Charizmatický kresťan Peter Lipták: Hegera politika nepokazila. Boh nás chce mať v EÚ

Ako ste sa stali evanjelizátorom?

Asi by som najprv odpovedal na to, ako som sa vôbec stal skutočne veriacim v Ježiša Krista. Vyrástol som v kresťanskej rodine. Nebola tam však živá viera. V puberte som začal rebelovať, teda počúvať hudbu, ktorá bola až satanistická. V partii sme začali popíjať alkohol, ktorý som neskôr miešal s liekmi. Potom som začal vo veľkom pestovať marihuanu. V roku 1997 ma polícia chytila s dvoma kilami marihuany. Vtedy sa mi zrútil svet, dokonca som sa pokúsil zabiť. Dal som ruku do elektrickej skrine, čo ma odhodilo, ale nezabilo. Po tomto pokuse som nastúpil na štvrť roka na Prednú Horu, na moje v poradí tretie protidrogové liečenie.

Brali ste len marihuanu, alebo aj iné drogy?

Už v devätnástich som mal prvú skúsenosť s heroínom. Potom prišli iné drogy ako pervitín a LSD. Medicínsky sa moja závislosť označovala termínom F 19, čo je závislosť od viacerých psychotropných a omamných látok. Bolo mi jedno, čo si dám, dôležité pre mňa bolo byť mimo.

Prečo?

Realita a bežný život sa mi zdali sivé, nudné, nezmyselné.

Boli ste aj vo väzení?

Nie, lebo som nebol klasický díler, ktorý predáva drogy. Skôr som ich vymieňal za iné. To ma zrejme zachránilo od väzenia. Na súde som dostal 15 mesiacov s podmienkou na dva roky. Myslím, že to bol zázrak.

Ako pokračoval váš príbeh?

Keď som bol už poriadne na dne, prišiel ku mne kamarát, ktorý bol taktiež v narkomanských kruhoch, no bol ako vymenený. Hovoril mi niečo o Ježišovi, veľmi som nerozumel, o čo mu ide, ale pozval ma na stretnutie s názvom Oheň, ktoré organizuje katolícke charizmatické spoločenstvo Marana Tha. Je to stretnutie, na ktoré prichádza od troch do päťtisíc ľudí. Počas modlitby chvál som odrazu vnímal, že Boh je tam prítomný. Nikto mi nič nemusel hovoriť a vsugerovať, ja som skrátka cítil jeho prítomnosť. Vedel som, že tam je.

Kto chcel, mohol ísť potom na modlitbu, kde sa modlili zaňho osobne. Rehoľná sestra s ďalším dievčaťom sa začali modliť za mňa modlitbu príhovoru, ako sa kedysi modlil Ježiš a neskôr apoštoli. Ťažko vtesnať do slov, čo sa odohralo. Odrazu som vedel, že stojím pred Ježišom. Nebolo to nič vizuálne, nemal som nejakú halucináciu, ani zjavenie. Tým najhlbším duchovným spôsobom som prosto vedel, že stojím pred Ježišom.

Aké to bolo?

Vedel som, že on vidí všetky moje hriechy a úplne všetko, čo som kedy spravil. Zároveň som však silno cítil aj to, čo sa píše v Biblii, hoci som ju v tej chvíli ešte nepoznal: že on neprišiel svet odsúdiť, ale spasiť. Aj keď som bol pred ním úplne odhalený so všetkým zlým, čo som kedy spravil a ten zoznam bol veľmi dlhý, cítil som obrovské prijatie, milosť a milosrdenstvo. V tom momente som mu dal svoj život.

Čo to znamená, že ste mu dali svoj život?

Jednoducho som mu povedal, že mu chcem patriť. Že toto som hľadal celý svoj život a túto jeho prítomnosť chcem už navždy. Že chcem žiť to, čím je a čo prináša. Nebola to nejaká pekná uhladená modlitba, skôr v tom bolo srdce. Zároveň však v tejto Božej prítomnosti došlo aj ku takzvanej konfrontácii moci.

