Mesačné výdavky vysokoškolákov sa pohybujú v stovkách eur. Ako na to pripraviť rodinný rozpočet?

Aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, vysokoškolské vzdelanie nie je lacná záležitosť. Nejde totiž len o náklady priamo spojené so štúdiom, ktoré sú často minimálne. Dôležité je, v akom meste bude dieťa študovať, aké budú náklady na bývanie, školské pomôcky, stravu a potraviny, prepravu a rôzne iné mimoriadne položky spojené so zabezpečením štúdia.

Pri bývaní záleží, či vysokoškolák pochádza z mesta, kde je aj univerzita, na ktorej študuje, alebo býva na internáte, prípadne v prenajatom byte. Orientačne sa ceny za internáty pohybujú od zhruba 65 eur do 130 eur v závislosti od počtu spolubývajúcich na izbe, internátnej budove či type izby.

Bývanie v súkromných bytoch vychádza omnoho drahšie. V závislosti od mesta a počtu spolubývajúcich však treba rátať so stovkami eur. Za jednu samostatnú izbu v Bratislave študent bežne zaplatí aj 300 eur. Pri prenájme menšieho jednoizbového bytu treba rátať minimálne s 500 eurami.

Náklady na cestovné či študijné pomôcky sa pohybujú v desiatkach eur. Prirátať treba ešte aj stravu. Ak sa kalkuluje so štyrmi až piatimi eurami na jedlo na deň, suma sa ľahko vyšplhá na 120 až 150 eur mesačne. A prirátať treba aj mimoriadne výdavky či útraty spojené s nejakým kultúrnym vyžitím.

Celkové mesačné výdavky sa po sčítaní všetkých položiek pohybujú v pásme od zhruba 260 do 400 eur, no ľahko tieto sumy môžu prekročiť. Ročne to predstavuje približne 2 300 až 3 600 eur, no len vtedy, ak sa predpokladá, že mimo semestra je študent doma a nemá žiadne výdavky.

Lukáš Nemergut, odborník na osobné financie z Partners Group SK, upozorňuje, že „celkové náklady za päťročné štúdium dieťaťa na Slovensku sa môžu vyšplhať na desať-, ale aj osemnásťtisíc eur“.

Treba pritom myslieť ešte aj na infláciu. O 18 rokov bude totiž cenová hladina na úplne inej úrovni. Rovnako tak aj náklady na štúdium. Na predstavu, dnes je cenová hladina o zhruba 80 percent vyššia, než bola pred dvomi dekádami, niekedy v roku 2003.

Ako sa na to pripraviť

Podľa finančníkov je dobré myslieť na tieto výdavky včas. „Čím skôr rodičia začnú s prípravou, teda s odkladaním a so zhodnocovaním úspor cez rozumné investičné programy, tým nižšiu sumu budú musieť mesačne dať bokom,“ skonštatoval Nemergut.

„Sporenie menšej sumy mesačne od narodenia dieťaťa do jeho dospelosti zaťaží rodinný rozpočet podstatne menej ako príprava na poslednú chvíľu. Vtedy je potrebné odkladať mesačne oveľa vyššiu sumu,“ tvrdí odborník.

V prípade, že rodičia začnú sporiť už po narodení dieťaťa, majú na získanie potrebnej sumy zhruba 18 rokov. Ak by mesačne odkladali zhruba 30 eur, pri priemernom výnose šesť percent by podľa odborníkov nasporili 11-tisíc eur. Ak by šetrili 60 eur mesačne (čo je aktuálna výška prídavku na dieťa), mali by na konci obdobia k dispozícii zhruba 23-tisíc eur.

V prípade, že sa rozhodnú rodičia odkladať financie neskôr, napríklad keď bude dieťa na strednej škole, pôjde o omnoho vyššie sumy, ktoré viac zaťažia rodinný rozpočet. Odborníci v takom prípade upozorňujú na príliš lákavo vyzerajúce investičné ponuky, ktoré so sebou môžu niesť riziko. Navyše platí, že rizikovejšie investičné nástroje je vhodnejšie využívať pri dlhodobom sporení, v rozmedzí minimálne sedem až desať rokov.

Možností, kam investovať, je mnoho

Ročný výnos na úrovni šesť percent znie síce lákavo, no na klasickom sporiacom účte ho nemožno očakávať. Odborníci radia poobzerať sa aj po ďalších možnostiach, ktorých je pomerne dosť.

V rámci dlhodobého sporenia (napríklad od narodenia dieťaťa) je vhodnejšie investovať do rizikovejších nástrojov, kde sa toto riziko v priebehu času rozloží. Do úvahy pripadajú podľa finančných poradcov podielové alebo ETF fondy. Rovnako je možné poobzerať sa aj po realitných podielových fondoch, prípadne po vysokorizikových a volatilných kryptoaktívach, ktoré však dosahujú aj vysoké výnosy. Treba myslieť aj na to, že s vyšším počtom rôznych investičných nástrojov riziko klesá.

Pri krátkodobom sporení na „poslednú chvíľu“ odporúča finančník z Partners Group rozdeliť kombináciu produktov na tretiny. Časť by podľa neho mala smerovať do sporiaceho účtu, časť do vhodne zvolenej stratégie ETF fondov a posledná tretina do realitných podielových fondov s kvalitnými nehnuteľnosťami v portfóliu.

„Takto dosiahneme vyvážený pomer bezpečnosti a potenciálneho výnosu v takomto krátkom horizonte. Ak by sme mali dlhší čas, pomery vkladov do produktov by sa menili a výnosnosť investícií by mohla stúpať,“ radí Nemergut.

Čomu sa treba podľa neho pri financovaní vysokoškolského štúdia radšej vyhnúť, sú úvery či pôžičky. „Vzniká pri nich záväzok vrátiť nielen požičanú sumu, ale aj úroky, čím sa štúdium značne predraží. Po ukončení štúdia by vznikol niekoľkoročný záväzok splatenia týchto úverov, následkom čoho by dieťa muselo odložiť napríklad riešenie vlastného bývania alebo iný finančný cieľ,“ konštatuje.