Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslankyňa: Na obnovu Ukrajiny bude potrebných 4 000 miliárd dolárov

Spojené kráľovstvo bude v stredu 21. júna hostiteľom Konferencie o obnove Ukrajiny, na ktorej budú účastníci diskutovať o rekonštrukcii krajiny po skončení ničivej ruskej vojny. Ukrajinská poslankyňa Lesia Vasylenková v nedeľu pre britskú televíziu Sky News povedala, že na to "bude potrebných 4000 miliárd dolárov", teda štyri bilióny dolárov.

Britský premiér Rishi Sunak preto v nedeľu vyzve investorov a podnikateľských lídrov, aby „urýchlene zapojili inovatívnosť a tvorivosť" a pomohli s obnovou spustošenej Ukrajiny.

Vasylenková v rozhovore so žurnalistkou televízie Sky News Sophy Ridgeovou uviedla, že jej krajina je v tomto období „vojnovou zónou".

„Milióny detí sú odlúčené od svojich otcov, ktorí bojujú na fronte, alebo sú v zahraničí v krajinách ako Spojené kráľovstvo, kde hľadajú útočisko, kým ich otcovia sú pripravení bojovať na Ukrajine," vyhlásila Vasylenková.

K téme finančných nákladov na obnovu Ukrajiny povedala, že bude treba 4 000 miliárd dolárov. „Ale, samozrejme, každý deň a každú noc pokračujú boje, pokračuje ostreľovanie vinou Ruska. Všetko toto spôsobuje spúšť, masové ničenie kritickej infraštruktúry potrebnej pre chod krajiny, pre život komunít," vysvetlila. Dodala, že cesty sú „najväčšou úlohou", ak majú komunity fungovať, ale obnoviť treba aj školy a nemocnice.

Podľa slov Vasylenkovej je prebiehajúca ukrajinská protiofenzíva „intenzívna" a zakaždým, keď ukrajinské sily dosiahnu nejaký územný zisk, Rusko vypáli na mestá rakety.

(tasr)

Minúta  |  

Dom umenia Fatra bude ako nový. Čo všetko spravili za 1,2 milióna eur?

ŽILINA - Obnova Domu umenia Fatra, ktorý je sídlom Štátneho komorného orchestra (ŠKO) Žilina, je v záverečnej fáze. Podľa riaditeľa ŠKO Žilina Karla Hampla si projekt Prelaďme na novú vlnu vyžiada celkovo zhruba 1,2 milióna eur.

Doplnil, že vnútorná časť Domu umenia Fatra je kompletne obnovená a obnovu fasády by mali ukončiť v polovici júla. „Projekt je financovaný z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska a zo štátneho rozpočtu SR. Pôvodná výška bola takmer jeden milión eur. Bohužiaľ, došlo k výraznej inflácii a museli sme pred všetkými výberovými konaniami prehodnotiť rozpočty. Veľmi nám pomohol zriaďovateľ, Ministerstvo kultúry SR, pretože nám poskytlo rozpočtové opatrenia na dofinancovanie týchto položiek," uviedol Hampl.

Po rekonštrukcii má podľa neho ŠKO oveľa krajší priestor pre publikum. „Nové sedačky, nové podlahy a je kompletne vymaľované. Koncertné osvetlenie konečne umožňuje všetkým muzikantom vidieť na noty. Majú tak oveľa lepšie pracovné podmienky na umeleckú prácu. Máme nové projekčné plátno a nový projektor. Môžeme robiť filmové projekty a oveľa viac rozšíriť naše pole pôsobnosti," podotkol.

Pripomenul, že Dom umenia Fatra sa nachádza v Mestskej pamiatkovej rezervácii Žilina. „Objekt postavili v rokoch 1919 až 1921 ako budovu kina a divadla Grand Bio Universum. V januári 1922 tu bola premiéra prvého hraného slovenského filmu Jánošík. V rokoch 1983 až 1988 kino Fatra zrekonštruovali pre potreby ŠKO Žilina. Ku kinu pristavili budovu pre potreby orchestra a v sále v roku 1988 postavili koncertný organ z dielne firmy Rieger-Kloss z Krnova," dodal riaditeľ ŠKO.

Projekt Prelaďme na novú vlnu - Dom umenia Fatra Žilina získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 937 752 eur prostredníctvom Grantov EHP. Projekt je spolufinancovaný v sume 149 576 eur z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a podporený aktuálne sumou 143 161 eur priamo z rozpočtu Ministerstva kultúry SR.

(tasr)

Minúta  |  

Švajčiarski voliči schválili zákon o ochrane klímy i vyššie dane pre korporácie

Švajčiarski voliči sa v nedeľňajších referendách vyslovili za výrazné obmedzenie emisií skleníkových plynov. Podporili tiež vyššie dane pre nadnárodné spoločnosti, vyplýva z takmer úplných výsledkov sčítania, o ktorých informuje TASR s odvolaním sa na agentúry DPA a AP.

Za zákon o ochrane klímy hlasovalo takmer 59 percent voličov. So zámerom vlády zaviesť od budúceho roka 15-percentnú minimálnu daň zo ziskov nadnárodných spoločností súhlasilo 79 percent Švajčiarov. Účasť dosiahla 42 percent.

Švajčiarsky parlament už klimatický zákon schválil. Pravicová konzervatívna Švajčiarska ľudová strana (SVP) ho však odmietla a zozbierala dostatok podpisov na referendum. Tvrdí, že spôsobí prudký rast cien. Podľa podporovateľov však pomôže riešiť následky klimatickej zmeny, ktoré sa prejavujú aj vo forme roztápania alpských ľadovcov.