Konfrontácii moci?

Keďže som bol naplnený Duchom Svätým, demonštrovala sa vo mne až démonická spútanosť, v ktorej som bol pre závislosti a trochu aj okultné skúsenosti ako veštenie či hudba. Začal som sa triasť a bolo to celé dosť dramatické. V tom momente tam pribehli ďalší ľudia z tímu a začali sa za mňa modliť. Následne ma zobral nabok jeden kňaz, u ktorého som sa vyspovedal. Tým som spečatil túžbu prijať odpustenie od Ježiša, ktorého som stretol a ktorému som odovzdal svoje hriechy. Keď mi dal kňaz rozhrešenie, zrazu som bol úplne vyslobodený.

Ako sa to prejavovalo?

Mal som pocit, že zo mňa spadlo sto kíl a že sa skoro vznášam. Skutočne som sa cítil až fyzicky ľahší. Nešlo len o to, že som si zrazu povedal, že sa polepším. Ja som bol reálne uzdravený Božou mocou. Nebola tam žiadna sugescia, nebolo to o mojej vôli. Vyslobodila ma Božia moc.

Odvtedy ste skončili s drogami?

Áno. Dokonca mi od prvého momentu začal smrdieť dym. Keď som sa o niekoľko dní udrel, povedal som len "au". A to bol zázrak, lebo dovtedy by som povedal jedno škaredé východniarske súvetie. V Biblii sa píše, že „z plnosti srdca hovoria ústa“ a ja som si uvedomil, že aj ja mám nové srdce. Nestal som sa dokonalým človekom, ale bol som vyslobodený z vecí, ktoré ma dovtedy doslova spútavali, ako napríklad pornografia.

Psychiatri a psychológovia hovoria, že psychická závislosť od drog trvá do smrti.

Ja však hovorím, že som slobodný človek. Narkoman vo mne zomrel spolu s Kristom, a keďže Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, tak aj ja žijem novým životom. Už nie som abstinujúci narkoman, ja som nový človek. A to je zázrak, ktorý dokáže iba Kristus. Akoby som to nikdy nerobil. Pamätám si to, ale už to nie som ja. My sa od hriechov nedokážeme očistiť, to môže len Ježiš, lebo on zomrel za naše hriechy a vstal z mŕtvych, aby nám dal večný život. Ale dar večného života musí každý prijať sám. Preto musí každý človek dať svoj život Ježišovi. Sami svojimi skutkami sa totiž spasiť nevieme.

Pôvodne som sa pýtal, ako ste sa stali evanjelizátor. Skúsme ešte zodpovedať túto otázku.

Keďže som zažil takúto dramatickú premenu, ľudia chceli vedieť, čo sa mi stalo. Aj keby som nechcel, musel som svedčiť. Neskôr ma pozývali na hodiny náboženstva rehoľné sestry, ktoré boli pri mojom obrátení a ktoré počuli moje svedectvo. A potom ma začali pozývať na stretnutia ďalší ľudia. Nerobím to tak, že si prenajmem miestnosť, vylepím plagáty a usporiadam akciu, na ktorú volám ľudí. Ja len odpovedám na pozvania. Napríklad mi zavolá nejaký kňaz a pozve ma k birmovancom.

Študovali ste teológiu?

Áno, začal som študovať tri roky po tom, čo som bol vyslobodený. Teológiu som skončil ako laik, lebo som cítil, že Boh ma povoláva do manželstva a aj k ohlasovaniu evanjelia.

Oproti ďalším evanjelizátorom ste iný v tom, že sa pomerne často vyjadrujete na sociálnych sieťach aj k aktuálnemu politickému dianiu. Prečo to robíte?

