Prečo Prigožin tiahol na Moskvu. Zradil Putina, alebo otvorí severný front z Bieloruska?

Na celom sobotňajšom incidente je najzvláštnejší jeho začiatok a koniec. Prečo sa vôbec jedna z najviditeľnejších tvárí vojny na Ukrajine zrazu vzoprela Putinovi a prečo sa rozhodla ťaženie nečakane ukončiť po rokovaní s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom?

Snaha stať sa dvojkou a postupne nahradiť Putina

Alexander Baunov, ruský publicista a bývalý diplomat, predpokladá, že Prigožinovi sa po dlhoročnej službe v úzadí zachcelo politického vplyvu.

Vagnerova skupina zohrala dôležitú úlohu v Sýrii, v Afrike vyvažuje vplyv iných superveľmocí a získava koncesie na ťažbu nerastných surovín a na Ukrajine pomohla po februárovej ruskej invázii vyhrať dôležité bitky. Necháva svojich žoldnierov vykrvácať hocikedy to treba. Pre Rusko je to výhodné, získava mocenský vplyv bez nasadenia regulárnej armády, a teda hrozby konfrontácie niektorej jadrovej veľmoci.

Prigožinovi však po celý ten čas chýbalo formálne postavenie. Jeho jediným mocenským zdrojom bola súkromná armáda. Keď potom 13. júna ministerstvo obrany vydalo smernicu, že všetky dobrovoľnícke jednotky (vrátane súkromných vojenských spoločností) musia prejsť pod štátnu správu, Prigožin pochopil, že prezident ho už nechráni a na vlastné náklady nedokáže sponzorovať desaťtisíce mužov.

Ak by sa vagnerovci rozpustili do ruských ozbrojených síl, Prigožin by stratil všetko a potenciálne po 1. júli by skončil vo väzení. V skutočnosti chcel opak –⁠ postupne sa dostať do kruhu blízkych Putinových ľudí a získať politický vplyv, keďže najmä u Rusov podporujúcich vojnu sa teší obľube.

Baunov v analýze píše, že v priebehu niekoľkých mesiacov sa šéf vagnerovcov stal piatym najdôveryhodnejším verejným činiteľom v Rusku. To všetko dokázal sám a len pomocou sociálnych sietí, najmä Telegramu. Priamo úmerne s tým rástli aj jeho ambície. Analytik sa domnieva, že nechcel „zvrhnúť Putina“, ale stať sa „druhým po Putinovi“ –⁠ prevziať funkciu, ktorá neoficiálne patrí Šojguovi. S ním totiž Putin spolupracuje už dve desaťročia, chodia spolu na dovolenky a spomína sa ako Putinov nástupca v prípade mimoriadnych udalostí.

Prigožin chcel podľa neho aplikovať jednu z najčastejších foriem štátneho prevratu v dejinách –⁠ keď jeho vodca dostane od hlavy štátu, ktorá formálne zostáva na svojom mieste, mimoriadne právomoci. Preto vo svojom polhodinovom videu, ktorým odôvodňoval pochod na Moskvu, ani raz nezaútočil na ruského prezidenta. Prigožin preniesol zodpovednosť za neúspechy, straty a samotný začiatok vojny z Putina na Šojgua a ďalších skorumpovaných úradníkov.

Aj v prvom vyhlásení po vzbure 26. júna zopakoval, že motívom sobotňajšieho pochodu bolo zachrániť jeho súkromnú vojenskú spoločnosť pred podriadením sa ruskej armáde, a nie zvrhnúť ruského prezidenta.

Politicky ostrieľaný Putin však jeho ponuku zbaviť sa Šojgua neprijal.

⚡️The Kremlin releases footage from Putin's meeting with the security forces pic.twitter.com/hbuTr3oNos

— War Monitor (@WarMonitors) June 26, 2023

Je to herec

Podľa iných išlo o zinscenované predstavenie Putina a Prigožina, ktoré má hlbší skrytý význam.

Vojenský bloger vystupujúci pod menom Rybar na Telegrame napísal, že prevrat by ukázal, kto reálne stojí na strane Kremľa. Podnikatelia by totiž začali sťahovať svoj majetok a členovia elity by sa v súkromných lietadlách pokúsili opustiť Moskvu. Aby bol incident ešte dôveryhodnejší, ani samotný Putin o tom podľa neho nemusel vedieť.

Piatkový údajný útok ruských síl na tábor žoldnierov bol podľa Rybara už len formálny spúšťač celej operácie.

K náhlemu odchodu eliít aj čiastočne došlo. Ruský investigatívny portál Važnyje istorii v sobotu informoval, že ruskí oligarchovia a politici opúšťajú Moskvu súkromnými lietadlami a niektoré z nich už pristáli za hranicami Ruskej federácie. Lietadlo patriace oligarchovi Arkadijovi Rotenbergovi odletelo z Moskvy do azerbajdžanskej metropoly Baku, stroj ruského vicepremiéra Denisa Manturova pristál v tureckom meste Dalaman a oligarcha Vladimir Potanin údajne smeroval do Istanbulu.

