Podivný prípad českej ekonomiky. Krajina v recesii je aj nie je

Napríklad 70. roky minulého storočia prekvapila ekonomický svet kombinácia inflácie a recesie, ktoré sa dovtedy považovali za opozitá. Súčasnosť ponúka unikátny mix dvoch externých šokov po sebe (pandémia a vojna) s politickou reakciou v podobe obrovských fiškálnych a monetárnych stimulov, ktoré padli už na riadne nastimulované ekonomiky. Výsledkom je prapodivný mix makroekonomických ukazovateľov.

Český ekonóm Kamil Kovář z Moddy’s Analytics upozornil na svojom blogu na zaujímavú kombináciu makročísel, ktoré aktuálne vykazuje česká ekonomika. Tento blog dokonca zaujal aj svetoznámeho ekonóma Tylera Cowena, ktorý ho diskutuje na svojej stránke Marginal Revolution.

V českej ekonomike kleslo HDP dva štvrťroky za sebou, čo je štandardný prejav recesie. Spotreba domácností klesá už päť kvartálov po sebe, kumulatívne o 7,6 percenta. To je pomerne vysoké číslo, spotreba domácností nezvykne tak prudko reagovať v takom krátkom období. Navyše, do Českej republiky prišlo značné množstvo utečencov, ktorí by mali celkovú spotrebu v krajine dvíhať.

Mierne poklesli aj investície, no ostávajú pomerne vysoko. Z pandemických nížin prudko narástli exporty. Čo je však najviac kontraintuitívne, nezamestnanosť v krajine sa drží extrémne nízko na úrovni 2,1 percenta a zamestnanosť naďalej rastie.

Záverom Kamila Kovářa je, že napriek číslam nie je Česko v súčasnosti v recesii. Reálne šoky, najmä prudký rast cien energií, spôsobili odklon od spotreby. No k recesii mu chýba dopytový šok. Producenti na pokles spotreby nereagujú, majú dôveru v budúcnosť, neznižujú výrobu a neprepúšťajú ľudí. Kovář však zároveň upozorňuje, že ak sa rozvinie dopytový šok, môže pomerne rýchlo vyvolať špirálu straty dôvery v ekonomiku.

Viac svetla by možno priniesla analýza výkonnosti jednotlivých odvetví českej ekonomiky. No tento podivný makroprípad recesie, ktorá je aj nie je, opäť pripomína, že skutočnosť sa nemusí vždy riadiť podľa makroekonomických modelov.