Chcel by som zdôrazniť, že nie som politický komentátor. Som katolícky evanjelizátor a túžim po tom, aby ma ľudia takto vnímali. Ak niekoho irituje, že sa vyjadrujem aj k politickému dianiu, vopred sa ospravedlňujem. Robím to preto, lebo milujem Slovensko a túžim, aby sa tu dobre žilo. Aby tu nebola korupcia, ale spravodlivosť. Veľa mojich kamarátov, ako Rišo Vašečka a Braňo Škripek, išlo priamo do politiky, ale ja takúto ambíciu nemám. Veľmi sa mi páči odpoveď Billyho Grahama, ktorý priviedol k Ježišovi okolo dvesto miliónov ľudí. V 60. rokoch bol v USA veľmi populárny, a keď sa ho jeden redaktor pýtal, či nechce kandidovať za prezidenta, tak povedal, že nechce vymeniť vyšší úrad (službu evanjelistu) za nižší (úrad prezidenta USA). Na politiku nemám ani ľudsky.

Je však potrebné, aby sa k spoločenským udalostiam verejne vyjadril aj niekto, kto nie je politik ani nie je nikým platený. Kňazi nemôžu byť politicky činní a väčšinou sa ani nechcú vyjadrovať. Rovnako to majú aj evanjelikálni pastori a aj vedúci spoločenstiev. Pastierske typy sa nevyjadrujú priamo, lebo chcú žiť s ľuďmi v dobrých vzťahoch a nechcú si to v spoločenstvách kaziť. Ja však spoločenstvo nevediem. Mojím povolaním ako evanjelizátora je, že chcem vykričať pravdu. V prvom rade tú najdôležitejšiu, že Ježiš je Pán a Spasiteľ. Ale mám v sebe aj túžbu vyjadriť pravdu v oblasti spoločenského alebo politického života.

Odkiaľ čerpáte informácie?

Z klasických médií. Rád sledujem rôzne historické dokumenty, alebo si niečo naštudujem k téme, ktorá ma zaujme.

Treba povedať, že viacero ľudí s vami na sociálnych sieťach otvorene polemizuje. Niekedy aj pomerne tvrdo. Nebojíte sa, že svojimi vyjadreniami môžete niekoho odradiť od viery?

Mnoho ľudí so mnou aj súhlasí, hoci sa nájdu takí, ktorí polemizujú. Aj pri ohlasovaní evanjelia ma niekoľko ľudí, slušne povedané, pošle do paže. Obzvlášť pri pouličných evanjelizáciách, ale mne to neprekáža. Neveriacich alebo liberálne zmýšľajúcich ľudí, ktorí by mali byť hlavným cieľom evanjelizácie, môže skôr iritovať postoj veriacich, ktorí sa v boji proti zvrátenej progresívnej ideológii utiekajú ako k záchrane k ruskému režimu. Na jeho čele pritom stojí bývalý príslušník KGB, ktorý nikdy neprešiel konverziou. Z toho, čo Vladimír Putin hovorí a robí, vychádza, že v srdci je ešte vždy komunista sovietskeho typu, ktorý už v roku 2005 počas prejavu o stave krajiny otvorene povedal, že „kolaps ZSSR bol najväčšou geopolitickou katastrofou storočia”.

Sovietsky komunizmus má spolu s tým čínskym na svedomí 80 až 100 miliónov obetí. Putin sa síce hlási k ruskému pravosláviu, ale na jeho čele tiež stojí bývalý príslušník KGB patriarcha Kirill. Keď náboženský vodca povie, že „smrť vo vojne proti Ukrajine zmýva všetky hriechy”, je to absolútne antibiblické. Naše hriechy zmýva len krv Ježiša Krista preliata na kríži. Kirillov výrok je podobný islamistickému džihádu a určite ho nemožno nazvať kresťanským. Tým nechcem povedať, že sa v ruskom pravosláví nenájdu úprimní veriaci.