Dokazuje to vraj i skutočnosť, že Šojgua ani Gerasimova počas vzbury nikde nevideli a na rozdiel od ostatných vysokých generálov neurobili žiadne verejné vyhlásenie. Prigožin sám zastavil konvoj dvesto kilometrov od Moskvy argumentujúc, že nechce krviprelievanie. V čase vojny je to jasné zlyhanie bezpečnostných opatrení v krajine.

V nasledujúcich týždňoch preto niektorí očakávajú, že Šojgu potichu rezignuje, alebo sa mu nájde iné oficiálne významné miesto, ktoré v praxi nebude mať žiaden vplyv. Šíritelia tohto scenára očakávajú aj výmenu viacerých generálov ruskej tajnej služby FSB vrátane Alexeja Dorofejeva, jej šéfa pre Moskvu a moskovskú oblasť. Udeje sa to údajne s odstupom času, keď sa situácia v Rusku upokojí. Vyčistenie radov nakoniec Rusko posilní.

Takýto scenár je v priamom rozpore so západnou líniou, podľa ktorej vzbura ukázala krehkosť Putinovho režimu.

Chcel ukončiť vojnu a odstrániť Putina

Ďalšiu prekvapivú teóriu spomína na online publikačnej platforme Substack autor Simplicius The Thinker. Zmieňuje fámy, že Prigožin v skutočnosti spolupracuje s niektorými liberálnymi oligarchami, ktorí chcú vojnu úplne ukončiť.

„Pripomeňme si, že Prigožin nedávno otvorene klamal, keď tvrdil, že celý konflikt na Donbase začali oligarchovia, ktorí ,chceli vojnu‘, pričom v skutočnosti je to presne naopak, o čom svedčí fakt, že mnohí oligarchovia na začiatku špeciálnej vojenskej operácie z Ruska rovno utiekli a vo svojich nových domovoch v zahraničí sa zmenili na protiruských propagandistov,“ píše publicista.

Denníky New York Times a Washington Post v nedeľu s odvolaním sa na anonymné zdroje informovali, že americké tajné služby vedeli vopred o zámere Prigožina podniknúť ozbrojenú akciu v Rusku a informovali o tom najvyššie americké politické vedenie. Prigožinovou hlavnou motiváciou pre ozbrojenú akciu voči ruskému armádnemu veleniu a ministerstvu obrany podľa amerických médií nebol údajný raketový útok ruskej armády na pozície jeho žoldnierov, ale dlhotrvajúca antipatia, ktorú Prigožin prechováva voči predstaviteľom ruskej armády. Viacerí analytici Prigožinovi vyčítajú, že na videu z miesta nešťastia, kde vraj zahynulo dvetisíc jeho mužov, vidieť len horiace lístie.

Za zmienku stojí, že aj samotný líder bojovníkov v pondelok 26. júna priznal, že pri útoku ruskej armády na ich tábor zahynulo asi tridsať bojovníkov, a nie dvetisíc. Už úplne opustil scenár, podľa ktorého vzburu spustil útok a priamo priznal, že primárne chcel zabrániť Kremľu rozpustiť jeho skupinu, ktorú podľa neho tvoria „najlepší bojovníci v Rusku“.

Celý incident mohol byť dobre naplánovaný. Dva týždne pred vzburou dostali ruské jednotky textové správy a listy od ľudí, ktorí vraj „pracujú v záujme súkromnej vojenskej spoločnosti“. Ponúkli im peniaze za kompromitujúce informácie z prostredia ruského ministerstva obrany. Nemožno však vylúčiť, že oboje rozposlali agenti napojení na Ukrajinskú bezpečnostnú službu (SBU).

Podľa publicistu je reálne, že puč financovali oligarchovia a Západ, lebo chceli zvrhnúť Putina. „Šojgu a Gerasimov boli len zásterkou, ktorá mala vagnerovcov presvedčiť, aby pochodovali na Kremeľ. Šojgu poskytuje geniálne vhodný cieľ, pretože vojaci sú s ním nespokojní. Takže stačilo, aby Prigožin povedal svojim vojakom, že ideme odstrániť Šojgua a odovzdať opraty Putinovi, a dokázal ich ľahko presvedčiť,“ píše Simplicius.

Ďalej dodáva, že ruské ministerstvo obrany v istom momente vydalo vyhlásenie, že veľká časť jednotiek vagnerovcov zložila zbrane a vrátila sa na svoje pozície, pretože si uvedomili, že ich oklamali. Ruský silový rezort tvrdí, že Prigožin vojakov oklamal a povedal im, že idú chrániť Belgorod a presmerovali ich cez Rostov. Vraj ani nevedeli, na čom sa podieľajú. Potom už len stačilo, aby sa pár oligarchov a skrytých sympatizantov v Kremli zľaklo a plán sa zvrtol. Prigožin začal vyjednávať s Lukašenkom a snažil sa zachrániť si kožu. A prečo mu teda Putin poskytol amnestiu a možno utiecť do Bieloruska?

