpora. Pokiaľ nejaká krajina nebude chcieť migrantov prijímať, mala by zaplatiť 20-tisíc eur za každého neprijatého človeka, píše britský Guardian.
Spolu s Maďarskom nepodporilo spomínanú dohodu ani Poľsko. Poľský minister pre európske záležitosti Szymon Szynkowski vel Senk vyhlásil, že Varšava nesúhlasí s vnucovaním absurdných nápadov.
„Systém povinného prerozdeľovania sa už raz zrútil ako domček z kariet, keď sa ukázalo, že je neuskutočniteľný, škodlivý a nezodpovedajúci výzvam," napísal na Twitteri Szynkowski. „Nebudeme súhlasiť s tým, aby nám boli vnucované absurdné nápady," dodal a pripomenul, že Poľsko si po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu „poradilo s najväčšou migračnou krízou po druhej svetovej vojne“. Podľa agentúry DPA Poľsko prijalo asi 1,6 milióna vojnových utečencov zo susednej krajiny.
Príspevok vo výške 20-tisíc eur za každého migranta, ktorého krajina neubudne chcieť prijať v rámci stanovenej kvóty, námestník poľského ministra vnútra Bartosz Grodecki označil za „trest". V televízii TVP Info povedal, že existuje obrovský nepomer medzi sumami, ktoré EÚ vynakladá na migrantov z juhu a na utečencov z vojnou zasiahnutej Ukrajiny.
„Kým bude pri moci vláda Práva a spravodlivosti (PiS), nepripustíme, aby nám niekto ukladal nejaké migračné kvóty, kvóty na utečencov z Afriky, Blízkeho východu, Arabov, moslimov a pánboh vie, koho ďalšieho,“ vyhlásil podľa agentúry DPA poľský premiér Mateusz Morawiecki , ktorý sa k migrácii stavia rovnako odmietavo ako Orbánova strana Fidesz. Poľsko na jeseň čakajú parlamentné voľby.
Morawiecki dodal, že o reforme sa bude určite rokovať na únijovom samite. Poľsko podľa neho presadzuje „utesnenie hraníc EÚ a nepripúšťa veľké migračné masy" a nedopustí, aby „pašeráci ľudí diktovali podmienky Európskej únii".
Európsky blok sa dlho márne pokúšal zhodnúť na reforme migračnej a azylovej politiky, ktorú predložila Európska komisia v reakcii na nefunkčnosť doterajších pravidiel počas utečeneckej vlny z roku 2015. Kľúčová časť reformy týkajúcej sa solidarity s najvyťaženejšími štátmi zostávala pre ostro rozdelené pohľady dlho mimo záujmu politikov. V minulosti neúspešné návrhy riešení obvykle počítali s „flexibilnou solidaritou", teda nejakými formami inej podpory migráciou zasiahnutých krajín než len preberaním migrantov.
Vzťah generácie Z a mileniálov k práci sa mení, naďalej u nich pretrvávajú obavy, týkajúce sa financií, klimatických zmien a duševného zdravia. Veľký dôraz kladú na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, ktorá patrí medzi hlavné kritériá pri výbere zamestnávateľa. Vyplýva to z prieskumu poradenskej spoločnosti Deloitte, ktorý urobili na 22-tisíc respondentoch zo 44 krajín sveta.
Práca je po rodine a priateľoch ústredným faktorom identity pre 49 percent generácie Z a pre 62 percent mileniálov. Obe generácie by v záujme lepšej podpory medzi prácou a súkromím chceli, aby organizácie ponúkali lepšie možnosti kariérneho rastu pre zamestnancov na čiastočný úväzok a flexibilnejší pracovný čas.
Tri štvrtiny respondentov, ktorí pracujú v hybridnom režime, by v prípade návratu natrvalo do kancelárie uvažovali nad zmenou práce. "Je dôležité, aby zamestnávatelia porozumeli dnešným mladým ľuďom. Firmám, ktoré budú otvorené a nebudú sa báť hľadať nové riešenia, to môže pomôcť udržať si talentovaných zamestnancov, budovať dôveru, zvýšiť produktivitu a následne hodnotu spoločnosti," uviedla Managing Partner, Deloitte Czech & Slovak Republic Ivana Lorencovičová.
Najväčším spoločenským problémom sú pre obe generácie vysoké životné náklady. Polovica opýtaných uviedla, že žije od výplaty k výplate. Vedľajšiu prácu popri hlavnom zamestnaní majú štyria z desiatich opýtaných z oboch generácií. Väčšinu času pociťuje stres 46 percent ľudí z generácie Z a 39 percent mileniálov. Príčinami sú financie, pravidelná starostlivosť o rodinných príslušníkov, zlá rovnováha medzi prácou a súkromím a veľká pracovná záťaž.