Vy však nezostávate len pri odsúdení vojny. Z vašich vyjadrení na sociálnych sieťach je evidentné, že zastávate jasne atlantické názory. Pápež František je však názorovo inde. On hovorí napríklad aj o štekote NATO pri hraniciach Ruska. Necítite tam napätie?

Nemyslím si, že pápež František je názorovo niekde inde. V marci minulého roka napríklad povedal: „Žiaľ, neprestáva násilná agresia proti Ukrajine, nezmyselný masaker, v ktorom sa každý deň opakujú ukrutnosti a zverstvá. Neexistuje pre to ospravedlnenie!“ V úvahe o „štekote NATO pri hraniciach Ruska” sa určite nesnažil túto ruskú agresiu ospravedlňovať. Aj mne je ľúto nielen Ukrajincov, ale aj každého Rusa, ktorý v tejto vojne zahynie zblbnutý propagandou. Myslím si, že toto chce vyjadriť aj pápež, ktorý nevyzýva na vojnu, ale na mier. Cieľom NATO nebolo, čím viac sa rozšíriť, aby mohlo „brechať okolo ruských hraníc”. Putin to tak možno vnímal, ale ukrajinský ľud sa slobodne rozhodol pre západné smerovanie. EÚ a NATO predsa nerobili nábor. Slovensko a ostatné postsocialistické krajiny tam chceli vstúpiť dobrovoľne.

Okrem príčiny vojny sa atlantisti a pápež František líšia aj v tom, ako dosiahnuť mier. Zatiaľ čo atlantisti hovoria, že ten nastane, až keď bude Rusko vojensky porazené, podľa Františka treba prestať neustále rozprávať o zbraniach a začať hovoriť o mieri.

Neviem, či by som sa označil za atlantistu. Každý „izmus” sa mi prieči. Som jasne prozápadne zmýšľajúci kresťan. Netúžim po tom, aby bolo Rusko vojensky porazené. Nikto normálny netúži po tom, aby niekto napríklad bombardoval Moskvu. Chcem len, aby ruskí okupanti opustili celé územie Ukrajiny, lebo až vtedy nastane spravodlivý mier. Každá krajina má aj podľa katechizmu právo brániť svoje územie a to robí aj Ukrajina s podporou civilizovaného sveta. Navyše, Rusi ukazujú, že ak zvyšok sveta razantne nezareaguje, oni si len oddýchnu a o niekoľko rokov si znova odkroja ďalší kus Ukrajiny. Veď najprv obsadili Krym a o niekoľko rokov sa vybrali ďalej. Najväčší strach mi momentálne naháňa smerovanie Slovenska. Bojím sa, aby sme sa po najbližších voľbách nevydali smerom na východ namiesto NATO a EÚ.

Hneď sa k tomu dostaneme. Skúsme však ešte dokončiť vzťah pápeža Františka a atlantistov. Prečo podľa vás pápež hovorí niečo iné ako predstavitelia tvrdej línie voči Rusku?

V takomto kontexte povedal len jedinú vetu: „Možno štekanie NATO pri ruských dverách prinútilo šéfa Kremľa konať takto zle a vyvolať konflikt…”. Navyše ju položil len ako básnickú otázku s počiatočným slovom "možno”. Je absolútne v poriadku, že sa snaží zmierňovať napätie a že nie je predstaviteľom tvrdej línie. Pápež však nikde nepovzbudzuje k tomu, že Rusko je záchrana a máme sa vinúť k východu. Ak mi niekto ukáže takýto citát, zdvihnem ruky a poviem, že sa vzdávam.

Pápež zároveň hovorí aj to, že má podozrenie, že hnevu Ruska pomohol postoj Západu. A v istom zmysle karhá aj Západ, keď tvrdí, že každý hovorí len o zbraniach a nikto nehovorí o mieri. Akoby vyzýval na akúsi tretiu cestu.