Prigožina naposledy videli na verejnosti v sobotu, keď terénnym autom odchádzal z juhoruského mesta Rostov na Done, hoci posledné hodiny sa hovorí o tom, že jeho lietadlo pristálo na letisku Mačuliščy pri Minsku. Od soboty uverejnil len jednu nahrávku, ktorá môže byť len hlas podobný tomu jeho. Jeho zlikvidovanie je stále v hre.

Otvorí bieloruské krídlo vagnerovcov a bude bližšie Kyjevu

Veľké počudovanie vzbudil aj fakt, že dohodu medzi Kremľom a Prigožinom vyrokoval bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. Bielorusko je vazalským štátom Ruska, ak nebude Putina, zrejme nebude ani Lukašenka.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Lukašenko sa ponúkol na sprostredkovanie dohody, lebo sa s Prigožinom pozná zhruba dvadsať rokov a Putin to ochotne prijal, lebo Prigožin nedvíhal telefón. Podľa iných zdrojov to zasa bolo presne opačne – Prigožin sa v sobotu snažil kontaktovať Kremeľ, ale Putin s ním odmietal hovoriť.

Lenže čo ak by mal vyrokovaný odchod šéfa vagnerovcov do Bieloruska skrytý vojenský význam? Putin v neplánovanom prejave k národu 26. júna povedal, že bojovníci sa môžu buď pridať k ruskej armáde, vrátiť sa domov, alebo odísť do Bieloruska.

Nič teda Prigožinovi nebráni vytvoriť bieloruské krídlo vagnerovcov. Ruský spravodajský portál Verstka už v pondelok informoval, že juhovýchodne od Minska sa buduje základňa pre osemtisíc žoldnierov. Správu sa síce nepodarilo nezávisle overiť, ale ruský vojenský bloger Rybar v pondelok večer uviedol, že do Bieloruska vstúpili jednotky vagnerovcov so zbraňami a ďalším vybavením.

Wagner chief Prigozhin seems to have arrived in Belarus.

His plane landed at the Machulishchy military airfield near Minsk at 07:40. pic.twitter.com/suGvwAHvTV

— Clash Report (@clashreport) June 27, 2023

Medzičasom sa v Rusku obnovila činnosť centier v Novosibirsku a v Ťumeni, ktoré verbovali nových žoldnierov do Vagnerovej skupiny. Na svoje miesta sa vrátili aj reklamné pútače Vagnerovej spoločnosti, ktoré počas sobotňajšej vzbury strhávali. V Petrohrade znovu otvorili aj Vagnerovo centrum pre inovácie zamerané na posilnenie obranyschopnosti Ruska.

Prigožin sa môže vrátiť aj k starej praxi, ktorú mu nakoniec Kremeľ zatrhol a verbovať v radoch väzňov. Bielorusko má okolo 9,5 milióna obyvateľov, ale trikrát vyšší počet väzňov na stotisíc obyvateľov ako európsky priemer.

Na proruských stránkach sa preto šíria dohady, že sa v rusko-ukrajinskej vojne otvorí aj severný front. Kyjev je od bieloruských hraníc vzdialený len 530 kilometrov.

Pomáhal ukrajinskej protiofenzíve

Na zozname hypotetických príčin sa objavila aj možnosť, že Prigožin chcel pomôcť ukrajinskej protiofenzíve. Ako možný motív to v pondelok načrtol aj sám Putin.

„Chceli, aby Rusi bojovali jeden proti druhému. Trú si ruky a snívajú o tom, že sa pomstia za svoje zlyhania na fronte a počas takzvanej protiofenzívy,“ povedal ruský prezident v prejave.

V sobotu večer, keď Prigožinova vzbura vyvrcholila, ukrajinská námestníčka ministra obrany Hanna Maľarová tvrdila, že ukrajinské jednotky spustili v regióne Donbas súčasne niekoľko nových ofenzív. Vraj získali územie v oblastiach Orichovo-Vasylivka, Bachmut, Bohdanivka, Jahidne, Kliščivka a Kurďumivka.

Main zones of the Ukrainian counteroffensive.#AFPGraphics pic.twitter.com/Q9A7hqoyVH

— AFP News Agency (@AFP) June 27, 2023

K žiadnej výraznej zmene však na bojisku nedošlo. Franz-Stefan Gady, vedúci konzultant Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie, potvrdil, že na frontových líniách sa počet ruských palieb neznížil a neboli zaznamenané žiadne väčšie rotácie ruských jednotiek.