Za posledný mesiac pociťovalo 60 percent opýtaných obavy o životné prostredie. Prijímajú rôzne udržateľné opatrenia, ako je napríklad kúpa elektrických vozidiel, alebo sa vyhýbajú jazde autom, stravujú sa vegetariánsky alebo vegánsky a uprednostňujú nákupy oblečenia z "druhej ruky". Niektorí sa rozhodli mať menej detí alebo ostať bezdetní. Vplyvy na životné prostredie pred prijatím pracovnej pozície skúma viac ako polovica respondentov. Zamestnanie alebo odvetvie z dôvodu obáv o klímu zmenil každý šiesty opýtaný.
Strana Modrí, Most-Híd spolupracuje pri tvorbe programu aj s bývalými ministrami financií a sociálnych vecí Ivanom Miklošom a Ľudovítom Kaníkom. Potvrdil to podpredseda strany Modrí, Most-Híd Ľuboš Schwarzbacher.
"Pri tvorbe nášho programu spolupracujeme s viacerými odborníkmi z rôznych oblastí. Niektorí sú v úlohe konzultantov v štádiu pripomienok, iní v úlohách garantov za jednotlivé oblasti. Veľmi nás teší, že s nami spolupracujú aj bývalí ministri a hlavné postavy reforiem v minulosti Ivan Mikloš a Ľudovít Kaník," uviedol Schwarzbacher.
V zahranično-politickej oblasti konzultuje strana niektoré riešenia aj s predstaviteľmi ruskej demokratickej opozície. "Ich mená zatiaľ zverejniť nemôžeme, ale jedného z nich predstavíme už budúci týždeň na tlačovej konferencii," doplnil.
Modrí, Most-Híd chce pretvoriť Slovensko na demokratickú, prosperujúcu a bezpečnú krajinu. "Už sme to dokázali raz a sme odhodlaní dokázať to znova. Sme radi, že nás pri tom podporia aj Béla Bugár či Ivan Mikloš, ktorí síce kandidovať nebudú, ale pomôžu nám v kampani," uviedla strana vo svojom stanovisku po oficiálnom vyhlásení termínu predčasných volieb. Uskutočnia sa 30. septembra.
Strana mieni počas kampane čo najviac času stráviť v teréne a medzi ľuďmi. "V lete sa budeme stretávať pri športovaní, na turistických vychádzkach alebo pri návštevách kultúrnych pamätihodností," opísali Modrí, Most-Híd s tým, že chcú počúvať názory ľudí a vysvetľovať svoje plány.
"Chceme byť viditeľní a dostupní. Spolu so štartom Tour de France vytiahneme opäť bicykle aj my a spustíme našu vlastnú Tour de Slovakia," avizujú Modrí, Most-Híd.
„Smer víta, že šéf NATO Jens Stoltenberg reagoval na list predsedu strany Roberta Fica a dal mu za pravdu, keď presunul pochybnú informačnú kampaň na obdobie po parlamentných voľbách,“ informoval médiá šéf tlačového oddelenia Smeru Ján Mažgút.
Aj toto rozhodnutie je podľa Jána Mažgúta dôkazom, že hájenie slovenských záujmov má vždy zmysel a záleží len od sily samotných politikov, do akej miery ich dokážeme obhájiť.
Smer pred niekoľkými dňami zverejnil vyhlásenie verejnej súťaže na mediálnu kampaň s názvom Why Ukraine matters (Prečo na Ukrajine záleží) Severoatlantickou alianciou, ktorá tender oznámila koncom mája. Podľa lídra Smeru Roberta Fica malo ísť o akúsi ozvenu NATO na apely skupiny predstaviteľov štátnych orgánov, ktorí žiadali v Bruseli štruktúry Európskej únie a NATO o intervenciu proti opozícii. Táto kampaň sa ani navyše nemala uskutočniť pod oficiálnou hlavičkou Severoatlantickej aliancie.
Následne napísal Fico generálnemu tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi list, v ktorom ho familiárne oslovoval Jens. Požiadal ho o zrušenie tejto kampane, prípadne o jej preloženie po konaní parlamentných volieb. „Je to jediným solídnym riešením zodpovedajúcim duchu demokracie a úcty k samostatnému suverénnemu štátu, ktorý chceme aj naďalej na Slovensku budovať,“ uviedol šéf Smeru. Poukázal tiež na to, že Slovensko sa zmieta v kríze demokracie, právneho a sociálneho štátu.
Podľa trojnásobného expremiéra sa táto kampaň plánovala na leto 2023, čo by plne zapadalo do volebnej kampane pre predčasné septembrové parlamentné voľby. Fico v liste pripomenul, že kampaň NATO má byť orientovaná na ľudí v konkrétnych vekových kategóriách mimo hlavného mesta Bratislavy, ktorí majú iný názor na vojenskú pomoc Ukrajine.