V polarizovanom svete neexistuje niečo stredové. Treťou cestou je Božie kráľovstvo a je dobré, že ho pápež reprezentuje. Čo iné má hovoriť? Má povzbudzovať na vojnu? Koniec koncov, Ježiš je kniežaťom pokoja. Na druhej strane však katolícka teológia jasne učí o obrannej vojne, že napadnutý národ má právo sa brániť. A to pápež František nijako nespochybňuje.

Váš posledný status na Facebooku sa týkal blížiacich sa volieb. Písali ste, že ich považujete za najdôležitejšie v histórii, keďže sa v nich bude rozhodovať o tom, či sa nestaneme „guberniou“. Z toho aj z ďalších vašich odpovedí sa zdá, že každého, kto chce podporiť strany terajšej opozície, chápete ako niekoho, kto nás chce vlákať od náručia Ruska. Je to tak?

Nemyslím tým všetky opozičné strany, ale len tie, ktoré som v tom statuse menoval. Smer neustále útočí na EÚ a NATO. Robert Kaliňák zo Smeru spätne spochybnil aj referendum o vstupe do EÚ a NATO, ktoré sa konalo v roku 2003. To je nonsens, ich smerovanie je jasne na východ. Už približne desať rokov tu cez weby ako Hlavné správy a politikov ako napríklad Ľuboš Blaha, silno preniká ruská propaganda. Ľudia sú tým pomýlení. Preto mnoho kresťanov vidí spásu na východe, hoci to nie je pravda.

Nedávno som opäť čítal pastiersky list slovenských biskupov z roku 2002 o európskej integrácii, ktorý jasne povzbudzuje na vstup do Európskej únie. Slovenskí biskupi tam píšu, že „cirkev podporuje tento proces ako cestu k mieru a harmónii medzi ľuďmi, pokladajúc ho za rýchlejší spôsob, ako dosiahnuť spoločné dobro v Európe“. Zároveň však múdro upozorňujú, že „ak jej zmysel bude postavený len na materiálnych hodnotách, ľahko sa stane novým Babylonom, pretože v takomto spoločenstve bude každý hľadať len svoj vlastný prospech”. Veriacich povzbudzujú k evanjelizácii Európy prostredníctvom viery, ktorá bude živá a uvedomelá, nielen založená na tradícii. Som presvedčený, že tento list je Boží pohľad na veci a aj dnes ostáva rovnaký. Podľa mňa máme zostať v EÚ a západných štruktúrach a zároveň tam prinášať evanjelium.

Súčasné dianie na Slovensku mi pripomína situáciu, v ktorej bol Boží ľud v časoch proroka Jeremiáša. Judské kráľovstvo, malá krajina podobná Slovensku, ktorá bola medzi dvoma mocnosťami, Egyptom a Babylonom. Izraeliti sa chceli utiekať k Egyptu, ktorý predstavoval otroctvo, takú tú tvrdú päsť, čiže niečo ako dnešné Rusko. Mám pocit, že toto je aj pokušenie dnešných konzervatívcov. Ale Boh veľmi jasne hovoril, že Boží ľud sa má poddať Babylončanom, čo pre nich znelo neuveriteľne. Samozrejme, ide o príklad, kde nemusia sedieť všetky podrobnosti.

Prečo si myslíte, že Babylon je v Bruseli a nie napríklad v Moskve?

Aj biskupi hovoria v spomínanom liste o EÚ ako o možnom novom Babylone. O novom Babylone sa píše aj v Zjavení apoštola Jána ako o niekom, kto zviedol „všetky národy” (Zjv 18,23). EÚ reálne je spoločenstvo mnohých národov. Moskva symbolizuje jeden národ. Boh však ústami Jeremiáša (Jer 29,4-9) nazýva falošnými prorokmi tých, ktorí hovorili, že Boh uchráni Boží ľud a nestane sa súčasťou Babylonu, alebo že Egypt nás ochráni. Boh v skratke hovorí: Ja som vás poslal do Babylonu. Verím, že geopoliticky máme ostať súčasťou západu, ale zároveň sa nestať súčasťou „babylonského hriešneho systému.“ V tomto novom Babylone sa máme „rozmnožiť a neumenšiť”. Dnes sa Boží ľud množí hlásaním evanjelia.

