Američania vedeli o Prigožinovej vzbure od polovice júna. Vyplývajú z toho niektoré vážne otázky

Američania o Prigožinovom pokuse o puč údajne vedeli vopred. Zároveň tvrdia, že čakali, že to bude výrazne viac násilné a krvavé. Správu s odkazom na zdroj z americkej vlády priniesla CNN. Podľa New York Times prípadná destabilizácia jadrovej mocnosti Ameriku znepokojovala.

Tieto tri správy z posledných dvoch dní vyvolávajú niekoľko nevyhnutných otázok: Čo nám vlastne Prigožinova vzbura povedala o americko-ruských vzťahoch?

Najskôr krátky kontext. Rusi a Američania sú na Ukrajine dve strany konfliktu, označujú sa za nepriateľov, ale do priamej vojny sa dostať nechcú. Je to mimoriadne háklivá situácia.

Rusi hovoria, že na Ukrajine bojujú s Amerikou a štátmi NATO, a že Američania s nimi budú bojovať do posledného Ukrajinca. Američania zas vravia, že ich cieľom v tejto vojne nie je len podpora Ukrajiny a jej územnej celistvosti, ale aj vojenské oslabenie Ruska.

O tom, že okrem rusko-ukrajinskej vojny, ide aj o rusko-americkú zástupnú vojnu, svedčia nielen dodávky zbraní a financií, bez ktorých by Ukrajinci nedokázali bojovať, ale aj širší kontext vojny. Vplyvný republikánsky senátor Lindsey Graham si myslí, že sú to najlepšie minuté peniaze americkej vlády. Americká zahraničná politika voči Ukrajine od samitu NATO v Bukurešti konflikt s Ruskom provokovala, ešte viac to platilo po Majdane a zvrhnutí prezidenta Janukovyča v roku 2014.

Rusi a Američania si zároveň dávajú záležať, aby sa nedostali do priameho konfliktu. Tak tento cieľ zadefinovalo vedenie americkej armády na začiatku vojny (generál Mark Milley), Amerika sa nesmie priamo zapojiť do vojny, pretože by tým vznikla – ako to povedal prezident Biden – tretia svetová vojna. Preto Američania odmietli vyhlásiť nad Ukrajinou bezletovú zónu, preto váhajú s dodávkami niektorých útočných zbraní a preto oficiálne odmietajú akékoľvek zapojenie amerických vojakov.

Rusi sú na tom podobne. Americký špionážny dron nad Čiernym morom zničila ruská stíhačka, pretože išlo o ruský bezpečnostný priestor, ale inak americké vojenské ciele nie sú cieľom ruských útokov – kým nie sú na Ukrajine. A keď Kyjev vo februári tohto roku navštívil prezident Biden, tak o tom podľa zdrojov z diplomatického prostredia Američania Rusov vopred informovali a Kyjev bol počas návštevy amerického prezidenta bezpečný.

Strih. Krátko po tom, ako bolo jasné, že Prigožinov pokus o prevrat bol neúspešný, Američania zverejnili sériu informácií, že o tomto pokuse vopred vedeli.

Články publikovali dva prestížne americké denníky New York Times a Washington Post ešte v deň konania pokusu o štátny prevrat. Podľa anonymných zdrojov z bezpečnostného prostredia americké špionážne agentúry už v polovici júna zachytili spravodajské informácie o pláne Jevgenija Prigožina uskutočniť ozbrojenú akciu proti ruskému obrannému establišmentu.

Okrem Bieleho domu mali byť v priebehu posledných dvoch týždňov s týmito spravodajskými informáciami oboznámení aj vysokí predstavitelia Pentagónu, ministerstva zahraničných vecí a dokonca niektorí členovia Kongresu.

New York Times aj Washington Post zároveň zhodne informujú, ako na hrozbu občianskej vojny a možný chaos v Rusku americká administratíva reagovala: v americkom establišmente vraj vládli obavy z globálneho chaosu.

„Táto informácia bola považovaná za spoľahlivú a zároveň alarmujúcu pre možnosť, že hlavný nukleárne vyzbrojený rival Spojených štátov by mohol upadnúť do chaosu,“ píšu New York Times.

„Hlavným strachom bola nestabilita, ktorá by mohla vyplynúť z ruskej ‚občianskej vojny‘, uviedli predstavitelia,“ referuje v rovnakom duchu Washington Post.

