Facebook cenzuroval „dezinformácie“ o pandémii, ktoré sa ukázali ako pravdivé

Slová Zuckerberga si zaslúžia bližšiu pozornosť. Týkajú sa podstaty slobodnej spoločnosti, ktorá bola počas pandémie ohrozená. A týkajú sa aj pravdy, poznania a vedeckého výskumu, ktorý dokáže napredovať len v otvorenom, slobodnom prostredí. Naopak, v prostredí, kde sa kritické hlasy potláčajú, pravda a poznanie degenerujú.

Videli sme to aj počas pandémie.

Fungovalo to celkom jednoducho, miestami až primitívne. Skupina alarmistov, ktorá sa presadila v pandemických komisiách, sa vyhlásila sa jediný hlas vedy a pravdy (neprávom). Tých, ktorí vybočovali z tvrdej línie, odpísala ako dezolátov. Vrátane kritických lekárov a vedcov. Výsledok: autority mohli vystrašenej spoločnosti nariadiť takmer čokoľvek. A prešlo to. Lebo kritika bola zrazu zakázaná, respektíve vytlačená na okraj, takmer do ilegálnej zóny.

Autority vďaka tomu dokázali presadiť aj úplné nezmysly, ktoré boli v zjavnom rozpore s vedou a rozumom. Napríklad povinné plošné nosenie rúšok v exteriéroch, plošný zákaz vychádzania aj mimo ohnísk infekcie, zákaz navštevovať blízkych v inom okrese, vynútené očkovanie mladých športovcov, ktorí prekonali covid a boli prirodzene imunizovaní…

Korunou zvrátených pandemických opatrení bola segregácia neočkovaných. Pred Vianocami 2021 nesmeli chodiť do obchodov. A keď nemali „covid pas“, nesmeli ísť ani do práce.

Tým pozornejším určite neuniklo, že pointou buzeračných opatrení bolo presadiť program plošného očkovania. Látkami, ktoré prešli len zrýchleným, nie štandardným testovaním… Kto prikývol, mal voľný režim. Kto odmietol, skončil v režime lockdownu. Heslom dňa bola pomýlená a celkom nevedecká téza „vakcína je sloboda“. V tom čase už totiž veda a medicína priznávali, že očkovanie proti covidu nevie zabrániť infekcii a jej šíreniu. A takisto nevedie ku kolektívnej imunite (podobne ako k nej nevedie ani sezónne očkovanie proti chrípke).

V januári 2022 sa pandemická politika a tlaky na povinné očkovanie zrútili. Dôvod: nestáli na vedeckých základoch. Veľká časť západnej spoločnosti sa búrila, hlavne v tradične slobodných krajinách ako Spojené štáty, Kanada, Holandsko (tam dokonca počas protestov tiekla krv policajtov). Revolučné zmeny, ktoré naštartovali pandemickí jastrabi, boli neudržateľné.

Dnes už vo vedeckej komunite prevláda názor, že väčšina opatrení bola neprimeraná a neúčinná. Nový nemecký minister zdravotníctva (a lekár) Lauterbach priznal, že opatrenia ako plošné nosenie rúšok vonku boli idiotské. Šéf Oxford Vaccination Group Andrew Pollard potvrdil, že pravidelné (sezónne) očkovanie proti covidu má význam len pri rizikových skupinách ako sú seniori a chronicky chorí ľudia, očkovanie ľudí v produktívnom veku má podľa neho len marginálny efekt (navyše je spojené s množstvom rizík a vedľajších účinkov, ktoré sa stále skúmajú).

Inými slovami: kritici plošných pandemických opatrení a kritici kampane „vakcína je sloboda“ neboli dezinformátori ani dezoláti. V mnohom mali pravdu.

Zuckerberg po dvoch rokoch hovorí, že boli cenzurovaní a postihovaní neprávom. Pretože veľká časť z ich tvrdení – odpisovaných do sféry údajných dezinformácií – sa nakoniec buď potvrdila, alebo patrí medzi polemické tvrdenia (ktoré nie sú ani potvrdené, ani vyvrátené).