Mnoho ľudí má obavy z toho, čo sa nám dnes EÚ snaží nanútiť. Konkrétne to je LGBT ideológia a veci s ňou spojené ako potraty, manželstvá homosexuálov, zmeny pohlavia a ďalšie veci, ktoré sú v príkrom rozpore s kresťanstvom. Rozumiete tomu, že niekto môže toto cítiť ako väčšiu obavu?

Úplne tomu rozumiem. Ale Rusko, obrazne povedané „Egypt”, v ktorého otroctve bolo Slovensko štyridsať rokov, vedú stále tí istí ľudia, bývalí dôstojníci KGB. Vojnový zločinec, ktorý bombarduje kostoly, zabíja ženy a deti a chce obnoviť Sovietsky zväz, nie je záchrancom. Toto nie je riešenie. My máme ostať tu v „Babylone”, v tomto zmätku, ktorý je inak tiež prácou sovietskych komunistov, ktorých agenti od začiatku budovali v západnej Európe rôzne kluby a strany. Existuje video z roku 1984, na ktorom jeden z ex-dôstojníkov KGB vysvetľuje, že sa snažili na Západe demoralizovať spoločnosť. Rozšírenie pornografie a ďalšie veci sú taktiež prácou sovietskych komunistov, ktorí pochopili, že keď morálne rozložia Západ, tak ho teoreticky dokážu premôcť. Ak hovoríme o zle v Európskej únii, tak jeho počiatky sú v Sovietskom zväze, kde bol už dva roky po októbrovej revolúcii legalizovaný potrat. Rusko je dodnes svetovo na prvom mieste v počte potratov. Toto určite nie je záchrana pre konzervatívcov.

Vy teda tvrdíte, že sme medzi dvoma mocnosťami a my si z nich máme vybrať Brusel.

Áno, vidím to tak, že Boh nás posiela do tohto Babylonu. Hovorí: choďte tam a rozmnožujte sa. Starajte sa o jeho blaho a pretvárajte ho.

Máte pocit, že Slovensko to robí? Nie je to skôr tak, že Európska únia omnoho viac vplýva na nás svojím liberalizmom ako my na ňu svojím kresťanstvom?

Určite máme čo robiť v oblasti evanjelizácie a šírenia kresťanských hodnôt. Celý východný blok EÚ podľa mňa pribrzdili niektoré veci, ale dlhodobo ich nemožno zadržať. V knihe Zjavení sv. Jána a aj v listoch apoštola Pavla je načrtnutý celý Boží plán. Čítame, že súčasťou Babylonu budú nakoniec všetky národy, svet sa nejako zglobálni a bude v ňom jeden antikristovský vládca.

Myslíte si, že tá doba už prichádza?

Nie hneď teraz, ale dlhodobo k tomu smerujeme. Paradoxne, marxisti položili základ, lebo počas sovietskeho komunizmu vznikla hrubá sila, ktorá prenasledovala cirkev. Neomarxizmus, ktorý je dnes rozšírený na Západe, v podstate už tiež prenasleduje cirkev. Zatiaľ len zvoľna, ale bude sa to stupňovať. Nová svetová totalita bude podľa môjho presvedčenia vybudovaná na ideológii marxizmu. Marx je najväčším „prorokom” antikristovského sveta, lebo komunizmus sa snažil vytvoriť na zemi raj bez Boha. Tam, kde niet Boha, je peklo. O Marxovi samotnom existujú silné indície, že bol vyslovene uctievačom Satana. Odporúčam na túto tému knihu od Richarda Wurmbanda Marx a Satan. Druhým príchodom Ježiša Krista však bude jasne manifestované Božie víťazstvo nad každým „izmom” a zlom.

