Vrtuľníky, ktoré kúpime so zľavou za darovanie migov, majú extrémne drahú údržbu, spočítali v USA

Minister obrany Martin Sklenár z úradníckej vlády v polovici minulého mesiaca skonštatoval, že chce využiť svoj čas v rezorte na pokračovanie v začatých projektoch a iniciatívach svojho predchodcu Jaroslava Naďa.

Jednou z priorít je podľa jeho slov aj pokračovanie v programe nákupu dvanástich bojových vrtuľníkov AH-1Z Viper od výrobcu Bell Helicopter, ktorý sídli v Spojených štátoch.

Naď mesiac predtým uviedol, že termín schvaľovania obstarania zmienených strojov záleží aj od dodania oficiálnej dokumentácie z USA či od ukončenia medzirezortného pripomienkového konania a vyjadril nádej, že vláda o ponuke rozhodne najneskôr v lete.

Pripomeňme, že Slovensko má stroje AH-1Z Viper dostať so zľavou ako odplatu za darovanie migov Ukrajine. Štátnu pokladnicu transakcia ochudobní o 340 miliónov eur, hoci podľa Naďa majú helikoptéry hodnotu vyše jednej miliardy dolárov. Do sumy sa ráta aj príslušenstvo, výcvik pilotov a technikov, ako aj vyše 500 rakiet AGM-114 Hellfire.

Podľa exministra sa však konečné náklady za helikoptéry budú pohybovať okolo sumy asi 100 miliónov eur, keďže 250 miliónov eur dostaneme z Európskeho mierového nástroja nielen za migy, ale aj systém Kub, ktorý sme poslali Kyjevu.

Spolu s blížiacim sa termínom definitívneho verdiktu však pochybnosti o správnosti nákupu neubúdajú, ale, naopak, pribúdajú.

Nesystémové rozhodnutie?

Štandard už v minulosti exkluzívne upozornil na to, že Slovensko nákup bojových vrtuľníkov neplánovalo. Dlhodobý plán rozvoja rezortu ministerstva obrany s výhľadom do roku 2035, ktorý v roku 2022 podpísal Naď, sa o nich totiž vôbec nezmieňoval.

Z toho dôvodu vznikla odôvodnená obava, že financie venované na vrtuľníky budú chýbať pri budovaní iných priorít, ktoré len vlani schválil exminister. Ide predovšetkým o vybudovanie ťažkej mechanizovanej brigády, ku ktorej sa Slovensko zaviazalo v rámci NATO.

Kuriozitou je, že firma Bell, ktorá AH-1Z Viper vyrába, neskôr spolupracovala  so Slovenským inštitútom pre bezpečnostnú politiku (SSPI). Ten zakladal a neskôr viedol priamo Naď. Figurovala tiež ako jeden z hlavných partnerov podujatia SSPI s názvom Spoločne o bezpečnosti a obrane 2018, na ktorom rečnil aj vtedajší premiér Peter Pellegrini.

Problémovou rovinou tiež je, že zapojenie slovenského obranného priemyslu bude nulové, nakoľko spoločnosť Bell buduje servisné stredisko pre tieto stroje v spolupráci s českou spoločnosťou LOM Praha.

Naď priznal, že vrtuľníky pre Slovensko boli pôvodne určené pre iný štát. Špekulovalo sa o Pakistane, ktorý mal pôvodne o tieto stroje záujem, no pre zhoršenie vzťahov medzi Washingtonom a Islamabadom sa kontrakt na 15 Viperov neuskutočnil. Vyvstala preto otázka, či Slovensko nedostáva len stroje, ktoré sa Američanom nepodarilo predať a ostali im v sklade.

Kúpa je jedna vec, údržba druhá

V uplynulých dňoch sa však v základoch otriasa aj doposiaľ najsilnejší argument bývalého šéfa rezortu obrany. A to údajne veľmi nízka cena.

Český portál deník.cz, ktorý sa strojom AH-1Z Viper venoval z dôvodu ich nákupu v susednom Česku, upozornil na extrémne vysoké prevádzkové náklady, ktoré tento druh výzbroje sprevádzajú.

Odkazoval pritom na dokument, ktorý koncom minulého roka publikoval Kontrolný úrad americkej vlády (GAO), ktorý sumarizuje náklady na prevádzku všetkých lietadiel a vrtuľníkov amerického letectva, pozemných síl, špeciálnych síl, námorníctva a námornej pechoty.

„Tvorbe dokumentu predchádzali mesiace analýzy výrobnej a prevádzkovej dokumentácie, prechádzanie štatistík, rokovania s jednotlivými úradmi a inšpekciami priamo pri jednotkách,“ ozrejmuje denník.cz.

Z textu totiž vyplýva, že náklady na jednu letovú hodinu viperov prevyšujú sumu 20-tisíc dolárov (asi 18,5-tisíca eur). Keďže stroj je konštruovaný na 5-tisíc letových hodín prevádzkového života, jednoduchou matematikou možno dospieť k tomu, že údržba jedného stroja by z rozpočtu odčerpala asi 92-miliónov eur.

Keďže náklady na samotné obstaranie jedného kusa by podľa Naďových slov presahovali 28 miliónov eur, kúpa a údržba jedného slovenského viperu by si v súčte vyžiadala asi 120 miliónov eur. Celá flotila dvanástich kusov zas 1,44-miliardy eur.

Je však nutné dodať, že v podmienkach Slovenska budú náklady s najväčšou pravdepodobnosťou z viacerých dôvodov nižšie, no i tak sa môžu vyšplhať do astronomických výšin.

Na porovnanie, náklady na prevádzku porovnateľného bojovom vrtuľníka AH-64 Apache v najmodernejších verziách D a E, ktorý je súčasťou výzbroje mnohých armád NATO, dosahujú niečo okolo 5-tisíc dolárov na hodinu letu.

Kmec: Ani to nie je v kompetencii vlády

Na problém neúmerných nákladov minulý týždeň upozornil aj Peter Kmec z Hlasu, ktorý donedávna figuroval na poste tajomníka pre zahraničnú politiku tejto strany až do momentu zviditeľnenia jeho vyjadrení, v ktorých spochybňoval princíp národnej suverenity v čase globalizácie a kritizoval Rusko. O personálnu obmenu sa vtedy de facto postaral opozičný Smer.

„Takže na to, čo sme vôbec neplánovali kúpiť, musíme nájsť z vlastných zdrojov navyše cca 340 milónov na doplatenie, ďalších 240 miliónov na dane a clá a ešte bude ich prevádzka drahšia o 850 miliónov dolárov ako pri iných vrtuľníkoch!,“ napísal Kmec.

Politik zároveň uviedol, že nakupovať vojenský materiál za miliardu eur nie je v kompetencii ani odvolanej, ani úradníckej vlády a očakáva, že ľudia na Slovensku, ktorí nákup nakoniec zaplatia, dostanú vysvetlenie ešte pred uzatvorením obchodu.

Zaujímavosťou je, že Kmecov stranícky šéf Peter Pellegrini kúpu viperov v minulosti obhajoval. „Ak dostanete zariadenia, ktoré bežne na trhu stoja miliardu a musíte za ne zaplatiť 300 miliónov, tak je to určite dobrá kúpa,“ povedal Pellegrini. Podstatu obchodnej transakcie nemá podľa neho kto namietať.

Štandard s prosbou o vyjadrenie k neúmerným prevádzkovým nákladom v prípade viperov oslovil aj ministerstvo obrany. Na naše otázky nereagovalo.