Prihlásiť sa

Volebné právo Jany Jochovej, alebo konzervatívci a médiokracia

Jana Jochova Jana Jochová. Foto: profimedia

V Českej republike sa tento týždeň odohral na prvý pohľad kuriózny spor. V jeho centre je výrok Jany Jochovej z organizácie Aliance pro rodinu, ktorá v rozhovore uviedla, že by jej nevadilo, ak by nemala volebné právo a volil by za ňu manžel. Škandalóznym sa však javí najmä prístup média, ktorému išlo, ako sa zdá, len o jedno. Znemožniť niekoho, kto má iný názor na homosexuálne manželstvá.

Celý príbeh sa začal na prelome mája a júna, keď sa český parlament začal znova zaoberať návrhom zákona na zavedenie homosexuálnych manželstiev. Verejné tajomstvo je, že tému predostrela strana ANO expremiéra Andreja Babiša, ktorá sa tým údajne snaží rozhádať súčasnú koalíciu. Preto údajne ANO dodalo hlasy, aby sa k tomuto bodu otvorila schôdza. No viacerí jej predstavitelia sa vraj v kuloároch vyjadrili, že pri finálnom hlasovaní návrh nepodporia.

V koalícii to skutočne vyvoláva spory, ale zatiaľ sa nezdá, že by mali spôsobiť vládnu krízu. Výsledkom celej situácie je, že hlasovanie o novele sa neustále odkladá.

Toľko politická stránka veci.

Omnoho viac však nedávno rozvírila hladinu na prvý pohľad nepodstatná vec, akou je rozhovor Jany Jochovej pre portál Seznamspravy.cz. Jochová je predsedníčka Aliance pro rodinu, ktorá je v občianskej spoločnosti najsilnejší kritik zavedenia manželstiev homosexuálov. Preto bola hostkou relácie Ptám se já, ktorú moderuje Marie Bastlová. Témou malo byť manželstvo „pre všetkých“.

Divák však od začiatku mohol získať dojem, že nejde až tak o manželstvá, ako o Jochovú. Moderátorka totiž pôsobila, že jej jedinou snahou je svoju respondentku nachytať a znemožniť. To sa jej podarilo približne v 28. minúte.

Stalo sa to, keď sa moderátorka pokúsila pripodobniť volebné právo žien k manželstvám homosexuálov. Jochová prirovnaniu dlhšie odolávala. Napokon však povedala, že pre ňu volebné právo pre ženy nie je záležitosť, pre ktorú by šla na barikády.

Nato prišla otázka novinárky: „Takže kvôli tomu, aby ste zabránili manželstvu pre všetkých, by ste na barikády šli, ale za volebné právo pre ženy nie?“

Jochová odpovedala: „Pretože keby som mala manžela, ktorého mám, tak prečo by to volebné právo nemohol vykonávať za mňa? Myslím, že by som sa s ním dohodla.“

Zdá sa, že Jochová si hneď uvedomila, že nešlo o šťastný výrok a povedala, že je, samozrejme, rada, že volebné právo má. Dodala, že ženská emancipácia jej je blízka a vrátila sa k téme rozhovoru. No chyba, na ktorú čakala moderátorka so svojím štábom, už bola na svete.

Jochovej výrok sa následne virálne rozšíril po internete. Reakcie sa niesli v duchu rozhorčenia, moralizovania, odsudzovania, vulgárnych nadávok či výziev predstaviteľom KDU-ČSL, aby prestali spolupracovať tak s Alianciou, ako aj s Jochovou. Tieto výzvy smerovali najmä k Mariánovi Jurečkovi, predsedovi KDU-ČSL, ktorý je zároveň vicepremiérom a ministrom práce a sociálnych vecí. Tomu Aliancia radí v oblasti rodinnej politiky. Okrem neho apelovali aj na poslanca Václava Krála, pre ktorého Jochová pracuje ako poslanecká asistentka.

Reakcie na vyjadrenia Jany Jochovej. Foto: reprofoto twitter.com

Prvotná reakcia Aliance pro rodinu bola nasledovná:

Sociálne siete sa vybúrili hlavne na Jane Jochovej. Pozornosť by si však zaslúžili aj moderátorka Marie Bastlová a taktiež samotné médium, ktoré reláciu vysielalo. Na Jochovú nasadili celý tím ľudí, ktorí sa mali počas rozhovoru vŕtať vo všetkom, čo respondentka povie. Vždy, keď Jana Jochová hovorila o dátach, moderátorka Bastlová ju vyzývala, aby menovala autorov štúdií, z ktorých vychádza.

Štáb pritom ani raz nezistil, že by Jochová v debate klamala či zavádzala. Naopak, chyby robila moderátorka. Ako poukázal vo svojom texte právnik Jakub Kříž, Bastlová „pomotala náhradné materstvo a adopciu. Tvrdila, že vyhláška ministra Rakušana o rodných listoch obsahuje akúsi dobrovoľnú možnosť, že do rodného listu vedľa biologických rodičov ,bude môcť byť pripísaný ten ďalší rodič‘ (asi myslela rodiča právneho). Prosím, to je dezinformácia, žiadny rodič sa pripisovať nebude, biologický jednoducho nebude v rodnom liste uvedený,“ uvádza Kříž.

Možno aj preto, že sa moderátorke sprvu nedarilo Jochovú nachytať, sa Bastlová znížila k subjektívnemu hodnoteniu jej výrokov. Na tvrdenie, že čas overil manželstvo ako funkčnú inštitúciu, jej napríklad odvetila, že to nie je pravda.

Následne začala moderátorka hodnotiť dáta, ktoré Aliance používa vo svojich materiáloch a konštatovala, že v nich „bolo všetko prekrútené“. Keď jej Jochová vysvetľovala, ako používa dáta, s ktorými pracuje, moderátorka nad jej tvrdeniami opäť vynášala hodnotové súdy, alebo sa tvárila posmešne.

Bastlová túto časť ukončila vlastným výkladom toho, ako podľa nej pracuje Aliance pro rodinu s dátami. Respondentky sa vzápätí opýtala, či si myslí, že je vhodné viesť debatu tak, že „polemizujú o vetičkách v štúdiách“. Evidentne prekvapená Jochová na to odpovedala: „To sa pýtate vy mňa?“

Dôvodom neférovo vedenej diskusie mohlo byť, že Jochová si dovolila vo verejnom priestore zastávať konzervatívny názor. Naznačuje to trend, ktorý možno badať aj u nás. Je ním snaha spájať každého, kto má konzervatívne názory, s extrémnou pravicou.

Podobné mentálne skratky potom umožňujú správať sa voči ideovému oponentovi nie ako k zástancovi relevantného názoru, ale ako k hrozbe. A hrozbu treba dobre strážiť. Ak sa už ukáže na verejnosti, tak ju treba za každú cenu odsúdiť a ponížiť. Preto je možné nasadiť na ňu celý tím. Akoby nestačilo, že voči nej vystupuje takmer celá mediálna scéna.

Preto nie sú škandalózne ani tak Jochovej výroky, ako skôr správanie moderátorky a jej tímu. Hanebný je aj fakt, že sa v českých médiách voči podobným praktikám takmer nikto neohradil.


Michal Čop