Staňák: Lieky na výnimku pripomínajú divoký západ. Rozhodnutie súdu v prípade malej Editky bolo unáhlené
Nevieme hradiť každý liek, lebo rozpočet je limitovaný. Hranicu ochoty platiť máme preto, aby sme vedeli vygenerovať čo najviac zdravia pre celú populáciu, teda aj pre tých, ktorí nemajú taký hlas, hovorí Michal Staňák, poverený riaditeľ Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO). Dodáva, že za lieky dnes platíme viac než západné štáty, a preto nepotrebujeme systém liekov na výnimku, ktoré preplácajú poisťovne. Ak liek nie je kategorizovaný, je vraj veľmi drahý alebo nemá patričný prínos.
01_Stanak_MZ
Michal Staňák. Foto: Matúš Zajac
Po výrobe prechádzajú medikamenty procesom registrácie, čím získajú povolenie predaja na európskom či slovenskom trhu. Ich výrobcovia môžu ďalej požiadať v jednotlivých krajinách o kategorizáciu, aby mohli byť tieto lieky plne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia. Inštitúcia NIHO vznikla len minulý rok a skúma, ktoré lieky sa nám oplatí kategorizovať, a odporúča ministerstvu zdravotníctva, či by malo s výrobcom liekov vyrokovať lepšiu cenu.
Začnime konkrétnym prípadom, ktorý vyvolal v poslednom období v spoločnosti výraznú diskusiu. Prečo sa vaša inštitúcia nevyjadrovala k prípadu malej Editky, ktorá trpí spinálnou muskulárnou atrofiou (SMA) II. typu a žiadala na výnimku uhradiť liek Zolgensma?