Pripomeňme, že istý čas sa v médiách špekulovalo, že vagnerovci by sa mohli pokúsiť získať kontrolu nad jadrovými zbraňami, respektíve že by mohli ohroziť priamo Putina a Kremeľ.

Vzbura, ako dnes už vieme, sa rýchlo skončila a ruské vedenie ju dokázalo zastaviť bez toho, aby došlo k priamej vojenskej zrážke s vagnerovcami. Prigožin je už odstavený, vagnerovci podriadení vedeniu armády. Najviac aj najvážnejších súvisiacich otázok sa týka Ruska, ale jedna skupina sa týka aj Ameriky.

Ak totiž platí, že Američania sa naozaj obávali destabilizácie Ruska, násilnej a krvavej vzbury, ktorá mohla ohroziť kontrolu nad jadrovými zbraňami, namieste je otázka, či Rusov o Prigožinovom zámere informovali, respektíve prečo tak neurobili. Nie pre altruizmus voči svojmu rivalovi, ale vo vlastnom a globálnom záujme.

Keďže tak neurobili, o čom vypovedá priebeh vzbury, ktorá Putina a vedenie ruskej armády zaskočila, možnosti sú len dve.

Buď ich obavy mali ďaleko od spomenutého existenčného strachu a kalkulovali s tým, že ruský obranný, spravodajský a bezpečnostný aparát pokus o puč zvládne s rezervou. Napokon, Putinova prezidentská garda je výrazne početnejšia, ako sú vagnerovci, tí sa navyše pri „pochode na Moskvu“ rozdelili a s pár tisíc vojakmi nie je možné centrum moci poraziť. Iba mierne a najmä reputačne poškodiť.

Ak to mali Američania spočítané, potom ich cieľom bolo na pár hodín pomôcť Prigožinovi a Putina poškodiť. Prostriedkom boli napríklad ruskí oligarchovia s exile, ako Chodorkovskij, ktorí Prigožina otvorene podporili. Americké a západné médiá im na to ochotne vytvorili spravodajský priestor.

Ak však platí, že Američania sa naozaj obávali destabilizácie Ruska, znamenalo by to, že Spojené štáty sú ochotné hrať vabank.

Napokon, pokus o vzburu nebol len stres-testom pre vedenie ruskej armády a tajných služieb, ale aj operáciou, ktorá lepšie ako akýkoľvek sociologický prieskum ukázala, ako sa v takomto prípade správa ruská verejnosť.

V Rostove sme videli solidaritu miestnych Rusov so žoldniermi Vagnerovej skupiny síce nie nejakú masovú, ale zato nie nezanedbateľnú. A to napriek tomu, že vagnerovci boli označení vedením štátu za oklamaných vojakov, ktorí sa podieľali na zrade proti štátu. A podľa rôznych informácií nesú zodpovednosť aj za zostrelenie piatich vrtuľníkov a jedného lietadla vrátane niekoľkých obetí na životoch.

Zároveň sme však videli lojalitu ruského obyvateľstva voči režimu, nedošlo k žiadnym významnejším demonštráciám v Moskve či Petrohrade ani vzburám v a nepokojom v armáde či iných bezpečnostných zložkách. Putinova autorita bola síce oslabená donedávna jeho najbližším spolupracovníkom, ale Putinova vláda obstála. Bezpečnostné zložky sú oporou, a nie rizikom režimu. Jedna, ktorá sa z toho vymkla, bola práve podriadená vedeniu ruskej armády.

A Američania, ktorí tvrdia, že o tom všetkom vopred vedeli, poslali svojim ruským náprotivkom odkaz, že majú nielen technologickú prevahu v telekomunikáciách, ktorá im umožňuje odpočúvať hovory a inú komunikáciu, ale že majú v Rusku aj silnú sieť špiónov. Pre istotu k tomu Biden doplnil, že Američania ani spojenci so vzburou nemali nič spoločné. To z opačných dôvodov netvrdí samozrejme ani Putin. Zradu ale vidí on, aj ďalší. Venoval tomu svoj druhý prejav k téme.

Ak dôjde v najbližšom období k personálnym zmenám, bude to jasný dôkaz, že Putin začal tento problém riešiť.

Inými slovami, Prigožinova vzbura bude mať dôsledky aj pre zhoršenie rusko-amerických vzťahov. A to nie je dobrá spáva pre diplomaciu, pre východnú časť Európy, ani pre širší svet.