Autority napríklad potláčali údajné konšpiračné teórie, že koronavírus mohol uniknúť z biolaboratória vo Wu-chane, kde sa robili s účasťou amerických sponzorov experimenty „gain-of-function“ (je to laboratórna úprava pôvodne prírodných vírusov tak, aby získali požadované vlastnosti, napríklad neprirodzene vysokú infekčnosť pre človeka). Dnes v západnej spravodajskej a vedeckej komunite prevláda názor, že možnosť laboratórneho úniku patrí medzi najpravdepodobnejšie.

Ďalej: ak niekto upozorňoval na to, že nové vakcíny nie sú celkom bezpečné, pretože môžu byť spojené s trombózami, neurologickými poruchami alebo zápalmi srdcového svalu, bol odsudzovaný ako nebezpečný dezinformátor.

Stalo sa to aj reportérke RTVS, ktorá upozornila na smrť mladej učiteľky krátko po očkovaní vakcínou od AstraZeneca. Autority a médiá žiadali, aby bola potrestaná za šírenie hoaxov. RTVS sa ospravedlnila. Predčasne. Lebo krátko na to aj Európska lieková agentúra potvrdila, že s očkovaním touto vakcínou sú spojené riziká trombózy a mali by byť uvedené v informácii o možných vedľajších účinkoch vakcíny.

Podobný príklad: aj tí, ktorí upozorňovali, že viacerí mladí športovci mali po očkovaní mRNA vakcínami zápal srdcového svalu (niektorí s fatálnymi následkami), boli vyhlásení za dezinformátorov. Lebo také niečo vraj výrobca nepotvrdil… Dnes sme ďalej. Zápal srdcového svalu je v príbalovom letáku vakcíny Comirnaty uvedený ako jeden z vedľajších účinkov očkovania.

A nakoniec, za prekonané a vyvrátené sa dnes považujú aj pôvodné tézy o tom, že plošné očkovanie bráni šíreniu infekcie, zabezpečí kolektívnu imunitu a skoncuje s covidom. Jednoducho: program plošného očkovania stál na nesprávnych východiskách. Jeho motor bol politický a mediálny. Nie vedecký a medicínsky.

Asi nezaškodí dodať, že kritici nenarážali len na cenzúru v médiách a na sociálnych sieťach. Aktivisti proti viacerým kritickým lekárom iniciovali disciplinárne konania, ktoré mali viesť k strate licencie.

A nielen to. Mária Kolíková (dnes SaS) v čase pandémie presadzovala nové paragrafy v Trestnom zákone, ktoré by trestali väzením šírenie a dokonca aj zdieľanie obsahu, ktorý autority vyhlásia za dezinformačný.

Jej návrh, našťastie, neprešiel. No ak by sa táto prax presadila, dôsledky by boli ohavné. Kritické hlasy, ktoré sa nakoniec ukázali ako pravdivé a spoločensky potrebné, by boli celkom umlčané zbraňami trestného práva.

Práve toto – snahy umlčať legitímnu kritiku – bolo a dodnes ostalo jadrom problému spoločnosti, ktorá si kedysi nahovárala, že je slobodná, otvorená, oddaná právu a pravidlám fair play.

Spoločnosť môže byť zdravá a produktívna len v prípade, že je v nej priestor na slobodnú polemiku, kritiku, pochybnosti, hľadanie pravdy. A nielen vo formálnom zmysle (ústavou a zákonmi), ale aj praxou. Podmienkou napredovania je schopnosť priznávať si omyly, opravovať chyby. Prijať zodpovednosť za nesprávne rozhodnutia. Alebo trestať manipulátorov.

Platí to aj opačne. Kde sa presadí režimová politika alebo „dvorná kultúra“ – teda taká, kde sa ľudia zdráhajú vystúpiť s námietkami a kde sa nadmieru darí ohybným pritakávačom – tam sa priestor pre pravdu, spravodlivosť a efektivitu (hľadanie najlepších riešení) dramaticky zúži.

Je pekné, že ľudia ako Zuckerberg sa dokázali k problémom postaviť čelom. A priznať si chyby. Tie, mimochodom, poškodili nielen pravdu, ale aj ich biznis.

A ešte krajšie by bolo, ak by sme si dva roky po šialenej pandemickej ére dokázali upratať aj doma, na Slovensku.

V slušnej spoločnosti sa za chyby platí. A ľudia ako Kolíková, Lengvarský, Mikas by sa zo svojich omylov a manipulácií nemali len tak nenápadne vymlčať.