Cieľom zákona je tzv. klimatická neutralita Švajčiarska do roku 2050. Aby ju krajina dosiahla, musí do roku 2040 znížiť emisie skleníkových plynov o 75 percent v porovnaní s rokom 1990. Švajčiarska vláda plánuje finančne podporovať odklon od vykurovania fosílnymi palivami a chce tiež pomôcť firmám prejsť na technológie šetrné ku klíme. Na tento účel bude na obdobie desiatich rokov k dispozícii 3,2 miliardy švajčiarskych frankov (3,28 mld. eur).

Švajčiarsko stále dováža približne tri tretiny energie, ktorú spotrebuje. Napriek odporu ochrancov prírody sa v Alpách plánujú veľké parky so solárnymi panelmi, ako aj inštalácia ďalších veterných turbín.

V prípade zdaňovania nadnárodných spoločností ide o splnenie rozhodnutia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktoré už podporilo okolo 140 krajín. Švajčiarske kantóny majú sčasti výrazne nižšie daňové sadzby, preto sú pre korporácie atraktívne. Vyššími daňovými príjmami by mohli najviac získať Bazilej a Zug, kde sídlia veľké farmaceutické firmy a obchodné skupiny, píše DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Karimov: Výroba áut v Rusku prudko klesla

Výroba áut v Rusku v porovnaní s obdobím pred vojnou na Ukrajine prudko klesla. Zatiaľ čo pred inváziou na začiatku roka 2022 tvorila domáca produkcia áut z celkového ruského trhu s automobilmi 70 až 75 %, teraz je to menej než 40 %. Povedal to tento týždeň na Ekonomickom fóre v Petrohrade štátny tajomník ruského ministerstva priemyslu a obchodu Albert Karimov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ruský automobilový priemysel bol pred inváziou vysoko závislý od investícií a dovozu viacerých komponentov zo zahraničia. Uvalenie sankcií západných krajín na Rusko po útoku na Ukrajinu vo februári 2022 sektor tvrdo zasiahlo. Západné automobilky opustili ruský trh a predaj nových áut v krajine klesol v minulom roku o 59 %.

Karimov na fóre dodal, že dopyt po autách sa síce pomaly zvyšuje smerom k úrovni spred začatia konfliktu na Ukrajine, na druhej strane sa zužujú možnosti pre ruských zákazníkov. Tí si musia zvyknúť na vyššie ceny a čínske značky ako Haval, Chery a Geely. Čínske autá sa na celkovom objeme predaja áut v Rusku podieľajú v súčasnosti viac než 40 %.

Zatiaľ však čo predaj sa postupne zotavuje, výroba zaostáva. V minulom roku vyrobili automobilky naprieč Ruskom približne 450 000 áut, čo je najmenej od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Podľa Karimova má pritom Rusko kapacitu na produkciu viac než 2,7 milióna osobných áut ročne. Prioritou vlády je preto podpora sektora tak, aby domáca produkcia osobných áut zvýšila podiel na ruskom trhu v roku 2025 aspoň na 60 % a v ďalších rokoch sa tento podiel ďalej zvyšoval, dodal Karimov.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár: Je dosť možné, že Čaputová nebude znovu kandidovať

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) začína inklinovať k názoru, že sa Zuzana Čaputová nebude opätovne uchádzať o prezidentský mandát. Priznal to v diskusnej relácii TV Markíza Na telo.

„Doteraz som bol presvedčený, že bude kandidovať, no začínam o tom mať pochybnosti a je dosť možné, že nebude kandidovať," uviedol, pričom naznačil, že za rozhodnutím nekandidovať môže byť i ponuka funkcie v európskych či globálnych štruktúrach. Zopakoval, že bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok by bol dobrým kandidátom na prezidenta.

Problém by s Korčokom nemal ani predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka, myslí si však, že takéto špekulácie sú v tejto chvíli, pred definitívnym stanoviskom Zuzany Čaputovej, predčasné. Predseda KDH Milan Majerský uviedol, že KDH chce do prezidentských volieb predstaviť svojho kandidáta.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Najviac skalných voličov má Smer, najmenej Sme rodina

Sedemdesiatsedem percent voličov plánuje 30. septembra v predčasných parlamentných voľbách voliť ten istý politický subjekt, ktorí by volili dnes. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza, ktorý bol prezentovaný v relácii Na telo s Michalom Kovačičom.

Prieskum bol realizovaný v dňoch 24. až 31. mája na vzorke 1012 respondentov. Ostatných 23 percent respondentov uviedlo, že svoje rozhodnutie ešte môžu zmeniť.

Najviac „skalných" voličov má podľa prieskumu strana Smer-sociálna demokracia (Smer-SD), a to 90 percent. Nasleduje Hlas, ktorý určite plánuje v parlamentných voľbách voliť 84 percent respondentov, ktorí by ich volili i dnes. Na treťom mieste sa s 83 percentami umiestnilo hnutie Republika.

To, že 30. septembra bude určite hlasovať za Kresťanskodemokratické hnutie, uviedlo 82 percent jeho súčasného elektorátu. Vo voľbách plánujú naisto podporiť hnutie OĽaNO necelé tri štvrtiny jeho súčasných voličov. Nasledujú hnutie Progresívne Slovensko a strana Sloboda a Solidarita, ktoré majú zhodne po 69 percent „skalných" voličov. Hnutie Sme rodina by v predčasných parlamentných voľbách naisto volilo 58 percent voličov, ktorí by ich volili i dnes.

Zdroj: Markíza, Focus

(sita, ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.