Nesnaží sa aj liberalizmus vytvoriť na zemi raj bez Boha?

Veľmi by som rozlišoval medzi liberalizmom a progresivizmom, ktorý je nazvaný tiež ako neomarxizmus. Liberálna demokracia znamená štátne zriadenie, v ktorom je sloboda náboženstva, prejavu či podnikania, a to je úplne v poriadku. Cieľom kresťanov nemá byť nejaký slovenský katolícky štát. Ten sme tu už mali a bolo to veľmi nešťastné.

Čo teda má byť cieľom kresťanov v politike?

Skutočná demokracia. Na druhej strane je potrebné uvedomiť si, že štátnymi zákonmi nemôžeme presadiť dodržiavanie desatora alebo kresťanskej morálky. Snahou je budovať krajiny, ktoré sú demokratické, nie sú progresívne a ani v nich nevládnu ďalšie totalitné ideológie. Krajiny, kde sa ľudia môžu slobodne rozhodnúť pre Ježiša, ale môžu ho aj odmietnuť. Zákonmi sa nedá vynútiť dodržiavanie kresťanskej morálky. Boh dáva slobodu, v Zjavení Jána hovorí: „Kto škodí, nech škodí ďalej, kto je špinavý, nech sa špiní ďalej, spravodlivý nech ďalej koná spravodlivo a svätý nech sa ďalej posväcuje.”

Kritik by na to povedal, že keď budeme spolupracovať s progresívcami, tak skôr napomôžeme tomu, aby sem prišla progresívna ideológia. Niektorí preto tvrdia, že je lepšie vytvoriť vládu, v ktorej nebudú progresívci, lebo tam je to riziko menšie. Vy to však vidíte inak. Prečo?

Samozrejme, že ideálne by bolo vytvoriť vládu, kde nebudú progresívci. Lenže keď si pomyslím, že „alternatívou” je možno vláda, ktorá nás v konečnom dôsledku dostane mimo európskych štruktúr, tak v tom prípade som skôr za spoluprácu s progresívcami, ak nás to udrží v EÚ. Podľa mňa je to miesto, kde nás chce mať Boh.

Nevidíte však akúsi tretiu cestu medzi Moskvou a Bruselom? Niečo, ako ukazujú Maďari alebo Poliaci, ktorí nechcú vystúpiť z Európskej únie, no taktiež nechcú prijať progresívnu ideológiu?

Smer, Republika, SNS alebo Tarabovci otvorene spochybňujú naše členstvo v Európskej únii aj NATO. My by sme neboli Maďarsko alebo Poľsko, ktoré, mimochodom, najviac podporuje Ukrajinu a kde viac ako 80 percent obyvateľstva podporuje zotrvanie v NATO. Obávam sa, že by sme mohli skončiť ako Bielorusko. Smer bojuje proti európskym inštitúciám, sprotivil sa európskym lídrom a existujú veľmi silné indície, že prijímal finančné dary z Moskvy. Andrej Danko má dlhoročný vrelý vzťah so Sergejom Lavrovom, ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie.

Teda kresťania by nemali byť akousi treťou cestou medzi Moskvou a Bruselom?

Napadá mi žalm 75, kde sa píše: „Veď ani od východu, ani od západu, ani z púšte neprichádza povýšenie, ale sudcom je sám Boh… Ja sám určím čas a vykonám spravodlivý súd.” My kresťania by sme sa nemali upínať ani k východu, ani k západu, jedine k Bohu. To je duchovná rovina. Geopolitické ukotvenie však vidím na západe.

Posledná vec, na ktorú by som sa vás chcel opýtať je pôsobenie Eduarda Hegera na poste predsedu vlády. Ako ho hodnotíte?

