Dag Daniš

Slová Zuckerberga si zaslúžia bližšiu pozornosť. Týkajú sa podstaty slobodnej spoločnosti, ktorá bola počas pandémie ohrozená. A týkajú sa aj pravdy, poznania a vedeckého výskumu, ktorý dokáže napredovať len v otvorenom, slobodnom prostredí. Naopak, v prostredí, kde sa kritické hlasy potláčajú, pravda a poznanie degenerujú.

Videli sme to aj počas pandémie.

Fungovalo to celkom jednoducho, miestami až primitívne. Skupina alarmistov, ktorá sa presadila v pandemických komisiách, sa vyhlásila sa jediný hlas vedy a pravdy (neprávom). Tých, ktorí vybočovali z tvrdej línie, odpísala ako dezolátov. Vrátane kritických lekárov a vedcov. Výsledok: autority mohli vystrašenej spoločnosti nariadiť takmer čokoľvek. A prešlo to. Lebo kritika bola zrazu zakázaná, respektíve vytlačená na okraj, takmer do ilegálnej zóny.

Autority vďaka tomu dokázali presadiť aj úplné nezmysly, ktoré boli v zjavnom rozpore s vedou a rozumom. Napríklad povinné plošné nosenie rúšok v exteriéroch, plošný zákaz vychádzania aj mimo ohnísk infekcie, zákaz navštevovať blízkych v inom okrese, vynútené očkovanie mladých športovcov, ktorí prekonali covid a boli prirodzene imunizovaní…