„Aj posledný politický laik chápe, že ide o kampaň NATO proti opozícii,“ prízvukoval v liste Fico s tým, že ide o bezprecedentný zásah Aliancie do predvolebnej kampane v suverénnej krajine. Opozícia by takúto kampaň navyše vnímala ako prekročenie všetkých červených čiar „s devastačnými účinkami pre obraz NATO na Slovensku, ktorý bol v ostatných troch rokoch vážne poškodený“.
V sobotu sa v Púchove koná pracovný snem mimoparlamentnej strany Hlas. Delegáti snemu schvália podmienky povolebnej spolupráce a dokončia spojenie s mimoparlamentnou stranou Dobrá voľba. Do predsedníctva tiež majú zvoliť troch nových členov.
"Delegáti zo všetkých okresov Slovenska schvália základné tézy programu strany, zlúčenie Hlasu so stranou Dobrá voľba a prijmú deklaráciu týkajúcu sa hodnotových princípov povolebnej spolupráce. Tá jasné vymedzí, za akých podmienok je pripravený Hlas vstúpiť do prípadnej vládnej koalície," priblížila program hovorkyňa Hlasu-SD Patrícia Medveď Macíková.
Predseda strany sa voliť nebude, pretože v roku 2020 pri vzniku strany získal súčasný šéf Peter Pellegrini mandát na štyri roky.
Dobrá voľba sa už skôr dohodla s Hlasom-SD na tom, že jej zástupcovia budú nominovaní na kandidačnej listine Hlasu-SD v septembrových parlamentných voľbách.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) je znepokojená poklesom hladiny v nádrži s vodou používanou na ochladzovanie reaktorov Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES). Uvádza sa to v jej vyhlásení zverejnenom v piatok večer vo viedenskom sídle MAAE.
Ako doplnila agentúra DPA, tento úbytok nastal v súvislosti s nedávnym poškodením a pretrhnutím priehrady na rieke Dneper.
Experti MAAE prítomní v ZAES uviedli, že hladina vody v nádrži naďalej klesá, a to rýchlosťou približne päť centimetrov za hodinu. V piatok o 19.00 h miestneho času dosiahla 11,62 metra, spresnili.
Vo vyhlásení MAAE sa pripomína, že pred poškodením hrádze pred takmer štyrmi dňami hladina vody dosahovala takmer 17 metrov.
Ukrajinský personál ZAES informoval tímy MAAE, že podľa odhadov je možné čerpať vodu z nádrže a použiť ju následne na chladenie jej šiestich reaktorov a vyhoreného paliva, kým hladina neklesne na 11 metrov a nižšie.
Podľa generálneho riaditeľa MAAE Rafaela Grossiho nie je jasné, v akej výške sa hladina zostávajúcej vody v Kachovskej priehrade stabilizuje a či sa tak stane skôr, ako voda v nádrži dosiahne úroveň, pri ktorej už nebude možné prevádzkovať čerpadlá.
Vo vyhlásení MAAE sa pritom súčasne uvádza, že hlavné zdroje náhradných dodávok vody - veľké jazero v blízkosti ZAES a výpustný kanál neďalekej Záporožskej tepelnej elektrárne - sú plné.
Grossi uviedol, že tím MAAE bol informovaný, že vypúšťací kanál tepelnej elektrárne má dostatok vody na zabezpečenie potrebného chladenia ZAES na niekoľko týždňov. Aj jazero môže ZAES zásobovať vodou celé mesiace.
Generálny riaditeľ MAAE v súvislosti s týmito vodnými zdrojmi zopakoval, že zachovanie ich integrity je pre bezpečnosť elektrárne nevyhnutné.
Grossi konštatoval, že z krátkodobého pohľadu síce nehrozí žiadne nebezpečenstvo, ale "zvýšené vojenské aktivity v oblasti zvyšujú naše obavy o bezpečnosť a ochranu najväčšej európskej jadrovej elektrárne." Grossi sa pritom odvolal aj na piatkové hlásenie tímu MAAE v ZAES, v ktorom informovali o výbuchoch v okolí objektu.
Ako sa uvádza vo vyhlásení MAAE, Grossi v piatok oznámil, že MAAE poskytne Ukrajine nevyhnutnú pomoc pri odstraňovaní ničivých následkov pretrhnutia Kachovskej priehrady.
V reakcii na výzvu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o pomoc zo zahraničia Grossi uviedol, že podrobnosti o novom balíku pomoci MAAE pre Ukrajinu predstaví na stretnutí v Kyjeve na budúci týždeň. Vtedy šéf MAAE odcestuje aj do ZAES na juhu Ukrajiny, uvádza sa vo vyhlásení MAAE.
Päť reaktorových blokov ZAES je v režime studenej odstávky a jeden v režime horúcej odstávky.