Eda Hegera poznám ešte z čias, keď nebol v politike. Myslím si, že vnútorne ho politika nepokazila. Je to kresťan, verný manžel a dobrý otec. Nemyslím si, že zradil konzervatívne princípy. Do úradu nastúpil v čase pandémie, neskôr sa k tomu pridala aj ruská agresia voči Ukrajine, ktorá vygenerovala ďalšie krízy. Ako predseda vlády robil, čo mohol. Otázka je, koľko toho reálne mohol, aby udržal vládu a zabránil návratu oveľa väčšieho zla. Jeho prácu nebudem viac hodnotiť, lebo nemám dostatok informácií. Od roku 2020, keď nastúpil na post ministra financií a neskôr predsedu vlády, sme sa spolu rozprávali asi menej ako desať minút.

Eduard Heger sa nedávno otvorene vyjadril, že podporuje registrované partnerstvá. Ako premiér mal možnosť jedným podpisom zrušiť liberalizáciu možnosti úradnej zmeny pohlavia, no neurobil to. Vy však tvrdíte, že nezradil konzervatívne princípy. Nie je to v rozpore?

On ide demokratickou cestou. Už som spomínal Zjavenia sv. Jána a to, že každý má slobodu sa rozhodnúť. Keď som s ním nedávno krátko hovoril, veľmi sa mi páčil jeho výrok, že potrebujeme zmenu sŕdc a nie zákonov. Ľudí nezmeníme cez legislatívne zmeny, ale len cez skutočnú evanjelizáciu. Na to potrebujeme krajinu, kde bude možné slobodne ohlasovať evanjelium.

Kritik by na to povedal, že to síce pekne znie, ale v konečnom dôsledku je výsledkom liberalizácia spoločnosti a potláčanie konzervatívnych hodnôt. Napríklad hlasovaním za registrované partnerstvá.

Pre mňa ako biblického človeka je manželstvo trvalý a nerozlučný vzťah výlučne medzi mužom a ženou. Na druhej strane tu máme aj homosexuálne páry, či sa nám to páči, alebo nie. Myslím si, že je potrebné právne „ošetriť” aj také vzťahy. Nebezpečenstvom pri registrovaných partnerstvách na základe skúsenosti z iných krajín je, že skoro nikdy neostane len pritom. Je to takzvaná salámová metóda. Som striktne proti tomu, aby sa zväzok ľudí rovnakého pohlavia nazýval manželstvom, ale ľudia musia mať slobodu. Neexistuje viera bez slobody. Viera je slobodná odpoveď Bohu. To sa nedá nanútiť cez zákony. Musí to byť slobodné rozhodnutie.

Tým, že neuzákoníme registrované partnerstvá, nikomu jeho slobodu neberieme.

Áno, to je pravda. Ale my dnes žijeme v sekulárnej spoločnosti a nemôžeme ľuďom nanútiť, že spolu nemôžu žiť. A ak už takto spolu žijú, je potrebné, aby mali zabezpečený právny systém, ako spolu žiť či ako si rozdeliť majetok. Ak tu je takáto nová realita, potrebujeme ju právne upraviť.

To však vieme aj bez registrovaných partnerstiev.

V podstate áno. Nie som právnik, toto som neštudoval do hĺbky. Ale som za to, aby ľudia mali slobodu – aj hrešiť. Bohužiaľ. Ak má prísť reálne obrátenie, ľudia musia mať slobodu povedať Bohu aj nie. Nemôžu byť donútení zákonmi. Ako kresťania si vždy na konci potrebujeme pripomenúť, že naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. (Flp 3,20) Naša vlasť nie je v Bruseli ani v Moskve a Spasiteľ nepríde ani z východu, ani zo západu, ale príde z neba. Napriek rôznym pohľadom na pozemské dianie sme v skutočnosti všetci „nebešťania”.

Foto: Facebook.com/Peter Lipták