Súčasné vzdelanie je príliš nákladné. Dá sa zlepšovať lacnejšie a účinnejšie

Na jednej veci sa daňoví poplatníci a politici zhodujú prakticky všade: na vzdelávanie detí by sa malo vynakladať viac peňazí. Zdá sa to samozrejmosťou – lepšie vzdelanie znamená pre deti lepší štart do života. Musíme však byť opatrní. Mnohé populárne investície do vzdelávania prinášajú len malé alebo žiadne (dodatočné) poznatky, zatiaľ čo o najefektívnejších investíciách počujeme len zriedka.

Na začiatku 21. storočia bol projekt „Jeden laptop na dieťa“ s podporou charizmatických lídrov a politikov propagovaný ako revolučná zmena v oblasti vzdelávania: mal to byť „laptop, ktorý zachránil svet“. Keď však bola táto politika nakoniec vyhodnotená, nezaznamenali sa žiadne „vplyvy na akademické výsledky alebo kognitívne zručnosti“.

V skutočnosti je ľahké minúť majetok na dobre mienené iniciatívy, ktoré prinášajú len málo alebo žiadne poznatky. India zvýšila výdavky na žiaka základnej školy o 71 percent za 7 rokov, ale výsledky testov z čítania a matematiky sa prudko zhoršili. Indonézia zdvojnásobila výdavky na vzdelávanie, aby viac zaplatila učiteľom a dosiahla najnižšie počty žiakov v triedach na svete, ale rozsiahla randomizovaná kontrolovaná štúdia ukázala, že to nemalo absolútne žiadny vplyv na učenie žiakov.

Prístupy, ktoré vlády najčastejšie používajú – zvyšovanie platov učiteľov, znižovanie počtu žiakov v triedach a budovanie ďalších škôl – sú v skutočnosti nákladné a pre vzdelávanie znamenajú len malý alebo žiadny prínos. Napriek tomu sa často používajú ako riešenie medzinárodných záväzkov, ako sú napríklad sľuby v oblasti vzdelávania v cieľoch udržateľného rozvoja. Tieto rozsiahle ciele schválili všetky vlády na svete, ale ich sľuby v oblasti vzdelávania do roku 2030 sú neskutočne ambiciózne. Pri súčasných trendoch sa oneskoríme minimálne o štvrťstoročie.

Svet totiž zlyháva vo všetkých svojich sľuboch od hladu a chudoby cez klímu a korupciu až po zdravie a nerovnosť. Dôvod je jasný: politici sa rozhodli sľúbiť všetko. Súčasné globálne priority zahŕňajú nesplniteľných 169 sľubov. Mať 169 priorít je na nerozoznanie od toho nemať žiadne.

Tento rok bude svet v polčase plnenia sľubov do roku 2030, ale nebude ani zďaleka na polceste. Je čas určiť a uprednostniť najúčinnejšie politiky. Môj think tank, Kodanský konsenzus, robí presne toto: Spolu s niekoľkými laureátmi Nobelovej ceny a viac ako stovkou popredných ekonómov sa už roky snažíme určiť, kde môže každé euro priniesť najviac úžitku.

Tento problém je naliehavý pre chudobnejšiu polovicu sveta. Deti väčšinou chodia do školy, ale málo sa učia. Z takmer pol miliardy žiakov základných škôl bezmála 80 percent neovláda ani minimálne čitateľské a matematické zručnosti. Namiesto nerealistického sľubovania stoviek miliárd dolárov na dosiahnutie minimálneho alebo žiadneho dodatočného vzdelávania by sme mali najprv hľadať inteligentné a účinné riešenia.

Náš nový odborne recenzovaný výskum ukazuje, že dve cenovo dostupné politiky môžu priniesť úžasné zmeny.

Prvý osvedčený prístup pomáha žiakom učiť sa efektívnejšie. Takmer všade sa všetky deväťročné deti zaraďujú do jednej triedy, desaťročné do inej atď. Mnohé z detí v každej z týchto tried sú však buď veľmi pozadu a pripravené vzdať sa, alebo veľmi popredu a nudia sa.

Účinným spôsobom, ako to riešiť, je používanie tabletov na výučbu žiakov jednu hodinu denne. Pomocou existujúceho vzdelávacieho softvéru tablet rýchlo vyhodnotí úroveň žiaka a začne vyučovať presne na tejto úrovni. Počas jednej hodiny denne sa žiak učí na svojej správnej úrovni, čím sa zvyšuje úroveň učenia. Už po jednom roku testovanie ukáže, že študent sa naučil to, čo by mu za normálnych okolností trvalo celé tri roky.

Druhou osvedčenou stratégiou je „štruktúrovaná pedagogika“, ktorá pomáha učiteľom lepšie učiť. Skúšobný projekt v Keni bol taký úspešný, že tento prístup bol prijatý pre celú krajinu. Vďaka celoročným pološtruktúrovaným plánom vyučovania, koučovaniu a povzbudzujúcim textovým správam projekt pomáha učiteľom poskytovať pútavejšie a užitočnejšie vyučovanie. Štúdie ukazujú, že to prináša učenie, ktoré sa rovná takmer jednému roku školskej dochádzky navyše.

Každý rok učenia navyše nielenže zvyšuje celoživotné vyhliadky dieťaťa, ale prospieva aj celému hospodárstvu krajiny. Zavedenie týchto dvoch politík v chudobnej polovici sveta by stálo menej ako 10 miliárd dolárov, ale prinieslo by dlhodobý rast hospodárskej produktivity v hodnote viac ako 600 miliárd dolárov. Každý dolár prinesie vynikajúcich 65 dolárov sociálnych výhod.

To je oveľa lepšie ako súčasné sľuby minúť stovky miliárd na iniciatívy, ktoré prispievajú k zlepšeniu vzdelávania len málo alebo vôbec.

Zlepšiť budúcnosť detí je nepochybne rozumné. Vzhľadom na naše obmedzené zdroje by sme mali uprednostniť vynaloženie 10 miliárd dolárov na osvedčené a účinné prístupy a splniť najdôležitejší sľub v oblasti vzdelávania: radikálne zlepšiť kvalitu výučby.